Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/458/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti ţalovanému J. K.,

bývajúcemu vo V., o zaplatenie 32,53 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 3. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 22. mája 2013 č. k. -7 konanie

zastavil. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení

uviedol, ţe konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie

konania [ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] po zistení,

ţe výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzal ţalobca 4. apríla 2013 a súdny poplatok

16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol podľa

Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/

). Podľa názoru navrhovateľa mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá moţnosť

konať pred súdom. Namietol, ţe v tejto veci podal návrh na začatie konania uţ v roku 2006

v elektronickej podobe a podpísal zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd ale

odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil ţalobcovi späť. O prípustnosti

2

tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťaţnosť ako podanú

oneskorene rozhodnutím odmietol. Následne sa domáhal vyslovenia porušenia

svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. júna 2009

o sťaţnosti ţalobcu č. 54252/07 rozhodol Rozsudkom, ţe prišlo k porušeniu Článku 6 ods. 1

Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v obdobných,

skutkovo totoţných veciach [napr. Nález sp. zn. (ďalej len „nález“)]

konštatoval, ţe týmto postupom prvostupňového súdu bolo porušené základné právo ţalobcu

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ústavný súd zároveň prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného

podania ţalobcu, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme.

Dodal, ţe právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania;

na tomto zásadnom závere nemôţe nič zmeniť prípadná okolnosť, ţe z technických príčin

nemôţe súd podanie ţalobcu zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Ţalobca v odvolaní

uviedol ďalej to, ţe súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd

rozhodol nálezom. Ţalobca mal za to, ţe účinky podania zostali zachované s účinnosťou

ku dňu jeho podania. Poukázal na to, ţe v zmysle ustanovenia je

poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1

písm. a/ vzniká podaním návrhu; podľa

poplatok alebo doplatok poplatku nemoţno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca

kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na tieto okolnosti a tieţ

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. júna 1993

sp. zn. odvolateľ namietol, ţe súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať

pred súdom, lebo zastavil konanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup

– podľa uţ súdny poplatok nebolo moţné vyrubiť. Tento poplatok

bol totiţ splatný v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. decembra 2009.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 3. októbra 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania

voči ţalobcovi nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe návrhom na začatie konania s dátumom

vyhotovenia v roku 2006 sa ţalobca voči protistrane domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej

dosiaľ nezaplatené koncesionárske poplatky; podľa podacej pečiatky súdu prvého stupňa bol

tento návrh doručený súdu 11. marca 2013. Súd prvého stupňa v súlade so zákonom vyzval

ţalobcu, aby do 10 dní zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 € (poloţka

3

č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu )

s poučením, ţe ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods.

1 ). Napriek tomu, ţe táto výzva bola ţalobcovi riadne doručená,

ţalobca ju nerešpektoval. Súd prvého stupňa preto konanie správne zastavil. Odvolací súd

poukázal na ustanovenia , , , a

ods. 1 a vyslovil názor, ţe na splnenie príkazu vysloveného v náleze,

aby súd priznal právne účinky podaniu z roku 2006, bol ţalobca povinný preukázať, ţe návrh

na začatie konania je totoţný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Ţalobca to ale

nepreukázal. Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. septembra 2012

vo veci sťaţnosti ţalobcu č. 50645/2008 vyplýva, ţe súd túto sťaţnosť a ďalších 23 sťaţností

ţalobcu proti Slovenskej republike spojil na spoločné konanie a všetky sťaţnosti odmietol ako

neprijateľné. Uvedenými sťaţnosťami sa ţalobca domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na

prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Jedným z argumentov ţalobcu bolo aj tvrdenie, ţe po rozhodnutí ústavného súdu o porušení

jeho práva na súdnu ochranu nemohol predloţiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi

z roku 20006 jednotlivým všeobecným súdom, pretoţe boli priloţené k jeho ústavným

sťaţnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými

sťaţnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemoţné

vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou. Na

tento argument európsky súd uviedol, ţe vo formulári sťaţnosti ak aj v iných dokumentoch

súdu je výslovne uvedené, ţe sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely

individuálnej sťaţnosti. Ţalobca napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priloţil originálne

DVD nosiče, o ich vrátenie nepoţiadal. Jeho argument o nemoţnosti predloţiť tieto DVD

nosiče všeobecným súdom je preto neudrţateľný. V ďalšom odvolací súd zdôraznil, ţe

ţalobca ničím hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totoţnosti návrhu na začatie konania

doručeného súdu prvého stupňa 11. marca 2013 s návrhom na začatie konania, ktorý ako sám

udáva, podal v roku 2006. Podľa názoru odvolacieho súdu preto postup prvostupňového súdu,

ktorý v dôsledku nepreukázania totoţnosti predmetných podaní povaţoval návrh doručený mu

11. marca 2013 za nový návrh, nebolo moţné označiť za nezákonný. Súd prvého stupňa

správne vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za tento návrh na začatie konania,

súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil ţalobcu aj o moţnosti zastavenia konania

ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho poplatku

ţalobcovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. Pokiaľ súd prvého

stupňa v danej procesnej situácii konanie zastavil, bol jeho postup v súlade so zákonom

č. Odvolací súd na tomto základe uzavrel, ţe odvolanie ţalobcu nebolo dôvodné,

a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne ( ). O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu dovolaním napadol ţalobca. Dovolanie

odôvodnil , nakoľko účastníkovi konania (ţalobcovi) sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom. V podstate sa pridrţal dôvodov, ktoré uviedol

uţ v odvolaní a za základ dovolania povaţoval to, ţe podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa

doručené 11. marca 2013, nie je ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len

o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku

2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu na začatie konania.

V súvislosti s tým ţalobca uviedol, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú

totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú

plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález

jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto ţalobcu nemala

zaťaţovať povinnosť preukazovať, ţe podanie z roku 2013 je podaním z roku 2006, ktorému

treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať

podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby

v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným

záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého sa odmietol zaoberať).

V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, ţe

návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný uţ v roku 2006, preto súdny

poplatok za návrh na začatie konania uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo

konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok

odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj

dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to ţalobca ţiadal napadnuté uznesenie a tieţ ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal včas

ţalobca zastúpený v súlade s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe

k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Ţalobca procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Podľa názoru ţalobcu mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať

( ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle

sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide

tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2

, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom

na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania boli v danom prípade dané

procesné predpoklady.

Podľa poplatková povinnosť vzniká podaním

návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona

č. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka

ustanovený poplatok z návrhu. Podľa poplatok za podanie

návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo

reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve

je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona

č. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo

dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

V preskúmavanej veci argumentoval ţalobca tým, ţe návrh na začatie konania, ktorý

bol doručený súdu prvého stupňa 11. marca 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý

doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 (ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané

zaručeným elektronickým podpisom), a ţe vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej

v mu uţ nemoţno vyrubiť súdny poplatok za návrh

na začatie konania.

V zmysle veta prvá a druhá podanie moţno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

V náleze ústavný súd konštatoval, ţe ţalobca právne účinným spôsobom podal v roku

2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky,

ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uloţené viaceré návrhy

dovolateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje ţiadny údaj o tom, konkrétne

ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Ţalobca, ktorý 11. marca 2013

doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu

ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov

konania, ničím nedoloţil, ţe podanie z roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu

na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz ústavného

súdu vychádzať z toho, ţe podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej

procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, ţe nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj

preskúmavanej veci (t. j. ţe na daných DVD nosičoch bol uloţený aj návrh dovolateľa proti

tomu, kto je uvedený v záhlaví tohto uznesenia dovolacieho súdu) a z ničoho nevyplývala

totoţnosť ţalobcom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemoţno

prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ:

a/ vychádzali z toho, ţe v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu

na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemoţno mať pochybnosti – to

znamená podanie doručené 11. marca 2013 súdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako

by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný uţ v roku 2006

doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemoţno mať ţiadne pochybnosti.

K námietke, ţe prvostupňový aj odvolací súd popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013

a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to,

ţe o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totoţnosti návrhov na začatie konania

z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti.

V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu

ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006,

ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, ţe bolo na ţalobcovi, aby

preukázal totoţnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom

podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ ţalobca v súvislosti s tým poukazoval na to,

ţe uţ nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal

súdom, ţe mali prijať opatrenia na zachovanie moţnosti preveriť totoţnosť návrhov na začatie

konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, ţe je predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním

môţu o ne prísť. V súlade so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým

(„vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj moţnosti vzniku

komplikovaných situácií sťaţujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve

na ţalobcovi, aby – najmä po „neprijatí“ jej návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej

podobe – uchoval pôvodné DVD, neuváţene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým sám riziku,

ţe v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doloţiť, konkrétne aký návrh

na začatie konania podal v roku 2006.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, ţe poplatková

povinnosť ţalobcu vznikla podaním návrhu dňa 11. marca 2013 a ţe – vzhľadom

na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku – sú splnené predpoklady

pre zastavenie konania ( ), nepriečil sa jeho postup, ale ani

postup odvolacieho súdu zákonu. Postupom súdov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo

dôjsť k znemoţneniu realizácie procesných oprávnení dovolateľa spôsobom, ktorý by bol

významný z hľadiska

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s , a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová