Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/449/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti žalovanej Slovenskej republike,

za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej

na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislava z 31. júla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Malacky žalobu, ktorou sa

voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobe medziiným uviedla, že

predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Malacky, preto

jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský

súd v Bratislava rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1

).

Okresný súd Malacky uznesením z 12. decembra 2012 č. k. -10 uložil

žalobkyni povinnosť, aby do 10 dní od jeho doručenia zaplatila súdny poplatok z návrhu

na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti vo výške 16,50 €, vyrubený podľa položky

č. 26 Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona

2

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon

č. “).

Uznesenie Okresného súdu Malacky z 12. decembra 2012 č. k. -10

napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala návrh

na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti. Uviedla, že

spoplatňovanie fiktívneho návrhu je preto bezpredmetné. Poznamenala, že súd prvého stupňa

mal postupovať zákonným spôsobom a podľa v spojení s

mal požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého

stupňa, pričom vo veci nejde o vhodnosť, ale o nutnosť. Návrh na postúpenie veci z hľadiska

nutnosti nepodlieha spoplatneniu z dôvodu, že nie je uvedený v sadzobníku súdnych

poplatkov a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcim súdnemu

poplatku.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. júla 2013 sp. zn. odvolaním

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne

uplatnenom v odvolaní, že jej nie je možné uložiť poplatok za návrh na prikázanie veci inému

súdu, nakoľko súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom súd v zmysle

v znení účinnom do 30. septembra 2012 od platenia

súdnych poplatkov oslobodené. Poukázal aj na právny záver vyjadrený v uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. , podľa ktorého vecné

oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona

č. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa

položky č. 17a Sadzobníka, v tomto prípade analogicky za návrh na prikázanie veci inému

súdu. Uzavrel, že od povinnosti zaplatiť tento súdny poplatok možno oslobodiť účastníka iba

postupom podľa Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil (, ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a že bol súd nesprávne obsadený. Za nepodanie

návrhu na začatie konania považovala nepodanie návrhu na prikázanie veci inému súdu

3

z hľadiska vhodnosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred

súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho,

že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma.

Nakoniec odvolaciemu súdu vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné

oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za podanie návrhu

na prikázanie veci inému súdu. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že jej hrozí značný zásah do základných práv, najmä

práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne užívať a to nelegálnym znížením jej majetku

pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) predovšetkým nezistil

splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia

v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p, následne skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa v dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237

písm. e/ , t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ďalej existenciu vady uvedenej v , že jej súd svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom a napokon existenciu vady uvedenej v ,

t. j. že rozhodoval vylúčený sudca a tiež, že súd bol nesprávne obsadený.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady

je zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41

ods. 2 oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podanej žaloby tvrdiac,

že jej obsahom nebol návrh na prikázanie veci inému súdu z hľadiska vhodnosti. Namietala

teda nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol

zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením , podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným (t. j. v spornom konaní)

sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd začať konanie iba v prípadoch,

v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania,

konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol

potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa

Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať návrh

na prikázanie veci inému súdu účastníkom konania. Podanie takéhoto návrhu nie je

podmienkou konania, ale procesným právom účastníka konania. S podaním návrhu

na prikázanie veci inému súdu zákon priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania.

Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo

nechcel podať návrh na prikázanie veci inému súdu z hadiska vhodnosti, sa nijako nedotýka

vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť odstrániť

v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach

a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací

súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn.

, , ). Odňatie možnosti konať pred súdom,

ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry

najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil

na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo

namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto

prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd

prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom

konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru

odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde a preto je námietka žalobkyne

v tomto smere nedôvodná.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho

súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157

ods. 2 v spojení s ustanovením a ustanovením

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré žalobkyňou predložené

listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne

uvedenými v odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v podanej žalobe išlo o návrh na prikázanie

veci inému súdu, za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení

súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu. Odôvodnenie dovolaním

napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo má povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za podanie návrhu na prikázanie veci inému súdu. Okolnosť, že táto odpoveď

žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom

prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné

s Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Slovenskej

republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu

sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez

ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,

že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

Vzhľadom k tomu, že nebola zistená existencia vád konania v zmysle § 237

písm. e/, f/, a g/ namietaná žalobkyňou, a dovolanie nie je prípustné ani v zmysle

ods. 1 a 2. , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne odmietol podľa

v spojení s ako procesne neprípustné. Z tohto

dôvodu sa dovolací súd nezaoberal právnym posúdením napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu a neskúmal ani správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach,

v súvislosti s ktorými žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 21. novembra 2012 sp. zn. .

Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa

nebola v dovolacom konaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní procesne úspešná žalovaná nepodala návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení

s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová