Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a50/394701.dc5360.pdf
PDF · 108.12 KB
No categories available
4ECdo/250/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 250/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K.,
IČO: X., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v B., proti povinnej Ľ., bývajúcej v D., o
vymoženie 61,28 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9 Er
550/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. novembra
2013 sp. zn. 5 CoE 171/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vymoženie sumy 61,28 Eur
s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
v Košiciach z 8. marca 2010 sp. zn. 2 C 1483/2009.
Okresný súd Levice uznesením z 27. júla 2011 č.k. 9 Er 550/2011-19 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. E. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch
uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorým bola povinnej
uložená povinnosť na plnenie, pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
poistnej zmluvy č.. z 21. novembra 2007. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Poukázal na príslušné články Smernice rady 93/12/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka s tým,
že predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská
doložka bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od
počiatku nezlučiteľnou s normami na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi a teda
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a rozhodcovský rozsudok vydaný
v tomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 29. novembra 2013 sp. zn.
5 CoE 171/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Povinnej nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti
vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Uviedol, že rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd prioritne riešil
bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola osobitne
dojednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, povinnej tak bola odňatá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čo predstavuje neodstrániteľnú podmienku. Neplatná
rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým,
že ich náhradu úspešnej povinnej nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla
uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie, súdy
predsa len vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak bez toho, aby nariadili
pojednávanie a so zhromaždenými dôkazmi ju oboznámili. Tým ju v rámci dokazovania
vylúčili z možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré z predložených
listín v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Zároveň namietala
odňatie možnosti pred súdom konať v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia
odvolacieho súdu. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že súdy nižších stupňov svoje rozhodnutia
založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a tiež,
že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) skúmal najprv
prípustnosť podaného dovolania a dospel k záveru, že v danej veci nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p.(v znení účinnom do 31. decembra 2014)
v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Dovolateľka namietala odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014). Tvrdila, že k procesnej vade
uvedenej v tomto ustanovení došlo tým, že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi
bez nariadenia pojednávania, a teda bez jej účasti. Rovnako im vyčítala, že v súvislosti s tým
jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia,
vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom
stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd teda správne vychádzal z názoru, že v štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh
na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, je postačujúce,
ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,
vrátane do neho založených listín a že v tomto štádiu exekučného konania súd nevykonáva
dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v § 122 až § 124 O.s.p. (porovnaj
napr. 6 Cdo 1/2012).
Ak teda dovolateľka vyvodzovala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania
a v jej neprítomnosti, išlo o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola
znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.
Dovolací súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj otázkou, či k odňatiu možnosti
oprávnenej konať pred súdom nedošlo prípadne samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo
ísť, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom stanovené
podmienky. V zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným dôsledkom
právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného
konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,
čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však
nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov v exekučnom konaní.
Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu)
odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce
zo zákona a to z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci
za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto
interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť,
a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná,
a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy
uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá až podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo,
že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto
fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako
pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach. Z obsahu predložených dokumentov nevyplýva, že by povinná mohla v čase
uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola právne
dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Súdy nižších stupňov preto správne uzavreli,
že povinná nemala možnosť v čase uzatvorenia poistnej zmluvy zmeniť obsah dokumentov
tvoriacich jej neoddeliteľnú časť. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy
v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom. Dovolací súd tiež nezistil,
že by odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňalo kritéria uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
Dovolací súd povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože
jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová