Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f06/394338.eaea0a.pdf
PDF · 156.35 KB
No categories available
4Cdo/6/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 6/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. F., CSc., bývajúceho
v B., zastúpeného JUDr. S., advokátom v B., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná M., so sídlom v B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 24 C 16/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 29. mája 2013 sp. zn. 2 Co 433/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou doručenou 30. januára 2007 Okresnému súdu Bratislava I sa žalobca po tom,
čo na výzvu súdu upravil okruh účastníkov na strane žalovanej: 1/ Slovenská republika,
zastúpená M. a 2/ Slovenská republika, zastúpená senátom 2 Obo 309/04 Najvyššieho súdu
SR, po úprave petitu, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa uznesením z 30. januára 2012 č.k.
24 C 16/2007-43 domáhal 1/ uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 50.454,76 Eur
so 6% úrokom od 20. apríla 2005 do zaplatenia a 2/ uložiť žalovanej povinnosť odoslať
žalobcovi prehlásenie v znení konkrétne uvedenom v uznesení, resp., že v prípade nesplnenia
tejto povinnosti je žalobca oprávnený uverejniť uvedený text formou platenej inzercie na
náklady žalovanej v časopise J..
Okresný súd Bratislava I po tom, čo uznesením z 18. mája 2009 č.k. 24 C 16/2007-28
v spojení s uznesením Krajského súdu z 30. júna 2011 sp. zn. 7 Co 228/2009 zastavil konanie
voči žalovanej 2/, rozsudkom zo 7. júna 2012 č.k. 24 C 16/2007-59 žalobu žalobcu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením
§ 3, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 309/2004 z 20. apríla 2005,
ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu ako spoločníka zo spoločnosti B., nie je možné
považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pretože
predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom. V danom prípade predmetné rozhodnutie nebolo zrušené pre
nezákonnosť príslušným orgánom, pretože bolo v dovolacom konaní zrušené z procesných
dôvodov a ani ďalšie žalobcom namietané dôvody neboli také, na základe ktorých by bolo
možné v tejto časti (náhrady škody – pozn. dovolacieho súdu) žalobe vyhovieť. Žalobu v časti
týkajúcej sa ospravedlnenia súd prvého stupňa zamietol z tých istých dôvodov, keď ani v tejto
časti neboli splnené zákonné predpoklady pre vydanie vyhovujúceho rozsudku. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že žalovanej
trovy tohto konania žiadne nevznikli.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. mája 2013 sp. zn.
2 Co 433/2012 rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219
ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil aj s jeho správnymi dôvodmi.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na doplnenie dôvodov zdôraznil,
že žalobca sa aj po úprave petitu domáha proti žalovanej svojich nárokov len podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ v odvolaní žalobca tvrdil, že sa domáhal aj ochrany osobnosti podľa
Občianskeho zákonníka, odvolací súd zdôraznil, že v predmetnej veci je zákon č. 514/2003
Z.z. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis, preto súd posúdil tento
nárok podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zdôraznil tiež, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné vykonať
ani doplniť dokazovanie už vykonané súdom prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.,
pretože postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a dôvodnosť, že konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ namietal, že súd neprejednal jeho žalobný návrh, ktorý bol
podaný proti štátu na základe jeho tvrdenia, že odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 309/2004 obsahuje nepravdivé tvrdenia, čím zasiahol
do jeho osobnostných práv a žiadal určenie ich nepravosti, na základe čoho by mu bola
poskytnutá satisfakcia. Súd sa nezaoberal jeho nárokom, ktorým sa domáhal ochrany
osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 309/2004 z 20. apríla 2005 a nezaoberal sa skúmaním
pravdivosti tam uvádzaných tvrdení. Nevykonal dokazovanie predpokladané § 134 O.s.p. ako
žiadal, a nie je možné zistiť prečo tak súd postupoval. Nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami pod
písmenami b/, c/, d/, e/ v petite a zaoberal sa len písmenom a/. Časť žaloby, ktorú si uplatnil
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súd zamietol s odôvodnením, že k porušeniu
zákonných ustanovení nedošlo, odvolací súd naviac uviedol, že nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi vznikom nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom, napriek
tomu, že podľa § 134 O.s.p. nevykonal dokazovanie. Namietal, že súdy oboch stupňov
neprípustne zasiahli do jeho žaloby tým, že túto upravili na strane žalovaného subjektu,
t.j., že z konania vylúčili JUDr. J., JUDr. A. a JUDr. I. a to nepravdivým tvrdením, že pre
splnenie podmienok súdneho konania nepostačuje okolnosť, že Slovenská republika má
právnu subjektivitu a podľa tvrdenia súdu ju musia mať i jej zástupcovia. Namietal, že
odvolací súd mu odňal právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali. Dôvody, ktorými súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil, odvolací súd vo
významnej časti zmenil bez akéhokoľvek dôkazového konania a tieto sa nestali dôvodmi, na
ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa.
Žalovaná navrhla dovolanie ako oneskorene podané odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
či dovolanie žalobcu je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle
§ 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,
že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého
stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238
ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd
v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli
súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru,
že dovolanie žalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť
skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242
ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej
vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Dovolateľ namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva.
Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo
postihnuté procesnou vadou znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho procesných práv.
Žalobca namietal, že postupom súdov mu bola znemožnená jeho realizácia práv ako
účastníka konania, keďže súdy oboch stupňov neprejednali petit jeho žaloby, svojvoľne
zmenili žalobu, znemožnili mu vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, odvolací súd
rozhodol bez pojednávania, pričom doplnil a zmenil skutkové zistenia súdu prvého stupňa,
ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť.
K námietke žalobcu, že súdy oboch stupňov neprípustne zasiahli do žaloby, keď túto
upravili na strane žalovaného subjektu, dovolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa
uznesením z 18. mája 2009 č.k. 24 C 16/2007-28 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2011 sp. zn. 7 Co 228/2009, s poukazom
na ustanovenie § 19, § 18 ods. 1, 2, § 21 Občianskeho zákonníka a § 103, § 104 ods. 1 vety
prvej O.s.p. zastavil konanie proti žalobcom označenej žalovanej 2/ „Slovenskej republike,
v zastúpení senátom 2 Obo 309/2004 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zložení
JUDr. J., JUDr. A., JUDr. I.“, z dôvodu nesprávne označeného subjektu majúceho zastupovať
štát v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že postupu súdu v tomto prípade nemožno vytknúť
žiadne procesné pochybenie, zastavením konania v prípade nedostatku podmienok konania
(nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania), súd neodňal možnosť konať pred súdom.
Ako nedôvodnú dovolaciu námietku považoval dovolací súd aj tvrdenie žalobcu,
že súdy neprejednali petit jeho žaloby, najmä v súvislosti so zisťovaním a skúmaním
pravdivosti difamačných tvrdení, ktoré označoval v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 309/2004. Z argumentácie dovolateľa (v tejto časti
dovolania) možno usudzovať, že tento existenciu procesnej vady konania uvedenej v § 237
písm. f/ O.s.p. nezakladá výslovne na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní. Podstatou
jeho dovolacích námietok je, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnej aplikácii
a interpretácii zákona t.j., že odvolací súd v danom prípade nesprávne vec právne posúdil,
konkrétne v otázke nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovanej. Z určujúceho
obsahového hľadiska (por. § 41 ods. 2 O.s.p.) teda z jeho strany nejde o námietku odňatia
možnosti konať pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľ uvádza vo väzbe na otázku
zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia
veci), na ktorých v danom prípade založil svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k tvrdeniu, že súdy
menili svojvoľne žalobu, dovolací súd uvádza, že ani táto námietka nie je nedôvodná.
Súvisela totiž s upresnením nároku – petitu, ktorého sa žalobca dožadoval, aby bol vyslovený
súdom, pričom súd právoplatne pripustil zmenu petitu návrhu, a to uznesením
z 30. januára 2012, č.k. 24 C 16/2007-43, následne po tom, čo žalobca podal odvolanie voči
uzneseniu súdu prvého stupňa z 18. mája 2009, č.k. 24 C 16/2007-28, ktorým bolo
rozhodované o zastavení žaloby voči žalovanej 2/.
Za nedôvodné považoval dovolací súd aj tvrdenie žalobcu, že odvolací súd mu odňal
možnosť konať pred súdom tým, že nenariadil pojednávanie v dôsledku čoho sa nemohol
vyjadrovať k návrhom a navrhovať dôkazy a nedal mu tak možnosť sa vyjadriť k odlišnému
právnemu posúdeniu veci. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd postupoval podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania a to oznámením na vývesnej
tabuli súdu, že 29. mája 2013 vo veci verejne vyhlási rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu
rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd nedoplnil skutkové zistenia súdu prvého
stupňa a nepoužil iné ustanovenia právneho predpisu, než tie, ktoré boli použité súdom prvého
stupňa. Odvolací súd na doplnenie dôvodov svojho rozhodnutia len reagoval na žalobcom
v dovolaní namietané vady. Pokiaľ žalobca v dôvodoch dovolania tvrdil, že mu bolo
znemožnené sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu odvolacieho súdu, ani toto tvrdenie
dovolateľa nie je dôvodné. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento,
konštatoval stav, ktorý predchádzal jeho rozhodnutiu, t.j. čoho sa žalobca a na základe akých
skutkových okolností domáhal, ako vo veci rozhodol súd prvého stupňa, kto podal odvolanie
a čoho sa v odvolaní domáhal.
Dovolací súd dospel k záveru, že vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolateľ
namietal nedôvodne.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod
(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie
je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ
nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania proti žalobcovi,
ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 140 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade si však úspešná žalovaná trovy konania neuplatnila, preto jej dovolací súd
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. januára 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová