Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Urto/8/2014

Identifikačné číslo spisu: 9014899032 Dátum vydania rozhodnutia: 03.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014899032.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2014 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku vo veci uznania cudzozemského rozsudku týkajúceho sa občana Slovenskej republiky D. U. , prerokoval odvolanie D. U. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , z 24. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie odsúdeného D. U. s a z a m i e t a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom, sp. zn. , z 24. októbra 2013 v spojení s uznesením predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach, č. k. -114, z 9. septembra 2014 podľa , o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol o uznaní a vykonaní rozsudku Korunného súdu v Bradforde, Spojené kráľovstvo, sp. zn. T20127441, zo dňa 14. februára 2013 na území Slovenskej republiky, v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému D. U., nar. X. N. XXXX v X., trvale bytom X., B. č. X (evidovaný ako bezdomovec), ktorým bol uznaný vinným zo spáchania sprisahania za účelom znásilnenia v rozpore s par. 1 (1) z roku 1977 na trest odňatia slobody s celkovou dĺžkou trestu 4 380 dní (12 rokov) väzenia. Krajský súd podľa Tr. zák. na výkon tohto trestu odňatia slobody zaradil odsúdeného D. U. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal odsúdený D. U. podania označené ako odvolanie a žiadosť, ktoré boli doručené súdu prvého stupňa 24. apríla 2014, 4. júla 2014 a 22. júla 2014. Vo svojich podaniach uviedol, že žiada o prešetrenie rozsudku Korunného súdu v Bradforde zo dňa 14. februára 2013, pretože súd ho právoplatne odsúdil na výkon trestu 6 rokov a do obdobia 12 rokov bude v podmienke. Krajský súd v Košiciach mu uznal 12 rokov odňatia slobody. Nakoľko skutok spáchal v

Anglicku, chce si ho tam 6 rokov odpykať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané oprávneným procesným subjektom ( zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí), príslušnému súdu v zákonnej lehote ( ). Zároveň zistil, že odvolanie odsúdeného D. U. nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu, či nedostatok, pričom dôvody rozhodnutia vyložil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo. V súlade so zákonom rozhodol o uznaní a výkone rozsudku cudzozemského súdu, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky. Dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k odsúdenému D. U. sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysokokvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolaciemu súdu dáva možnosť v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí podalo na Krajský súd v Košiciach podanie zo dňa 27. júna 2013 pod č. 37659/2013/83/K09/RA, obsahujúce osvedčenie uvedené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/JHA zo dňa 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásad vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahrňujúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej len „osvedčenie“) vydané slovenskému štátnemu občanovi D. U., nar. X. N. XXXX, zo dňa 14. júna 2013, žiadosť o repatriáciu zo dňa 18. marca 2013, rozkaz na vzatie do väzby zo dňa 14. februára 2013, obžalobu zo dňa 16. novembra 2012, zápisný hárok súdneho pojednávania, rozsudok Korunného súdu v Bradforde a správu pacienta zo dňa 25. marca 2013. Dokumenty boli Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky predložené v slovenskom jazyku, ako aj v overených kópiách v anglickom jazyku.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice v zmysle § 15 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone, na základe výzvy Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2013 na vyjadrenie sa k návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia, v písomnom podaní uviedol, že sú splnené podmienky na uznanie a výkon predmetného cudzozemského rozhodnutia. Odsúdený D. U. nie je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, odsúdený udelil súhlas s odovzdaním výkonu rozhodnutia a dĺžka výkonu trestnej sankcie presahuje šesť mesiacov, preto prokurátor dal súhlasné vyjadrenie k uznaniu a výkonu rozsudku.

Z listín, ktoré obsahuje súdny spis, súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený D. U. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (evidovaný ako bezdomovec v meste Trebišov) a bol právoplatne odsúdený pre trestný čin, za ktorý mu možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia nesprávne konštatoval, že v doručenom osvedčení nie je označená žiadna kategória trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 zákona o uznávaní a výkone, ale dá s subsumovať pod trestný čin „znásilnenie“. V predloženom osvedčení (v anglickom aj slovenskom jazyku) orgán štátu pôvodu ale na strane 8 označil trestný čin „znásilnenie (sprisahanie)“, a preto krajský súd správne neskúmal, či ide o trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí).

Krajský súd nepochybil ani v prípade, keď odsúdeného D. U. v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky.

K samotným dôvodom odvolania odsúdeného D. U. odvolací súd uvádza, že zákon neumožňuje v takomto druhu konania uplatniť odvolacie námietky vo vzťahu k rozhodnutiu cudzozemského súdu, ani takýto rozsudok preskúmať. K výške trestu odňatia slobody považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že odsúdenému bol Korunným súdom v Bradforde uložený trest odňatia slobody vo výške 12 rokov. Trest v rovnakej dĺžke uznal aj Krajský súd v Košiciach. Z predloženého osvedčenia je zrejmé, že odsúdený má nárok na zváženie predčasného alebo podmienečného prepustenia po vykonaní polovice trestu, t. j. po vykonaní 6 rokov. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Korunného súdu v Bradforde s tým, že odsúdenému sa do výkonu trestu odňatia slobody započítava doba, ktorú strávil vo väzbe. Po odpykaní polovice trestu môže byť odsúdený prepustený na podmienku. Nakoľko Korunný súd v Bradforde odsúdenému uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov (nie 6 rokov odňatia slobody a 6 rokov podmienečne, ako sa nesprávne domnieva odsúdený), Krajský súd v Košiciach správne rozhodol o uznaní a výkone predmetného rozsudku s trestom odňatia slobody s celkovou dĺžkou trestu 4 380 dní (12 rokov).

Z hore uvedených dôvodov si odvolací súd neosvojil odvolacie námietky odsúdeného D. U..

Na podklade uvedených skutočností potom Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa odvolanie odsúdeného D. U. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.