Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/422/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti ţalovanému R. K.,

bývajúcemu v Z., o zaplatenie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký

Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 24. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 30. mája 2013 č. k. -7 zastavil

konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení, ţe výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzal ţalobca 18. marca 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej lehote

10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho

poplatku.

Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/

). Podľa názoru ţalobcu mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom. Namietol, ţe v tejto veci podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006

v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale

odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil ţalobcovi späť. O prípustnosti

2

tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťaţnosť ako podanú

oneskorene rozhodnutím odmietol. Následne sa domáhal vyslovenia porušenia

svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. júna 2009

o sťaţnosti ţalobcu č. 54252/07 rozhodol Rozsudkom, ţe prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1

Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v obdobných,

skutkovo totoţných veciach [napr. Nález sp. zn. (ďalej len „nález“)]

konštatoval, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo ţalobcu

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného

podania ţalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme.

Dodal, ţe právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania;

na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť prípadná okolnosť, ţe z technických príčin

nemôţe súd podanie ţalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Ţalobca v odvolaní

uviedol ďalej to, ţe súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd

rozhodol nálezom. Ţalobca mal za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou

ku dňu jeho podania. Poukázal na to, ţe v zmysle ustanovenia je

poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1

písm. a/ vzniká podaním návrhu; podľa

poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993

sp. zn. odvolateľ namietol, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať

pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup

– podľa uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok

bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 24. septembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe napadnuté

rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa prednostne zaoberal okamihom začatia

konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovej povinnosti ţalobcu

za podanie návrhu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-81 z 24. júna 2008, podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu

vyplývajúceho z citovaného nálezu okresnému súdu, aby konal o podaní ţalobcu podľa

3

príslušných ustanovení a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, je

ţalobca povinný preukázať, ţe návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku

2013 sú totoţné s návrhmi doručenými v roku 2006, ktorú dôkaznú povinnosť si ţalobca

nesplnil. Postup okresného súdu, ktorý vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

a poučil ho o moţnosti zastavenia konania, ako následku nezaplatenia súdneho poplatku, bol

správny. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol ţalobca. Dovolanie

odôvodnil , nakoľko účastníkovi konania (ţalobcovi) sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom. V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol

uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţoval to, ţe podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa

doručené 11. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len

o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku

2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania.

V súvislosti s tým ţalobca uviedol, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú

totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú

plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález

jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobcu nemala

zaťaţovať povinnosť preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému

treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať

podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby

v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným

záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať).

V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, ţe

návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny

poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo

konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok

odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj

dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobca ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Po preskúmaní veci

dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané oneskorene, preto ho treba

odmietnuť.

Podľa účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

Podľa zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemoţno odpustiť.

Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom

súde.

Podľa lehoty určené podľa týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa

uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci

pracovný deň.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol

doručený právnemu zástupcovi ţalobkyne 10. októbra 2013 (viď pripojená doručenka

na č. l. 19). Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania ( ) začala

plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 10. októbra 2013 a uplynula

11. novembra 2013, v najbliţší nasledujúci deň, keďţe koniec mesačnej lehoty na podanie

dovolania pripadol na nedeľu. Ţalobkyňa podala dovolanie na poštu 13. novembra 2013 (viď

pripojená poštová obálka na č. l. 25), teda oneskorene. Zo spisu nevyplývajú ţiadne také

okolnosti, pre ktoré by mala byť otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

v zmysle v spojení s odmietol ako

oneskorene podané.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová