Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
677/395374.3ee5eb.pdf
PDF · 100.29 KB
No categories available
2Cdo/422/2013
Najvyšší súd 2 Cdo 422/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v B.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti ţalovanému R. K.,
bývajúcemu v Z., o zaplatenie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 2 Ro 99/2013, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 24. septembra 2013 sp. zn. 17 Co 273/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 30. mája 2013 č. k. 2 Ro 99/2013-7 zastavil
konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, ţe výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku prevzal ţalobca 18. marca 2013 a súdny poplatok 16,50 € v určenej lehote
10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.). Podľa názoru ţalobcu mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom. Namietol, ţe v tejto veci podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006
v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil ţalobcovi späť. O prípustnosti
tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťaţnosť ako podanú
oneskorene rozhodnutím III. ÚS 142/07 odmietol. Následne sa domáhal vyslovenia porušenia
svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. júna 2009
o sťaţnosti ţalobcu č. 54252/07 rozhodol Rozsudkom, ţe prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1
Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v obdobných,
skutkovo totoţných veciach [napr. Nález sp. zn. II. ÚS 148/08 (ďalej len „nález“)]
konštatoval, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo ţalobcu
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného
podania ţalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme.
Dodal, ţe právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania;
na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť prípadná okolnosť, ţe z technických príčin
nemôţe súd podanie ţalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Ţalobca v odvolaní
uviedol ďalej to, ţe súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd
rozhodol nálezom. Ţalobca mal za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou
ku dňu jeho podania. Poukázal na to, ţe v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 71/1992 Zb. je
poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1
písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb.
poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca
kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993
sp. zn. 4 Cdo 70/1993 odvolateľ namietol, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať
pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup
– podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok
bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 24. septembra 2013
sp. zn. 17 Co 273/2013 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe napadnuté
rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd sa prednostne zaoberal okamihom začatia
konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovej povinnosti ţalobcu
za podanie návrhu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
II. ÚS 148/2008-81 z 24. júna 2008, podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu
vyplývajúceho z citovaného nálezu okresnému súdu, aby konal o podaní ţalobcu podľa
príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, je
ţalobca povinný preukázať, ţe návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku
2013 sú totoţné s návrhmi doručenými v roku 2006, ktorú dôkaznú povinnosť si ţalobca
nesplnil. Postup okresného súdu, ktorý vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku
a poučil ho o moţnosti zastavenia konania, ako následku nezaplatenia súdneho poplatku, bol
správny. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol ţalobca. Dovolanie
odôvodnil § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko účastníkovi konania (ţalobcovi) sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom. V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol
uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţoval to, ţe podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa
doručené 11. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len
o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku
2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania.
V súvislosti s tým ţalobca uviedol, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú
totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú
plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález
jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobcu nemala
zaťaţovať povinnosť preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému
treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať
podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby
v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným
záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať).
V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, ţe
návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny
poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo
konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok
odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj
dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobca ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.) skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Po preskúmaní veci
dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané oneskorene, preto ho treba
odmietnuť.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemoţno odpustiť.
Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom
súde.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci
pracovný deň.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol
doručený právnemu zástupcovi ţalobkyne 10. októbra 2013 (viď pripojená doručenka
na č. l. 19). Zákonná jednomesačná lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala
plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, v danom prípade od 10. októbra 2013 a uplynula
11. novembra 2013, v najbliţší nasledujúci deň, keďţe koniec mesačnej lehoty na podanie
dovolania pripadol na nedeľu. Ţalobkyňa podala dovolanie na poštu 13. novembra 2013 (viď
pripojená poštová obálka na č. l. 25), teda oneskorene. Zo spisu nevyplývajú ţiadne také
okolnosti, pre ktoré by mala byť otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako
oneskorene podané.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2014
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová