Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8ECdo/126/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P.., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V.., so sídlom v B., proti povinnému V.,

bývajúcemu v K., o vymoženie 347,24 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 28. augusta 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe rozhodcovského rozsudku z 2. decembra 2011 sp. zn. ISC1010043 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. (ďalej len

„označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Košice I uznesením z 19. septembra 2012 č. k. -17

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 a nasl.

, , ,

o rozhodcovskom konaní, smernica Rady č. 93/13/EHS. V odôvodnení poukázal na to, že

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnou

predchodkyňou oprávnenej ( Poštovou bankou, a.s. ) a povinným, ktorú treba považovať

za spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou úverovej zmluvy, ktorá je formulárová, bola

rozhodcovská doložka ( uvedená v obchodných podmienkach). Súd mal preukázané, že takáto

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu ak je v prípade sporu zo zmluvy žalobcom veriteľ. Preto je

v zmysle ustanovenia neplatná. Taká rozhodcovská

doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto je

rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Tým je daný rozpor

exekučného titulu so zákonom a súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie preto zamietol.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. augusta 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1

). Odvolací súd mal preukázané, že rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná

spotrebiteľom a vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy. Znemožňuje tak voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Preto napĺňa neprijateľnú

podmienku podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS a ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Stály rozhodcovský súd nie je zriadeným v zmysle

o platobnom styku, pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol podľa

oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov. Nakoľko zmluvné strany

neuzavreli platne dohodu o rozhodcovskej doložke, rozhodcovský súd nemal právomoc

vo veci konať a rozhodnúť a rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným

titulom. Exekučný súd preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorá

navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnená namietala, že súdy

v danom prípade: a/ rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/

); b/ rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (

písm. d/ ), túto procesnú vadu vyvodzovala dovolateľka z názoru, že rozhodcovský

súd rozhodoval v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy

a exekučné súdy nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke,

nesmú zamietnuť žiadosť o poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského

rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ani opätovne posudzovať to,

čo preskúmal a záväzne právne vyhodnotil rozhodcovský súd; c/ rozhodovali napriek tomu, že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( );

d/ odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať ( ) tým, že bez

zákonného dôvodu odmietli vykonať exekučný titul a nedostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia; e/ konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a svoje rozhodnutia založili

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Oprávnená poukázala aj

na ustanovenie , z ktorého vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s

ods. 1 druhá veta , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávnenej preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

Pokiaľ dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 238 ods. 3

, dovolací súd poukazuje na to, že toto ustanovenie upravuje prípustnosť dovolania voči

rozhodnutiam odvolacích súdov vydaných vo forme rozsudku a keďže v prejednávanej veci

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému vo forme uznesenia, prípustnosť dovolania

podľa neprichádza do úvahy.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných exekučných veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Stačí ako príklad uviesť

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.7 ECdo 288/2013,

, , a konštatovať, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky najvyšší súd na odôvodnenia týchto

rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj

v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd o. i. konštatoval,

že:

1. dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom

rozhodovanie súdov vyplýva priamo zo zákona (porovnaj napr. ustanovenia § 29, § 38

ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

3. ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),

4. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon rozhodnutia,

5. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

6. skutkové a právne závery nižších súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a

nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1

a odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157

ods. 2 v spojení s a ),

7. postup banky nezodpovedal o bankách, lebo

rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (porovnaj

a o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov),

8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávnenej, že slovenský preklad Smernice nie je

správny.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že uzavretá rozhodcovská doložka v danom prípade – z dôvodov

podaných nižšími súdmi – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1

); to zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý

za opísaného stavu nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k odňatiu

možnosti oprávnenej konať pred súdom. V danej veci nižšie súdy konali v medziach svojej

právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali

v súlade s právnymi predpismi, ich úvahy vychádzali z konkrétnych faktov, sú legitímne

a logické. Aj v rámci daného exekučného konania bol súd oprávnený, a to ex offo, skúmať

rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde

o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky ().

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady

(denegatio iustitiae).

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá prípustnosť dovolania. To isté platí aj o nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). I keby teda tvrdenia dovolateľky

o dovolacích dôvodoch podľa , boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu však neposudzoval), dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávnenej

v súlade s v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky však povinnému náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal v tomto smere návrh (§ 151 ods. 1

).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková