Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-84-2012.pdf
PDF · 82.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky: Mgr. V. U., nar. X.X.XXXX, bytom P. R. č. XX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom S., L. č. XX, proti odporcom: 1/ Základná škola s materskou školou, Nižná, Nová Doba č. 482, 2/ Obec Nižná, Nová Doba č. 506, 3/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/143/2008-248, zo dňa 12. decembra 2011 (pôvodná sp.zn. Okresného súdu Dolný Kubín 10C/679/2001), takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1/, 2/ a 3/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým navrhovateľka žiadala určiť, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná listom zo dňa 29.6.2001 vtedajším odporcom - Okresným úradom Tvrdošín, doručeným dňa 2.7.2001, je neplatná (výrok I.). Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že výpoveď, ktorá bola daná navrhovateľke vtedajším zamestnávateľom Okresným úradom Tvrdošín, spĺňala všetky formálne a materiálne podmienky takéhoto právneho úkonu. Predmetná výpoveď bola daná navrhovateľke písomne, bola jej riadne a včas doručená, bola prerokovaná s odborovou organizáciou - Radov ZO OZ PŠaV v Tvrdošíne. Nestotožnil sa s námietkami navrhovateľky, že výpoveď je neurčitá a výpovedné dôvody sú nedostatočne konkretizované. Konštatoval, že dôvod výpovede vyplýva zo samotného obsahu zápisu z kontroly klasifikačných záznamov dňa 20.6.2001 za školský rok 2000/2001 vykonanej trojčlennou komisiou, ktorá v zápisnici zo dňa 21.6.2001 presne uviedla porušenia, ktorých sa navrhovateľka mala dopustiť, následne závery tejto kontroly boli podkladom pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou. Okresný súd poukázal na to, že výsledok tejto kontroly bol navrhovateľke známy, bol jej daný na vedomie listom zo dňa 21.6.2011, ktorý však odmietla prevziať, ktorú skutočnosť potvrdili dvaja svedkovia podpismi na tomto liste. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal aj na právny názor, ktorý vyplýva z ustálenej judikatúry, podľa ktorého na splnenie požiadavky písomnej formy výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí stručné skutkové uvedenie dôvodu ak je so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo, medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom výpovede. Vychádzajúc z týchto záverov preto ustálil, že výpoveď daná navrhovateľke bola platným právnym úkonom.
Okresný súd sa zaoberal pasívnou legitimáciou odporcov v prejednávanej veci, nakoľko po začatí súdneho konania došlo v súvislosti so zmenou zákonnej úpravy k prechodu práv a povinností z pôvodného odporcu Okresného úradu v Tvrdošíne na iný subjekt. Zistil, že v čase výpovede v pôsobnosti
zamestnávateľa navrhovateľky Okresného súdu v Tvrdošíne bola v tom čase ZŠ Nová Doba 482, Nižná, ktorá bola bez právnej subjektivity so všetkými ročníkmi, to znamená plnoorganizovaná základná škola. Dňom 1.4.2002 Okresný úrad v Tvrdošíne zriaďovacou listinou zo dňa 28.3.2002 zriadil rozpočtovú organizáciu okresného úradu s právnou subjektivitou s názvom Základná škola Nižná, ktorá prevzala práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktoré trvali ku dňu 31.3.2002. Pracovný vzťah navrhovateľky, ktorý k tomuto dátumu zanikol výpoveďou, už nemohol byť predmetom delimitácie na takto novozriadenú základnú školu. Z toho istého dôvodu potom nemohol byť predmetom delimitácie na Obec Nižná v súvislosti s prechodom niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce k 1.7.2002. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že odporcovia v rade 1/ a 2/ nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní. Za pasívne vecne legitimovaného považoval odporcu v rade 3/ s poukazom na ust. § 8 ods. 14 zák. č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch (citovaným v napadnutom rozsudku).
Odporcom v rade 1/ až 3/, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zástupcovia odporcov sa výslovne vzdali nároku na náhradu trov (výrok II.).
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu alternatívne jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala postup okresného súdu, ktorý vo veci ako s odporcom v rade 3/ konal s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, napriek tomu, že pre takýto postup nemal oporu v Občianskom súdnom poriadku. Poukazovala na to, že s týmto subjektom mohol súd konať iba v prípade podania návrhu na jeho vstup do konania a po rozhodnutí o takomto návrhu. Napriek tejto skutočnosti sa však stotožnila s právnou argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa pasívnej legitimácie tohto subjektu - odporcu v rade 3/.
Ďalej za nesprávny označila záver okresného súdu týkajúci sa určitosti výpovedného dôvodu. Poukazovala na to, že vo výpovedi nebolo konkrétne uvedené, u ktorých žiakov príslušných tried sa mala dopustiť prepisovania známok. Uviedla, že „kategoricky“ odmieta akékoľvek porušenie Smernice Ministerstva školstva. Okrem toho nebola výpoveď vopred prerokovaná príslušným odborovým orgánom, čo sú všetko okolnosti spôsobujúce jej neplatnosť.
Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa s rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje. Postup prvostupňového súdu, týkajúci sa určenia okruhu účastníkov, nepovažoval v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že výpoveď bola vopred prerokovaná s príslušným odborovým orgánom, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 21.9.2009, na ktorom súd oboznámil prípis Krajského úradu v Žiline, kde je daný súhlas odborov s rozviazaním pracovného pomeru s navrhovateľkou.
Odporca v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky rovnako žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zhodne s odporcom v rade 1/ poukazoval na nedôvodnosť odvolacích námietok navrhovateľky.
Odporca v rade 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na to, že podľa jeho názoru nie je síce vo veci pasívne vecne legitimovaný, avšak rozsudok považoval za vecne správny a navrhol jeho potvrdenie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd sa primárne zaoberal posúdením dôvodnosti odvolacích námietok týkajúcich sa posúdenia naplnenia materiálnej podmienky platnosti výpovede, a to jej určitosti a formálnej podmienky prerokovania výpovede s príslušným odborovým orgánom.
Krajský súd zhode s prvostupňovým súdom konštatuje, že v prípade pochybnosti o určitosti písomného prejavu vôle - výpovede z pracovného pomeru, je nutné zaoberať sa najmä tým, za akých okolností bol prejav vôle účastníka smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou urobený a či z týchto okolností bolo medzi účastníkmi zrejmé, prečo bola výpoveď z pracovného pomeru daná.
V prejednávanej veci okresný súd ustálil a odvolateľka tieto skutkové závery v podanom odvolaní nespochybňovala, že k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky predchádzala kontrola klasifikačných záznamov, v súvislosti s ktorou boli zistené nedostatky, o ktorých bola navrhovateľka písomne informovaná v upozornení zo dňa 21.6.2001, ktoré odmietla prevziať. Na základe tejto kontroly bol následne s navrhovateľkou rozviazaný pracovný pomer výpoveďou. Výkladom tohto písomného prejavu v spojení s týmito okolnosťami, na základe ktorých došlo k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou, krajský súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bolo nepochybne zrejmé, prečo zamestnávateľ dal navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru. V zápisnici z kontroly klasifikačných záznamov sú uvedené konkrétne mená žiakov tried 6.C, 9.A, 9.C a 8.A, na ktoré odkazuje aj rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou, ktorým mala byť prepisovaná koncoročná známka z predmetu občianska výchova a konkrétne mená žiakov 9.B triedy, kde neboli uzatvorené koncoročné známky z toho istého predmetu ako aj mená žiakov 6.C triedy, kde boli prepísané známky z priebežného hodnotenia. Keďže na takto zistené nedostatky bola navrhovateľka následne písomne upozornená, všetky tieto okolnosti, ktoré samotnému skončeniu pracovného pomeru predchádzali, dostatočne odôvodňujú záver, že skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu bolo medzi účastníkmi zrejmé, teda bolo jasné, prečo bola daná navrhovateľke výpoveď.
Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku navrhovateľky o nesplnení podmienky prerokovania skončenia pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom. Okresný súd správne konštatoval, že tento orgán prejavil s takýmto skončením pracovného pomeru súhlas, čo vyplývalo z písomného oznámenia Rady základných organizácii OZ pracovníkov školstva a vedy, okres Tvrdošín, zo dňa 29.6.2001.
Na základe takýchto zistení potom okresný súd správne ustálil, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 46 ods. 1 písm. f/ zák. č. 65/1966 Z.b. účinného do 30.3.2002 v spojení s § 59 ods. 1 citovaného zákona.
Na základe vyhodnotenia nedôvodnosti vyššie uvedených odvolacích námietok pre vecnú správnosť posúdenia napadnutého rozhodnutia nie je právne významné určenie pasívnej vecnej legitimácie označených odporcov. Nakoľko ani v prípade nesprávnosti záverov okresného súdu, by navrhovateľka v konaní nebola úspešná. Napriek tomu považuje krajský súd za potrebné poukázať na to, že nie je správny záver okresného súdu týkajúci sa pasívnej vecnej legitimácie odporcu v rade 3/ s poukazom na ust. § 8 ods. 14 zák. č. 515/2003 Z.z. V tomto prípade sa stotožňuje s argumentáciou odporcu v rade 3/, že uvedené zákonné ustanovenie sa týkalo záväzkov majetkového charakteru a nie pracovnoprávneho charakteru, nakoľko prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zrušených okresných úradov upravovali odseky 2 až 6 uvedeného § 8 zák. č. 515/2003 Z.z.
Okresný súd však ustálil, že navrhovateľka pracovala ako učiteľka v základnej škole, ktorá bola tzv. plnoorganizovanou základnou školou. Podľa článku 11 zák. č. 416/2001 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) došlo k udeleniu právnej subjektivity plnoorganizovaným základným školám na celom území, čím prešli na základné školy aj pracovnoprávne vzťahy okresných úradov. Teda pokiaľ okresný súd ustálil, že odporca v rade 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, jeho záver nepovažoval krajský súd za správny, avšak vzhľadom na uvedené vyššie na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia to nič nemení.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcom, ktorí si však tieto neuplatnili, krajský súd na ich strane žiadne trovy aktuálneho odvolacieho konania nezistil, preto im ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.