Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_3T-52-2022.pdf
PDF · 138.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/52/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 1.12.2022 v Michalovciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. C. - nar. X.X.XXXX v Trebišove, trvale bytom E., prechodne bytom bez prihlásenia J. X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,
j e v i n n ý
zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zák.
p r e t o ž e
v čase od augusta 2021 do 10.2.2022, v obci J., okres Michalovce, v rodinnom dome č. X a v lese pri príprave dreva na kúrenie, pod hrozbou bezprostredného násilia, donútil maloletého P.. C.., nar. XX.X.XXXX, najmenej dvakrát k análnemu, orálnemu styku a iným sexuálnym praktikám a to takým spôsobom, že ho musel rukou uspokojiť až do vyvrcholenia, pričom maloletému strkal prsty do análneho otvoru, nútil maloletého k orálnemu styku a následne mu povedal, že ak to niekomu povie, tak bude mať z toho zle, za mlčanie mu dával finančnú odmenu,
t e d a
hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám a taký čin spáchal na chránenej osobe,
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák., súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné sexuologické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák., sa ochranné sexuologické liečenie vykoná ústavnou formou.
odôvodnenie:
Dňa 13.7.2022 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na M. C. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný M. C. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o tom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vo svojej výpovedi uviedol, že žil s I. F. dlhšiu dobu po tom, čo vykonal trest, ktorý mu bol uložený v Anglicku v trvaní 10 rokov. V podstate tam nebol žiaden problém, akurát po čase začala jej dcéra chodiť pri obžalovanom nahá. Táto mala v tom čase 13 rokov, čo sa mu nepáčilo a upozorňoval na to jej matku. V uvedenom čase ju taktiež prichytil, ako táto súloži s P. C.. Týmto oznámil, že to povie ich mame, teda I. F., čo sa im nepáčilo a obaja mu odpovedali, že ak to na nich povie, niečo si na neho vymyslia. Dodal, že M. F. v danom čase bola zhruba 3 krát u lekára na kontrole, či je „neporušená“, nakoľko táto v minulosti usvedčovala obžalovaného, že s ňou mal pohlavný styk, čo sa však nepreukázalo. P. C., ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti obžalovanému nijako nepomáhal a nechodil s ním ani pre drevo. V závere poprel, aby sa dopustil toho, čo mu je kladené za vinu, kde nikdy nenútil poškodeného pri príprave dreva v lese k análnemu, či orálnemu styku a ani k iným sexuálnym praktikám. Tiež nie je pravdou, aby ho tento uspokojoval rukou.
Bola vypočutá svedkyňa I. F., ktorá uviedla, že jej syn P. C. sa obžalovanému vyhrážal, že ho dá do „basy“, ak mu nebude dávať peniaze. Takto sa vyhrážal aj svedkyni. Dodala, že so synom má problémy, nakoľko je k nej zlý. Upresnila, že u nich doma boli 3 pracovníčky sociálky, ktoré jej povedali, že jej syn v škole na obžalovaného povedal niečo zlé, kde hovoril niečo v zmysle „že mu dával do pyska, že ho nútil honiť“ a podobné veci. Hovoril to aj doma, keď tam nebol nikto zo sociálky iba ich susedia. Pri návšteve týchto pracovníčok im to sám povedal, nakoľko tieto na neho tlačili s tým, že pôjde do ústavu, čoho sa zľakol a preto porozprával na obžalovaného to, čo nebola pravda. V závere upresnila, že jej syn P. chodil na drevo aj s obžalovaným, ale vždy bola prítomná aj svedkyňa a sami neboli na drevo nikdy. Tiež uviedla, že v minulosti bola s dcérou M. na kontrole u lekára, či vedie pohlavný život, kde tento zistil, že je ešte panna a táto klamala, keď jej doma hovorila, že mala mať niečo s obžalovaným.
Svedkyňa Mgr. A. B. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na Základnej škole Budkovce ako asistentka učiteľa a osobne má na zodpovednosť mal. P. C. a jeho sestru M. F.. Stalo sa, že počas prípravy P. C., kedy s ním bola v miestnosti sama, jej tento uviedol, že obžalovaný s nimi žije v spoločnej domácnosti. Upresnil, že mu „ujo Miro“ robí zle. Na jej otázku „čo mu robí“ jej odpovedal, že si na neho zozadu ľahá a „že do mňa háňa“, čo ho bolí, kde to robí doma na posteli. Svedkyňa to pochopila ako pohlavný styk, čo následne oznámila psychologičke a triednej učiteľke. K správaniu sa P. C. a M. F. uviedla, že títo sa správajú zle. Ich výchova bola aj pre školu nezvládnuteľná, preto chodili do školy iba raz v týždni. Ak prišli do školy, vyrušovali ostatné deti, preto následne ich výučba prebiehala v oddelenej miestnosti. Ak boli v prítomností iných detí, títo behali, kričali, váľali sa po zemi, „akoby boli vypustené z lesa“. Naviac P. sa nevhodne správa k spolužiačkam, ktoré obchytkáva a robí pri nich neslušné pohyby. Takto sa správal aj k svojej sestre v prítomnosti svedkyne, kde túto chytal za zadok, za prsia a podobne.
Bola tiež vypočutá svedkyňa B. A., ktorá uviedla, že pozná tak obžalovaného, ktorý je jej ujo, ako aj poškodeného. Ku skutku uviedla, že to, čo je kladené obžalovanému za vinu nie je pravdou, nakoľko P. C. je problematický chlapec. Toto vie, nakoľko sa o neho osobne starala v čase, keď jeho mama bola v nemocnici. V tom čase sa pokúsil mať niečo so svojou sestrou, ku ktorej si líhal, kde videla ako jeho sestra bola pri ňom nahá. Dodala, že sa s P. rozprávala o tomto skutku, kde tento jej povedal, že si to na uja M. vymyslel, pretože mu nechcel dať jedno euro. Rovnako sa mal vyhrážať aj svojej matke, ktorej povedal, že keď udal M., udá aj ju. Svedkyňa dodala, že drevo pre potrebu rodiny zabezpečoval obžalovaný, ktorý chodil na drevo s M. K.. P. C. s nimi na drevo nechodil.
Svedok E. A. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru by obžalovaný neurobil nič, čo sa mu kladie za vinu. Keď bol prepustený z výkonu trestu, býval určitý čas u svedka, kde tento u neho nezaznamenal, aby sa mal takto správať k jeho dcéram. Tiež dodal, že obžalovaný chodieval na drevo s pánom K. a možno raz alebo dvakrát s ním išla aj I. F., ktorá však zvyčajne sedela doma a čakala, kedy
obžalovaný donesie drevo. Obžalovaný s maloletým sám na drevo nechodil, nakoľko P. nerád pracuje. Tento sa vulgárne vyjadruje voči svojej setre a matke sa mal vyhrážať, že ju udá ako udal obžalovaného.
Bola vypočutá svedkyňa K. C., ktorá uviedla, že obžalovaný u nej žil asi mesiac po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu a potom odišiel k I. F.. Počas tejto doby bol dobrý k deťom a nič zlé nerobil. Ku skutku uviedla, že obžalovaný tento nespáchal, nakoľko P. zhruba pred týždňom na ceste pred domom plakal, „že udal obžalovaného“ a to iba preto, že mu odmietol dať euro. Vzťah medzi obžalovaným a poškodeným bol spočiatku dobrý a neboli medzi nimi problémy. Neskôr začal P. vystrájať a kričať, že dá obžalovaného do basy.
Svedok M. K. uviedol, že pozná obžalovaného, ktorý mu zvykne pomáhať na stavbe alebo v lese. Obžalovaný chodieval do lesa na drevo pre rodinu zväčša sám a občas so svojou družkou. To, či na drevo chodieval aj s maloletým P. svedok uviesť nevedel.
Svedkyňa Mgr. Q. I. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 9.2.2022 jej kolegyňa Mgr. M. C. prijala telefonát od školskej psychologičky pani E., ktorá jej oznámila skutočnosti, na základe ktorých sa začal ich úrad zaujímať o rodinu C.. S touto rodinou už úrad pracoval skôr asi od roku 2014, keďže v rodine boli aj iné problémy. V uvedenom oznámení bolo poukázané na neprimerané správanie druha matky vo vzťahu k mal. P. C.. Z uvedeného dôvodu dňa 10.2.2022 navštívili školu spolu s pani C. a I., kde od pani E. - školskej psychologičky zistili, že asistentke učiteľa mal. P. C. tento uviedol, že bol nútený uspokojovať druha svojej matky, pána C., preto bol vykonaný pohovor maloletého aj so školskou psychologičkou, ktorá zistila rovnaké skutočnosti. Na základe uvedeného v rovnaký deň ráno preto vstúpili do domácnosti maloletého, kde zastihli matku s jej druhom - obžalovaným a obe maloleté deti. Keďže chceli vykonať pohovor s matkou a mal. deťmi, požiadali druha, aby odišiel. Následne počas rozhovoru s matkou a mal. deťmi im matka do rozhovoru sústavne vstupovala, preto sa rozhodli, že rozhovor s deťmi vykonajú bez jej prítomnosti. Keď sa maloletého P. pýtali, čo sa v rodine stalo, tento im oznámil, že mal v minulosti rukou uspokojovať pána C. - druha svojej matky a to minimálne v dvoch prípadoch. Toto sa malo odohrať v izbe, kde pán C. sa mu následne mal vyhrážať, aby to nikomu nepovedal, lebo bude mať z toho zle. S týmito zisteniami následne konfrontovali matku maloletých detí, ktorá pripustila, že mala vedomosť o takomto konaní zo strany obžalovaného a preto ho vykázala zo spoločnej domácnosti. Keďže však v danej dobe bola s ním tehotná, prijala ho naspäť do spoločnej domácnosti, kde tento prisľúbil, že sa to už nebude opakovať. Po tomto rozhovore bola požiadaná matka maloletých detí, aby vykázala svojho druha zo spoločnej domácnosti. Uvedené skutočnosti sa konzultovali aj s vedúcou oddelenia a ešte uvedený deň bolo zo strany úradu podané trestné oznámenie. Svedkyňa dodala, že v rodine aj naďalej prebiehali návštevy zo strany úradu, kde pri poslednej návšteve matka maloletého zmenila svoj postoj k danému skutku a uviedla, že si to maloletý všetko sám vymyslel. Tiež uviedla, že má vedomosť o tom, že úrad riešil aj určité skutočnosti ohľadne nevhodného správania zo strany obžalovaného vo vzťahu k sestre poškodeného mal. M. F., ktorá bola na gynekologickom vyšetrení maloletej, keďže mala mať pohlavný styk s obžalovaným, čo sa však gynekologickým vyšetrením nepotvrdilo.
Svedok E. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v susedstve danej rodiny a občas mu v lese pri práci pomáha obžalovaný, ktorému za to vypláca peniaze. Osobne bol svedkom toho, ako po vyplatení odmeny M. C. k nemu pristúpil mal. P. C. a žiadal od neho nejaké peniaze. Keď mu tento odmietol dať, tento mu odpovedal, že sa postará o to, aby mu peniaze dal.
Svedkyňa A. W. vo svojej výpovedi uviedla, že je triednou učiteľkou mal. M. F., kde jej správanie môže hodnotiť ako problematické. Vzhľadom na to prešla táto aj so svojim bratom P. na individuálne vyučovanie, kde týmto sa venovala asistentka učiteľa a boli oddelení od ostatného kolektívu. Maloletá M. neplnila pokyny učiteľa, nereagovala na upozornenia a samovoľne vstávala a chodila po miestnosti, čím narúšala vyučovací proces. Vo vzťahu k iným deťom sa táto správala tak, že do nich štuchala, vyvolávala hádky, bitky a pľuvala na nich. Dodala, že mala vedomosť aj o tom, že sa kamarátka M. zverila asistentke, ktorá s M. a jej bratom pracovala, kde jej popísala skutočnosti, ktoré mala priamo od M., kde hovorila o nejakom sexuálnom zneužívaní, preto sa uvedené skutočnosti nepriamo riešili aj s pracovníčkami úradu práce.
Svedkyňa Mgr. M. M. uviedla, že pracuje na Základnej škole v Budkovciach a je triednou učiteľkou P. C.. Jeho správanie hodnotí ako problémové, kde tento sa správa nevhodne, šikanuje deti, vysmieva sa deťom a má sexuálne narážky vo vzťahu k dievčatám. Z uvedeného dôvodu sa pristúpilo k jeho
individuálnemu štúdiu vo forme komunikácie s asistentkou učiteľa. O údajnom zneužívaní sa dozvedela ako posledná od asistentky.
Mgr. M. C. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracujem na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce ako samostatný radca a kolízny opatrovník, kde vykonávala aj miestne zisťovanie v rodine C.. Dodala, že ako pracovníčka úradu práce prijala telefonát zo základnej školy, ktorú navštevuje maloletý, kde volala psychologička pani E., ktorá jej oznámila skutočnosti týkajúce sa maloletého a zisteného nevhodného správania sa v rodine maloletého. Na základe tejto komunikácie sa rozhodla iniciovať osobné stretnutie, preto sa nasledujúci deň osobne dostavili do školy spolu s pani Mgr. I. a Mgr. I., kde spoločne komunikovali s pani E.. Následne dospeli k záveru, že je potrebné vykonať intervenciu v rodine, kde vstup do rodiny bol pokojný a v rodine vládla ponurá atmosféra. Pán C. od nich bočil a správal sa inak. V rámci intervencie bol vykonaný pohovor s oboma deťmi, ako aj ich matkou pani F.. V rámci rozhovoru s matkou sa tejto pýtali na maloletého a na dôvod, prečo do rodiny vstúpili, kde matka spočiatku bočila od témy a upriamovala pozornosť na sestru maloletého M.. Vzhľadom na zasahovanie matky do rozhovoru s deťmi, pristúpili k zmene prostredia a v rozhovore s maloletým pokračovali von pred domom. Rozhovor viedla svedkyňa s pani I., kde pri rozhovore s maloletým bola aj jeho sestra. Aj na jej výzvu maloletý im oznámil, že počas toho, keď ležali doma na posteli a mama musela odbehnúť, bol pri ňom M. (obžalovaný), ktorému musel „to urobiť“ a potom cítil na sebe niečo teplé. Rozprával zemplínskym dialektom primeraným svojmu veku. Po návrate do domu komunikovali s matkou, ktorá spočiatku popierala, aby sa v rodine čokoľvek také dialo, avšak následne to pripustila a uviedla „že kec to urobil, naj idze z chyži“. Na základe takto zistených skutočností bolo ponúknuté matke riešenie a to dočasné umiestnenie detí do ústavnej starostlivosti, čo matka odmietla, kde pána C. vykázala zo spoločného obydlia.
Bola vypočutá svedkyňa Mgr. B. A., ktorá uviedla, že pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach ako terénny pracovník, kde vykonala na základe plánu práce s rodinou osobne intervenciu v rodine C. dňa 23.5.2022, kedy od pani A. susedy pani F. zistila, že táto je v pôrodnici a porodila dvojčatá. Jej deti P. a M. boli u pani A., ktorá ich mala vtedy na starosť. Druh matky sa mal nachádzať vo väzbe, nakoľko mal sexuálne zneužívať P., ako aj M.. Nato jej pani A. oznámila, že má vedomosť o tom, že pán C. sexuálne zneužíval mal. M., kde táto mala na ňom sedieť a „mal jej to robiť aj do zadku“. Toto potvrdila pri rozhovore aj privolaná M.. Tieto obvinenia sa však vo vzťahu k pánovi C. gynekologickým vyšetrením nepotvrdili.
Svedkyňa PhDr. T. E., ktorá uviedla, že pracuje v Základnej škole Budkovce ako školská psychologička. Maloletý P. C. je žiakom Základnej školy v Budkovciach, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, preto s ním pracuje a máva s ním pravidelné sedenia. V uvedený deň ju kontaktovala asistentka učiteľa, ktorá pracovala v daný deň s mal. P., ktorej sa mal zdôveriť o určitých skutočnostiach týkajúcich sa obžalovaného M. C., ktorého nazval „apa“ a uviedol, že tento: „zobral moju ruku a začal honiť, vyšlo biele, takoj še oblikal bo vidzel mamu. Dal mi po hlave a kazal, že nemám hutorec, bo me zbije“. Následne dodal, že „dal mi aj prsty do zadku“, pričom sa to malo stať dva krát a to doma. S maloletým svedkyňa pracovala od septembra roku 2021 kvôli bežným problémom v jeho správaní, kde sa vyskytli aj ďalšie problémy a to jeho nevhodné správanie vo vzťahu k spolužiačkam, ktoré mal začať obchytkávať na citlivých miestach. Po oznámení týchto skutočností mala z maloletého pocit, akoby mu v podstate odľahlo, že to povedal. U tohto však nevidela žiadne rozrušenie a oznámil jej to ako bežnú vec. Maloletý taktiež pri jednom zo sedení uviedol aj iné skutočnosti týkajúce sa jeho sestry a obžalovaného, kde uviedol, že „Ja patrel telku, M. honil do babčury (takto nazýva sestru M.), tepláky ružové ťahal jej dole, zobliekal ju. Keď jej dával druhé tepláky, zakričala M., mama vstala a vyhodila ho z chyže“.
Napokon bola vypočutá svedkyňa Mgr. M. I., ktorá uviedla, že o skutku sa dozvedela na základe podnetu zo strany školy. Následne na druhý deň bola zaradená do výjazdu, ktorý bol zo strany úradu práce vykonaný, kde okrem nej vo výjazde boli aj Mgr. I. a Mgr. C.. Keď vstúpili do rodiny, boli tam prítomní všetci členovia domácnosti, teda aj obžalovaný. Pri pokuse o nadviazanie rozhovoru s deťmi, do rozhovoru neustále vstupovala matka, preto následne boli deti vzaté z domácnosti na nádvorie, kde rozhovor pokračoval. Počas rozhovoru s deťmi im maloletý P. povedal, že musí obžalovaného M. C. „honiť“. Keď sa ho opýtali čo to znamená uviedol, že sa musí pána C. dotýkať a „že ho musí vyhoniť až dokonca“. Deje
sa to najmä v noci, keď mamka spí alebo sa to odohráva aj cez deň, keď mamka opúšťa domácnosť, pričom sa to stávalo aj v lese, kde chodili spoločne na drevo. Za to mu mal obžalovaný dávať peniaze, pričom o tom nemôže nikomu hovoriť, lebo bude veľmi zle. Žiadne vyhrážky však maloletý neuvádzal. Po tomto zistení opäť vstúpili do domácnosti a požiadali pána Karičku, aby opustil spoločnú domácnosť, kde tento spolupracoval a výzvu rešpektoval. Matka na celú situáciu zareagovala tým, že mal. M. strelila facku za to, že im o tom deti povedali. Následne po odchode pána C. matka uviedla, že „ona vedela, že z toho bude zle, lebo pán C. si už naozaj veľa dovoľoval“.
Znalkyňa MUDr. Danica Caisová - Škultétyová vo svojej výpovedi zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, kde dodala, že obžalovaného vyšetrila osobne, kde tento okrem psychiatrického, sexuologického, sexodiagnostického vyšetrenia, absolvoval aj PPG vyšetrenie. Na základe vyšetrení znalkyňa konštatovala, že kvalitatívne vyberavosť sexuálneho systému obžalovaného je pomere málo špecifická, o čom svedčia malé rozdiely v reakciách na podnety mužov, žien, dievčat vo veku hebe, t.z. puberťáčok a chlapov vo veku eféb. Tento pozitívne reagoval aj na agresívne podnety, čo znalkyňa nehodnotí ako prejav sexuálnej agresivity, ale skôr nedostatok vrodených fixovaných averzii zábran, voči istým formám správania. V psychopatologickom rozbore uviedla, že obvinený je duševne zdravý. Nevykazoval známky duševného ochorenia a jeho vedomie bolo jasné a kognícia kompletná. Osobnosť je nevyrovnaná, stenická a emočne nestabilná. Znalkyňa nezistila známky závislosti od alkoholu, či iných psychotropných látok. Znalkyňa vzhľadom na uvedené u obžalovaného navrhla ochranné sexuologické liečenie. Dodala, že obžalovaný nemá poruchu vyberavosti, kde jeho preferovaným objektom je dospelá žena a nemá poruchu koordinácie, teda nie je sexuálnym agresorom. Nedostatok vrodených zábran je však rovnako závažnou poruchou sexuálneho systému, hoci to nie je sexuálna deviácia v najužšom slova zmysle. Znalkyňa tiež uviedla, že obžalovaný pri absencii týchto zábran, teda averzií v prípade potreby sexuálneho styku a vzrušenia, dokáže reagovať eroticky, sexuálne, dotykovo aj súložou aj na nepreferované objekty - mužov, chlapcov, deti, psa.
Bola vypočutá znalkyňa PhDr. Jana Čorejová, ktorá uviedla, že osobnosť maloletého P. C. je komplikovaná a ťažko zvládnuteľná. Počas psychologického vyšetrenia boli jeho prejavy nemiestne a nereagoval na usmernenia a výzvy. Jeho osobnosť vyhodnotila ako rizikovo sa vyvíjajúcu. V čase vyšetrenia bol osobnostne nezrelý, nedostatočne diferencovaný, egocentrický, infantilný, extrovertovaný, ale jeho odozva na podnety bola veľmi intenzívna, kde aj na malý podnet reaguje veľkou intenzitou emócii. Vo všeobecnosti reaguje vyhýbavo na podnety, sťažene chápe hľadisko druhých, neakceptuje autoritu. Siaha po rýchlych a jednoduchých riešeniach, aby uspokojil svoje vlastné potreby. Jeho emócie sú nestabilné, sám im nerozumie, ťažšie ich ovláda, nie je citlivý na morálne otázky, je málo vrelý a nie je dostatočne rozvíjaný, čo sa týka záujmov. Správanie je nekonštruktívne, t.z. nesmeruje k riešeniu problémov, často je neproduktívne. Vyšetrenie u maloletého nepreukázalo prítomnosť známok po sexuálnom násilí, čo samo osebe neznamená, že násilie na maloletom nemohlo byť spáchané. Neprítomnosť následkov sexuálneho násilia je vysvetliteľná aj tým, že maloletý vyrastá v prostredí chudoby, kde dlhodobo nie sú uspokojované jeho emocionálne potreby. Prežité sexuálne zneužívanie a jeho známky sa však môžu u takejto osoby prejaviť v budúcnosti, kde časový horizont nie je možné upresniť. U maloletého bolo prítomné autentické odmietanie obvineného, kde tento sa opakovane pýtal matky, či chce obvineného naspäť, kde zároveň sám jej oznamoval, že on obvineného naspäť nechce, čo bolo vyhodnotené ako prejav strachu a obáv. Maloletý počas vyšetrenia neprejavoval nejako intenzívne strach a nebol úzkostlivý, zarazený a plačlivý. Popisoval strach vo verbálnej rovine, kde opakoval „bojím sa, aby sa to neopakovalo, nechcem to“. Problematické správanie maloletého v škole voči spolužiačkam a spolužiakom môžu byť v priamej príčinnej súvislosti s prejednávaným skutkom, teda môžu to byť oneskoreným prejavom jeho sexuálneho zneužívania, resp. sexuálneho násilia, páchaného na jeho osobe. Pri tomto konštatovaní je potrebné vychádzať z veku maloletého, ale tiež z jeho fyzického zjavu a zrastu, kedy je možné predpokladať, že tento ešte nemá znaky pohlavného dospievania a teda vekovo a vývinovo je možné očakávať, že sexuálne správanie alebo sexuálna túžba u neho teraz nebudú aktivované. Deti vo veku 9 rokov sú v latentnej fáze sexuality, majú nula podnetov a sexuálne správanie je naozaj potláčané. To sa aktivuje v dobe dospievania, čiže puberty. Prejavy hypersexuálneho správania, provokovania, odbrzdenosti, sa často vyskytujú u detí, ktoré boli sexuálne zneužívané.
Bola prečítaná výpoveď poškodeného P. C., v ktorej tento uviedol, že býva s babou, dedom, sestrou a mamou. Predtým s nimi býval aj M. C., ktorého volá dzedo a je to jeho ujo. Ďalej uviedol „ten ujo mi to dával do úst robic a mama o tom neznala“. Upresnil, že mu dával do úst „Ch“, kde mal „honic aj robic“. Rovnako uviedol, že tento ho „lapal za predok aj zadok“. Robil to, keď ho ťahal na drevo a
mama bola „v chyži“, ako aj keď ho zobral na drevo a mama zostala doma a o ničom nevedela. V závere výpovede dodal, že keď mu to obžalovaný povedal, tento si dal sám dole nohavice a trenky a ťahal ho k sebe nasilu. Zobral mu jeho ruku, dal mu ju na „ch“ a poškodený mu to urobil. Vtedy ho chytal za zadok a predok a strkal mu prsty „ do rici“. Následne mu mal obžalovaný hovoriť, že ho bude stále brať na drevo a stále mu to bude robiť. Taktiež povedal, že o tom nemá nikomu hovoriť lebo ho zabije. O tomto povedal pani zo sociálky, keď k ním prišli, pričom to povedal aj v škole psychologičke. Taktiež dodal, že obžalovaný ho zbil - dal mu „poza ucha“ kvôli tomu, že mu to nechcel urobiť. Keď sa to mama dozvedela, vyhodila ho z domu.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej-Škultétyovej č. 38/2022 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus, sexuológia, z ktorého záverov zistil, že aktuálny psychický stav obžalovaného M. C. je dobrý, bez prítomnosti psychiatrickej symptomatológie. Obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou v najvlastnejšom slova zmysle, pričom netrpí ani duševnou chorobou, či prechodnou duševnou poruchou. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené, zmenené ani vymiznuté neboli. Tento je schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný a nie je potrebná psychiatrická liečba. Závislosť od alkoholu, či iných látok nebola zistená. Obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou, avšak u tohto chýbajú vrodené inštinktívne fixované zábrany voči určitým formám sexuálnej aktivity, kde nedostatok averzií ho robí potencionálne nebezpečným, pretože bol už za sexuálne motivovaný skutok v minulosti trestaný. Z tohto dôvodu znalkyňa navrhla uloženie ochrannej sexuologickej liečby ústavnou formou.
Zároveň bol prečítaný aj znalecký posudok PhDr. Jany Čorejovej č. 61/2022 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality, z ktorého záverov súd zistil, že rozumové schopnosti poškodeného sú nerovnomerne rozvíjané a nedostatočne stimulované v pásme podpriemeru a ľahkej mentálnej retardácie. Pamäťové schopnosti sú podpriemerné, nie však defektné. Zvýšené fabulačné ani konfabulačné tendencie neboli prítomné. Osobnosť poškodeného sa vyvíja v rizikovom sociálne znevýhodnenom prostredí, ktoré je ovplyvnené generačnou chudobou. Tento sa javí ako nezrelý, egocentrický, extrovertne socializovaný s výraznejšou afektívnou odozvou na podnety. U poškodeného je prítomná prirodzená zvýšená sugestibilita adekvátna veku naviazaná najmä na jeho blízke osoby. Nebola zistená zvýšená sugestibilita vo vzťahu k vyšetrovanej veci, pričom opisy poškodeného sú bez štylizácie, zodpovedajú schopnostiam poškodeného a neobsahujú podstatné rozpory. Poškodeného schopnosť správne vnímať je limitovaná jeho nedostatočnou koncentráciou na podnety, tendenciu k vzbrklosti pri vytváraní úsudkov. Zapamätané skutočnosti je schopný správne reprodukovať. Vyšetrenie poškodeného nepreukázalo známky sexuálneho zneužívania, kde neprítomnosť známok zneužívania neznamená z psychologického pohľadu absenciu jeho prežitia. Nemožno vylúčiť vývin následkov sexuálneho zneužívania neskôr v čase. Vzťah poškodeného k obžalovanému je toho času negatívny, odmietavý, sýtený strachom
Súd vykonal ďalšie dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 2Ntc/20/2013, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Urto/8/2014, uznesenia Krajského súdu Košice, správy z psychiatrie, charakteristiky, odpisu RT výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, lustrácie CDB, lustrácie CESDAP, lustrácie STA a listinných správ ÚPSVaR.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Ntc/20/2013 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Urto/8/2014 je zrejmé, že na území Slovenskej republiky bol uznaný rozsudok Korunného súdu v Bradforde, Spojené kráľovstvo, sp. zn. T20127441 zo dňa 14.2.2013, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov za spáchanie sprisahania za účelom znásilnenia, ktorý sa vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Ntc/9/2021 zo dňa 25.6.2021 je zrejmé, že odsúdený M. C. bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Ntc/20/2013, pričom na nevykonaný zvyšok trestu mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov.
Zo správy Nemocnice s poliklinikou Trebišov súd zistil, že obžalovaný nebol evidovaný v psychiatrickej ambulancii ani hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení tejto nemocnice.
Z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden záznam o spáchaní priestupku.
Z lustrácie v databáze súdov a registra STA súd nezistil žiadne ďalšie súdne konania vedené proti obžalovanému.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je zrejmý spôsob práce daného úradu s rodinou maloletých detí C., resp. F., kde prebiehajú pravidelné miestne zisťovania a rozhovory pracovníkov úradu s maloletými deťmi a ich rodičmi. Z priebežného hodnotenia vykonávania opatrení za obdobie marec a apríl 2022 súd okrem iného zistil, že zo strany poručníčky mal. detí pani C. bolo zistené, že druh pani F. p. C. - obžalovaný po vykázaní z domácnosti sa opätovne vrátil do spoločnej domácnosti, kde pokračoval vo svojich praktikách a sexuálne zneužíval obe maloleté deti. Matka nedokáže fungovať bez partnera, nakoľko má veľký sexuálny apetít. Matka vystriedala viacero partnerov a nemá zábrany sexuálne žiť v prítomnosti svojich maloletých detí, čím ohrozuje ich zdravý, psychický, fyzický a sociálny vývin.
Zo správy o povesti obžalovaného je zrejmé, že ide o bezdomovca, v mieste bydliska bližšie nehodnoteného, pričom sa zdržiava bez prihlásenia v obci J. C.. X spoločne so svojou družkou I. F. a jej deťmi. Zo strany Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu Košice je hodnotený v celku kladne. Doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný, naposledy vyššie uvedeným rozsudkom Korunného súdu Bradford, ktorý bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Ntc/20/2013 zo dňa 24.10.2013 uznaný na území Slovenskej republiky.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne dospel k záveru, že obžalovaný M. C. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, nakoľko hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati mal. P. C..
K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe výpovede samotného poškodeného mal. P. C., ktorý vo výpovedi primeranej svojmu veku popísal okolnosti, za ktorých musel uspokojovať sexuálne druha svojej matky M. C., ktorého volal dzedo alebo ujo. Tento popísal, že ho obžalovaný nútil k tomu, aby ho uspokojoval rukou, kde túto mu dával na svoj pohlavný úd a nútil ho uspokojovať až do vyvrcholenia. Rovnako taktiež na ňom vykonával iné sexuálne praktiky, kde ho chytal za zadok a pohlavný orgán, ako aj mu dával prsty do análneho otvoru. Uvedené sa malo odohrávať doma, keď mama nebola doma, ako aj mimo domu, keď bol s obžalovaným na drevo, kde obžalovaný sa mu vyhrážal, aby o tom nikomu nehovoril, lebo ho zabije. Taktiež upresnil, že o týchto skutočnostiach porozprával iba psychologičke a pracovníčkam zo sociálky.
Výpoveď poškodeného potvrdzuje svojou výpoveďou aj svedkyňa Mgr. A. B., asistentka učiteľa, ktorá má osobne na zodpovednosť mal. P. C. a jeho sestru M. F.. Táto uviedla, že v rámci prípravy P. C. sa jej tento zdôveril, že mu obžalovaný robí zle, kde uviedol, že si na neho zo zadu ľahá a že do neho „háňa“, čo vyhodnotila z jeho rozprávania ako sexuálne zneužívanie maloletého, o čom informovala aj vedenie školy a školskú psychologičku pani E.. Svedkyňa PhDr. T. E., školská psychologička Základnej školy Budkovce rovnako potvrdila, že od asistentky učiteľa Mgr. B. sa dozvedela o nevhodnom správaní druha matky maloletého P. C. vo vzťahu k P. C., preto s týmto vykonala pohovor, ktorý aj jej uviedol, že M. C., ktorého nazýval „apa“ zobral jeho ruku a začal „honiť, vyšlo biele, takoj še oblikal bo vidzel mamu“. Taktiež sa tomuto vyhrážal, že ak o tom niekomu povie, tak ho zbije, pričom tiež uviedol, že mu obžalovaný mal dávať prsty do análneho otvoru. Svedkyňa tiež uviedla, že u maloletého sa začalo vyskytovať nevhodné správanie vo vzťahu k spolužiačkam, ktoré mal obchytkávať na citlivých miestach. Rovnako tento mal svedkyni uviesť, že obžalovaný mal sexuálne zneužiť aj jeho sestru M..
Uvedené skutočnosti potvrdzujú vo svojich výpovediach aj svedkyne Mgr. Q. I., Mgr. M. C. a Mgr. M. I., pracovníčky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ktoré na základe oznámenia školy vykonali osobné šetrenie a návštevu rodiny mal. P. C., kde pri vzájomnom rozhovore s maloletým im tento uviedol, že obžalovaný M. C. ho mal nútiť sexuálne ho uspokojovať rukou, kde mu to musel robiť až do vyvrcholenia, čo sa odohrávalo doma najmä v noci, keď mama spala alebo aj cez deň, keď nebola
doma. Rovnako Mgr. M. I. dodala, že pri ich vzájomnom rozhovore upresnil, že sa to stávalo aj v lese, kde chodil s obžalovaným na drevo. V rámci následnej konfrontácie svedkýň a matky maloletého matka I. F. pripustila, že mala o takomto konaní obžalovaného vedomosť a preto na odporúčanie týchto pracovníčok ho vykázala zo spoločnej domácnosti, čo obžalovaný akceptoval a z domu odišiel.
Tieto skutočnosti potvrdila taktiež svedkyňa Mgr. B. A., ktorá pracuje ako terénna pracovníčka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ktorá uviedla, že v rámci osobnej intervencie v rodine C. dňa 23.5.2022 sa od pani A., susedy I. F. a jej rodiny dozvedela, že obžalovaný M. C. sexuálne zneužíval mal. P., ako aj M., pričom však sexuálne zneužívanie M. sa gynekologickým vyšetrením nepotvrdilo.
V súlade s vyššie uvedenými výpoveďami svedkov vyznieva aj výpoveď znalkyne PhDr. Jany Čorejovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality a ňou podaný znalecký posudok, z ktorých je zrejmé, že poškodený mal. P. C. nevykazuje známky konfabulácií alebo fabulácií, kde opis prežitých skutočností z jeho strany je primeraný jeho veku, bez štylizácie, pričom zodpovedá jeho schopnostiam a neobsahuje podstatné rozpory. U tohto je prítomná zvýšená sugestibilita adekvátna jeho veku, naviazaná na blízke osoby, ktorú si tento uvedomuje. U tohto neboli vyšetrením zistené známky sexuálneho zneužívania, avšak ich neprítomnosť neznamená z psychologického hľadiska absenciu jeho prežitia. Tieto sa môžu dostaviť neskôr v čase. Vzťah poškodeného k obžalovanému v čase vyšetrenia bol negatívny, odmietavý a sýtený strachom. Znalkyňa naviac na hlavnom pojednávaní uviedla, že problémové, nevhodné správanie sa poškodeného vo vzťahu k spolužiačkam so sexuálnym podtónom môže byť dôsledkom prežitého sexuálneho násilia a zneužívania, pričom práve prejavy hypersexuálneho správania, provokovania a odbrzdenosti sa často vyskytujú u detí, ktoré prežili sexuálne zneužívanie.
Napokon obžalovaného usvedčuje aj výpoveď znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus, sexuológia - MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej a ňou podaný znalecký posudok, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani prechodnou poruchou, avšak na základe jeho vyšetrenia je možné konštatovať, že u tohto chýbajú vrodené inštinktívne fixované zábrany voči určitým formám sexuálnej aktivity, kde tento nedostatok averzií ho robí potencionálne nebezpečným, pretože už bol za sexuálne motivovaný skutok v minulosti odsúdený. Z tohto dôvodu bola odporúčaná u obžalovaného ochranná sexuologická liečba ústavnou formou. Znalkyňa vo výpovedi upresnila, že obžalovaný pri absencií takýchto zábran v prípade potreby sexuálneho styku a vzrušenia dokáže reagovať eroticky, sexuálne, dotykovo aj súložou na nepreferované objekty, t.j. mužov, chlapcov, deti alebo psa. U tohto však nebola zistená sexuálna deviácia v pravom slova zmysle.
V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti, aby akýmkoľvek spôsobom maloletého P. sexuálne zneužíval, pričom jeho udanie chápe ako pomstu zato, že tohto pristihol spoločne so sestrou pri vykonávaní pohlavného styku, kde týmto uviedol, že o tom povie ich matke. Poukázal tiež, že bol zo strany sestry poškodeného maloletej M. rovnako obvinený z jej sexuálneho zneužitia, čo sa však jej gynekologickým vyšetrením nepotvrdilo. Uvedenú výpoveď obžalovaného súd s poukazom na vyššie uvedené dôkazy považuje za plne vyvrátenú a účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, resp. trestu. Súd opakovane poukazuje na výpoveď poškodeného a znalecký posudok PhDr. Jany Čorejovej, ktorá maloletého vyšetrila a konštatovala, že opis prežitých skutočností zo strany poškodeného zodpovedá jeho veku a je bez vnútorných rozporov, pričom súd nezistil u maloletého žiadne snahy obžalovanému škodiť alebo vo vzťahu k nemu konfabulovať. Naviac s poukazom na znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej
- Škultétyovej je nutné konštatovať, že obžalovaný je osobou, u ktorej táto potvrdila absenciu, teda vymiznutie vrodených averzií, vrodených zábran voči istým formám správania, kde pri ich absencii tento v prípade potreby sexuálneho styku a vzrušenia dokáže eroticky, sexuálne reagovať aj na chlapcov, teda osoby vo veku maloletého P. C.. Naviac obžalovaný už v minulosti bol súdne trestaný za sexuálne motivovaný skutok, teda je osobu náchylnou k páchaniu trestnej činnosti takéhoto charakteru.
Súd sa rovnako zaoberal aj výpoveďou svedkyne I. F. matky maloletého P. C., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný sa správal k poškodenému spôsobom, ktorý je uvedený v obžalobe, pričom tento ho usvedčil iba preto, že tento mu odmietal dávať peniaze. Rovnako dodala, že keď maloletý chodil s obžalovaným po drevo, vždy bola prítomná aj ona a nikdy sa nestalo, aby došlo pri zberaní dreva k jeho sexuálnemu zneužitiu. Aj uvedená výpoveď je podľa
názoru súdu vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi, kde túto súd vyhodnotil ako účelovú v snahe napomôcť obžalovanému M. C. vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. U svedkyne súd vzhliadol aj motív pre takéto konanie a účelovú výpoveď, keďže obžalovaný je jej druhom a otcom ich maloletých detí, pričom svedkyňa aj podľa vyjadrenia svedkýň - pracovníčok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dokáže „fungovať“ iba s obžalovaným, pričom má veľký sexuálny apetít a jeho prítomnosť si v podstate vyžaduje. Výpoveď svedkyne je v zásadnom rozpore s výpoveďou ďalších vypočutých svedkov najmä Mgr. Q. I., Mgr. M. C. a Mgr. M. I., ktoré vykonali osobné šetrenie v rodine svedkyne, v rámci ktorého sa im maloletý zdôveril o sexuálnom zneužívaní zo strany obžalovaného, kde práve svedkyňa bola s týmito zisteniami konfrontovaná, pričom sama pripustila, že o takomto správaní obžalovaného mala vedomosť, kde na základe výzvy týchto svedkýň sama obžalovaného vykázala zo spoločnej domácnosti.
Rovnako súd hodnotil aj výpovede svedkov B. A. a E. A., ktorí uviedli, že podľa ich názoru sa obžalovaný nedopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu, pričom práve maloletý P. C. je problematický chlapec a tento vedome krivo usvedčuje obžalovaného. Uvedené výpovede súd vyhodnotil ako nepresvedčivé, nepodložené, účelové v snahe napomôcť obžalovanému, keďže medzi svedkami a obžalovaným ide o priateľský vzťah ako jeho susedov, ktorý odôvodňuje takéto konanie zo strany svedkov. Rovnako uvedené výpovede sú v rozpore s ďalšími, vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré ich v celom rozsahu vyvracajú.
Keďže obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne iné podstatné skutočnosti, súd o jeho vine nemal pochybnosti.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 11 rokov nepodmienečne. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde žiadnu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného nezistil, pričom ako priťažujúcu okolnosť súd hodnotil predchádzajúce odsúdenie obžalovaného. Z tohto dôvodu pri prevahe priťažujúcich okolnosti bolo na mieste v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenie trestnej sadzby o 1/3. Súd však postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže sa obžalovaný opakovane dopustil zločinu, preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a v takomto prípade sa ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. nepoužije. S poukazom na uvedené preto súd zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a trest uložil na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest je plne primeraný, zákonný a spravodlivý pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby si uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobnej trestnej činnosti nedopúšťal. Zároveň takýto trest okrem individuálnej prevencie zabezpečí aj úlohu generálnej prevencie a dostatočne odradí iných členov spoločnosti od páchania obdobnej trestnej činnosti.
S poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej - Škultétyovej súd obžalovanému uložil aj ochranné sexuologické liečenie vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti a závery konštatované znalkyňou, ktoré sa vykoná u obžalovaného ústavnou formou, keďže jeho pobyt na slobode bez absolvovania takejto liečby môže byť potencionálne nebezpečný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.