Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Nc/48/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného

I., bývajúceho v T., zastúpeného advokátskou kanceláriou P.., so sídlom v T., v mene a na

účet ktorej koná advokát M., proti povinnej I., bývajúcej v T., zastúpenej J.., advokátom,

so sídlom v T., o výkon rozhodnutia pri úprave styku s maloletým L., vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

, o oznámení sudkyne krajského súdu v zmysle , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne J. j e v y l ú č e n á z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne J. (ďalej aj „zákonná sudkyňa“) v zmysle § 15

ods. 1 oznámila predsedníčke krajského súdu dôvody, pre ktoré sa cíti byť zaujatá.

V oznámení z 25. novembra 2014 uviedla, že podkladom pre daný výkon rozhodnutia boli

rozsudky vydané v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému L..

V tomto navrhovateľa I. zastupoval ako advokát J., t. j. je jej manžel. Na základe informácie

získanej od manžela zistila, že ako advokát zastupuje I. aj v prebiehajúcom konaní o zmenu

úpravy práv a povinností k maloletému Lukášovi na Okresnom súde Trenčín. Poukázala tiež

na skutočnosť, že v obdobných veciach bola z ich prejednávania a rozhodovania vylúčená.

Predsedníčka Krajského súdu v Trenčíne J. nemala pochybnosti o nezaujatosti

sudkyne J. a preto v zmysle predložila vec na rozhodnutie o jej vylúčení

v prejednávaní a rozhodovaní vo veci.

Najvyšší súd ako súd nadriadený krajskému súdu ( ) posudzoval

opodstatnenosť dôvodov v oznámení zákonnej sudkyne ( ) z aspektu

existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

2

Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia zákonnej sudkyne J. z prejednávania a

rozhodovania veci vychádzal najvyšší súd zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z

toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na

ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia

sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v tom zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie

nestranný sudca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

3

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Európsky

súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza

z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho

a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní

(pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne

k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno.

Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce

nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,

so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť

sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.

Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí

byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done,

it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len

v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej

úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu

sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu),

teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava

z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závažných skutočnostiach.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

4

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Pri posudzovaní nestrannosti musí byť vylúčená akákoľvek

vonkajšia oprávnená pochybnosť o nestrannosti sudcu prejednávajúceho vec ().

Vzhľadom na oznámenie sudkyne (namietané dôvody, pre ktoré sa cíti byť sudkyňa

krajského súdu zaujatá) najvyšší súd starostlivo vyhodnotil okolnosti ktoré môžu objektívne

zakladať pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne [ústavný súd totiž judikoval, že pri tak

závažnom rozhodnutí, ako je objektívna stránka sudcovskej nezávislosti, musí súd dostupné

okolnosti náležite vyhodnotiť ()].

Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia boli

rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom I. zastupoval ako advokát J., manžel

sudkyne krajského súdu J.. Predsedníčka krajského súdu nespochybnila tvrdenie v oznámení

sudkyne, že táto bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v obdobných veciach; na túto

skutočnosť ako nespornú preto nadriadený súd musel prihliadať. Rovnako súd prihliadol na

skutočnosť, že sudkyňa získava informácie od svojho manžela ako advokáta o jeho činnosti

pri zastupovaní I., i keď v inom konaní, avšak medzi rovnakými účastníkmi konania (o zmenu

úpravy práv a povinnosti k maloletému Lukášovi Anderlemovi).

Pri posudzovaní vzájomnej korelácii obsahu oznámenia sudkyne s obsahom nesúhlasu

predsedníčky krajského súdu ( ), vychádzajúc z toho, že zákonná sudkyňa J.

získava poznatky o veci, o účastníkoch konania inak než procesným spôsobom (súkromnou

komunikáciou s manželom, ktorý je advokátom účastníka konania) a že už bola

vylúčená z prejednávania a rozhodovania v obdobných veciach, dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska § 14

ods. 1 , ktorá ju vylučuje z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

5

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

že sudkyňa J. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2014

JUDr. Oľga Trnková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková