Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/125/2014

Identifikačné číslo spisu: 1013202029 Dátum vydania rozhodnutia: 10.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1013202029.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., právne zastúpená Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom, Námestie slobody č. 10, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Trenčianska č. 55, Bratislava (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave), v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -80 zo dňa 05.03.2014 voči výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

I.

Konanie na prvostupňovom súde

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -80 zo dňa 05.03.2014 zastavil konanie podľa , v platnom znení (ďalej len „“), z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou pred rozhodnutím veci a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle v spojení s

Proti uzneseniu krajského súdu voči výroku o trovách konania podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnuté uznesenie a navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 331,12 Eur. V dôvodoch poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (R 51/2006), podľa ktorého výrok o náhrade trov konania nestráca charakter uznesenia podľa aj keď sa stal súčasťou autoritatívneho rozhodnutia súdu vo veci samej. Z uvedeného judikátu vyplýva záver, že voči náhrade trov konania je možné podať opravný prostriedok aj keď náhrada trov konania je súčasťou autoritatívneho rozhodnutia vo veci samej. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v prípade, ak by na Krajský súd v Bratislave neboli podané tri žaloby proti nečinnosti správneho orgánu, nedošlo by k promptnému konaniu a vydaniu

rozhodnutí o reštitučných nárokoch navrhovateľky a odporca by bol naďalej nečinný. Trovy konania by tak mal znášať odporca, keďže zo strany navrhovateľky išlo o dôvodné bránenie a uplatnenie práva. V tejto súvislosti poukázala navrhovateľa aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2011, podľa ktorého je všeobecný súd pri posudzovaní trov konania povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť ( veta prvá ). Zo skutkového a právneho stavu predmetnej veci vyplýva, že odporca zavinil, že sa konanie v tejto veci muselo začať a zároveň narýchlo vydaným rozhodnutím spôsobil aj to, že sa toto súdne konanie muselo zastaviť.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení s ), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľky a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie bolo potrebné ako neprípustné odmietnuť.

Podľa rozhodujú súdy v správnom súdnictve o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v a 250u.

V štvrtej hlave piatej časti je upravené konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( a ), pričom v súlade s ustanovením sa na toto konanie subsidiárne použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednostupňovým, keďže proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok ( ). Krajský súd v Bratislave tak vo svojom uznesení č. k. -80 zo dňa 05.03.2014 nesprávne uviedol poučenie o prípustnosti odvolania.

Podľa veta prvá sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Najvyšší súd sa už vo svojej judikatúre (napr. sp. zn. zo dňa 01.04.2013) viackrát vyjadril, že konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy je v zmysle ustanovenia jednoinštančné a odvolací súd nemôže ani pri pochybení súdu prvého stupňa postupovať v rozpore s Odvolanie proti rozhodnutiu súdu v konaní o nečinnosti správneho orgánu nie je prípustné ani do merita veci, ani voči trovám konania.

Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na vetu druhú uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. zo dňa 13.02.2013. Odvolací súd v tomto smere poukázal na odlišnú povahu správneho súdnictva oproti všeobecnému súdnictvu, vzhľadom na čo nebolo možné postupovať v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Vzhľadom na to, že odporca podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný, odvolací súd postupujúc podľa v spojení s a vety prvej odvolanie odmietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa veta prvá v spojení s a analogicky podľa a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.