Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
510/392786.7f5b44.pdf
PDF · 93.83 KB
No categories available
3Tost/14/2014
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 14/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom
zasadnutí konanom 17. decembra 2014 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného F. L.
pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení
účinnom do 31. júla 2004 a iné, o sťažnosti odsúdeného F. L. a prokurátora Krajskej
prokuratúry v Trenčíne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 25. februára 2014,
sp. zn. 2Ntok 1/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e .
Krajskému súdu v Trenčíne sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 25. februára 2014, sp. zn. 2Ntok 1/2013, bol
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného F. L. na obnovu konania proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. mája 2006, sp. zn. 1T 4/2005, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2006, sp. zn.
Predmetný návrh na obnovu konania sa týkal odsúdenia F. L. uvedenými
rozhodnutiami za trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. júla 2004 a za trestný čin vraždy podľa § 219
ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. júla 2004 za použitia
§ 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 na úhrnný výnimočný trest odňatia
slobody vo výmere dvadsať rokov a dva mesiace so zaradením na výkon trestu do tretej
nápravnovýchovnej skupiny.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol návrh na obnovu konania
zamietnutý, podal odsúdený F. L. sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu
a sťažnosť v prospech odsúdeného podal aj krajský prokurátor.
Obe sťažnosti sú argumentačne zhodné v tom, že výklad krajského súdu týkajúci
sa nálezu Ústavného súdu z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, k asperačnej zásade
(§ 41 ods. 2 Tr. zák., veta za bodkočiarkou) nepovažujú za správny, pokiaľ ho krajský súd
odmieta aplikovať aj na ustanovenie § 35 odsek 2 zák. č. 140/1961 Zb. ako obligatórneho
dôvodu na povolenie obnovy konania.
Sťažovatelia preto navrhujú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel
ich sťažnostiam a napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil s tým,
že Krajskému súdu v Trenčíne uloží, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Na podklade podaných sťažností Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že sťažnosti odsúdeného L. a krajského prokurátora sú dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd zamietnutie návrhu
na povolenie obnovy konania vyvodil z úvahy, že predmetným nálezom ústavného súdu
nebola vyslovená protiústavnosť ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 31. decembra 2005, pričom všeobecný súd, podľa názoru krajského súdu, nie je oprávnený
robiť rozširujúci výklad nálezu ústavného súdu. Ani v prípade, ak by sa takýto rozširujúci
výklad mohol v konečnom dôsledku javiť ako spravodlivý.
V tejto súvislosti krajský súd ďalej uviedol, že z hľadiska „testu proporcionality“
nie je možné prehliadnuť aplikáciu asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v trestných
sadzbách vo všeobecnosti o desať rokov odňatia slobody vyšších ako v predchádzajúcom
Trestnom zákone. I v konkrétnom prejednávanom prípade by odsúdenému L. za úkladnú
vraždu podľa § 144 ods. 2 Tr. zák. hrozil podstatne prísnejší trest odňatia slobody – 25 rokov
alebo doživotie, a to bez použitia asperačnej zásady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že tieto úvahy krajského súdu
sú výkladovo nesprávne.
Z porovnania ustanovenia § 35 ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005 a ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. je zrejmé, že textom sú obsahovo úplne totožné.
Predmetný nález ústavného súdu nemohol obsiahnuť ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák.
v znení účinnom do 31. decembra 2005 spôsobom uvedeným v čl. 125 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, t.j. následného uvedenia do súladu s ústavou, pretože toto ustanovenie
v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, bolo súčasťou
už zrušeného zákona ustanovením § 439 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z.
Za tejto situácie; v záujme racionálneho a spravodlivého riešenia, je potrebné použiť
rozširujúci výklad nálezu ústavného súdu. To znamená, že rovnaké právne účinky,
aké v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyvoláva
vyhlásenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn.
PL. ÚS 106/2011, v Zbierke zákonov vo vzťahu k § 41 ods. 2 Tr. zák., je potrebné
extenzívnym výkladom vyvodiť i vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2 vety prvej
za bodkočiarkou Tr. zák.
Tým, že krajský súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania,
postupoval v rozpore so stavom veci a zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
zrušil napadnuté uznesenie a krajskému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol,
súc viazaný právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v tomto rozhodnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 17. decembra 2014
JUDr. Igor B u r g e r , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová