Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/250/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v B., proti povinnej Ľ., bývajúcej v D., o

vymoženie 61,28 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9 Er

550/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. novembra

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vymoženie sumy 61,28 Eur

s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu

v Košiciach z 8. marca 2010 sp. zn. .

Okresný súd Levice uznesením z 27. júla 2011 č.k. -19 zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. E. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch

uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorým bola povinnej

uložená povinnosť na plnenie, pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe

poistnej zmluvy č.. z 21. novembra 2007. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné

spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom. Poukázal na príslušné články Smernice rady 93/12/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , a s tým,

že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská

doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od

počiatku nezlučiteľnou s normami na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi a teda

neplatnou podľa a rozhodcovský rozsudok vydaný

v tomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Povinnej nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti

vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť ( ).

Uviedol, že rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd prioritne riešil

bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola osobitne

dojednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, povinnej tak bola odňatá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom, čo predstavuje neodstrániteľnú podmienku. Neplatná

rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a s tým,

že ich náhradu úspešnej povinnej nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla

uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy

predsa len vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili

pojednávanie a so zhromaždenými dôkazmi ju oboznámili. Tým ju v rámci dokazovania

vylúčili z možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré z predložených

listín v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Zároveň namietala

odňatie možnosti pred súdom konať v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia

odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia

založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a tiež,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu

( ).

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) skúmal najprv

prípustnosť podaného dovolania a dospel k záveru, že v danej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v a

Prípustnosť dovolania podľa (v znení účinnom do 31. decembra 2014)

v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Dovolateľka namietala odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ (v znení účinnom do 31. decembra 2014). Tvrdila, že k procesnej vade

uvedenej v tomto ustanovení došlo tým, že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi

bez nariadenia pojednávania, a teda bez jej účasti. Rovnako im vyčítala, že v súvislosti s tým

jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia,

vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom

stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi

na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd teda správne vychádzal z názoru, že v štádiu exekučného konania, pri

ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh

na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, je postačujúce,

ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

vrátane do neho založených listín a že v tomto štádiu exekučného konania súd nevykonáva

dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v až (porovnaj

napr. ).

Ak teda dovolateľka vyvodzovala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania

a v jej neprítomnosti, išlo o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

Dovolací súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj otázkou, či k odňatiu možnosti

oprávnenej konať pred súdom nedošlo prípadne samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo

ísť, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. V zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom

právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného

konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,

čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však

nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov v exekučnom konaní.

Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu)

odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j.

vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona a to z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť,

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná,

a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy

uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá až podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo,

že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto

fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako

pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných

podmienkach. Z obsahu predložených dokumentov nevyplýva, že by povinná mohla v čase

uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola právne

dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Súdy nižších stupňov preto správne uzavreli,

že povinná nemala možnosť v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zmeniť obsah dokumentov

tvoriacich jej neoddeliteľnú časť. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy

v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom. Dovolací súd tiež nezistil,

že by odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňalo kritéria uvedené v § 157

ods. 2 ( ).

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej podľa

v spojení s odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

Dovolací súd povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože

jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová