Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/6/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. F., CSc., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. S., advokátom v B., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú

koná M., so sídlom v B., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 29. mája 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou 30. januára 2007 Okresnému súdu Bratislava I sa žalobca po tom,

čo na výzvu súdu upravil okruh účastníkov na strane žalovanej: 1/ Slovenská republika,

zastúpená M. a 2/ Slovenská republika, zastúpená senátom Najvyššieho súdu

SR, po úprave petitu, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa uznesením z 30. januára 2012 č.k.

-43 domáhal 1/ uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 50.454,76 Eur

so 6% úrokom od 20. apríla 2005 do zaplatenia a 2/ uložiť žalovanej povinnosť odoslať

žalobcovi prehlásenie v znení konkrétne uvedenom v uznesení, resp., že v prípade nesplnenia

tejto povinnosti je žalobca oprávnený uverejniť uvedený text formou platenej inzercie na

náklady žalovanej v časopise J..

Okresný súd Bratislava I po tom, čo uznesením z 18. mája 2009 č.k. -28

v spojení s uznesením Krajského súdu z 30. júna 2011 sp. zn. zastavil konanie

voči žalovanej 2/, rozsudkom zo 7. júna 2012 č.k. -59 žalobu žalobcu zamietol

a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením

2

, , , a , o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej

len „“), vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,

že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. apríla 2005,

ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu ako spoločníka zo spoločnosti B., nie je možné

považovať za ne, pretože

predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore

s objektívnym právom. V danom prípade predmetné rozhodnutie nebolo zrušené pre

nezákonnosť príslušným orgánom, pretože bolo v dovolacom konaní zrušené z procesných

dôvodov a ani ďalšie žalobcom namietané dôvody neboli také, na základe ktorých by bolo

možné v tejto časti (náhrady škody – pozn. dovolacieho súdu) žalobe vyhovieť. Žalobu v časti

týkajúcej sa ospravedlnenia súd prvého stupňa zamietol z tých istých dôvodov, keď ani v tejto

časti neboli splnené zákonné predpoklady pre vydanie vyhovujúceho rozsudku. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. a tým, že žalovanej

trovy tohto konania žiadne nevznikli.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. mája 2013 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil aj s jeho správnymi dôvodmi.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na doplnenie dôvodov zdôraznil,

že žalobca sa aj po úprave petitu domáha proti žalovanej svojich nárokov len podľa zákona

č. . Pokiaľ v odvolaní žalobca tvrdil, že sa domáhal aj ochrany osobnosti podľa

, odvolací súd zdôraznil, že v predmetnej veci je

Z.z. vo vzťahu k zákonom lex specialis, preto súd posúdil tento

nárok podľa Zdôraznil tiež, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania v súlade s ustanovením , pretože nebolo potrebné vykonať

ani doplniť dokazovanie už vykonané súdom prvého stupňa. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil ustanovením , a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia ,

pretože postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a dôvodnosť, že konanie

3

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

ods. 2 písm. c/ ). Dovolateľ namietal, že súd neprejednal jeho žalobný návrh, ktorý bol

podaný proti štátu na základe jeho tvrdenia, že odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. obsahuje nepravdivé tvrdenia, čím zasiahol

do jeho osobnostných práv a žiadal určenie ich nepravosti, na základe čoho by mu bola

poskytnutá satisfakcia. Súd sa nezaoberal jeho nárokom, ktorým sa domáhal ochrany

osobnosti podľa a nasl. , vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 20. apríla 2005 a nezaoberal sa skúmaním

pravdivosti tam uvádzaných tvrdení. Nevykonal dokazovanie predpokladané ako

žiadal, a nie je možné zistiť prečo tak súd postupoval. Nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami pod

písmenami b/, c/, d/, e/ v petite a zaoberal sa len písmenom a/. Časť žaloby, ktorú si uplatnil

z dôvodu nesprávneho úradného postupu súd zamietol s odôvodnením, že k porušeniu

zákonných ustanovení nedošlo, odvolací súd naviac uviedol, že nepreukázal príčinnú

súvislosť medzi vznikom nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom, napriek

tomu, že podľa nevykonal dokazovanie. Namietal, že súdy oboch stupňov

neprípustne zasiahli do jeho žaloby tým, že túto upravili na strane žalovaného subjektu,

t.j., že z konania vylúčili JUDr. J., JUDr. A. a JUDr. I. a to nepravdivým tvrdením, že pre

splnenie podmienok súdneho konania nepostačuje okolnosť, že Slovenská republika má

právnu subjektivitu a podľa tvrdenia súdu ju musia mať i jej zástupcovia. Namietal, že

odvolací súd mu odňal právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali. Dôvody, ktorými súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil, odvolací súd vo

významnej časti zmenil bez akéhokoľvek dôkazového konania a tieto sa nestali dôvodmi, na

ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa.

Žalovaná navrhla dovolanie ako oneskorene podané odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

či dovolanie žalobcu je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého

stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238

ods. 1 , ani z Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd

v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli

súdy viazané ( ). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru,

že dovolanie žalobcu nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242

ods. 1 Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej

vade v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Dovolateľ namietal vadu konania podľa , t.j., že postupom súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho procesných práv.

Žalobca namietal, že postupom súdov mu bola znemožnená jeho realizácia práv ako

účastníka konania, keďže súdy oboch stupňov neprejednali petit jeho žaloby, svojvoľne

zmenili žalobu, znemožnili mu vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, odvolací súd

rozhodol bez pojednávania, pričom doplnil a zmenil skutkové zistenia súdu prvého stupňa,

ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť.

K námietke žalobcu, že súdy oboch stupňov neprípustne zasiahli do žaloby, keď túto

upravili na strane žalovaného subjektu, dovolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa

uznesením z 18. mája 2009 č.k. -28 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2011 sp. zn. , s poukazom

na ustanovenie , , , a , vety

prvej zastavil konanie proti žalobcom označenej žalovanej 2/ „Slovenskej republike,

v zastúpení senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zložení

JUDr. J., JUDr. A., JUDr. I.“, z dôvodu nesprávne označeného subjektu majúceho zastupovať

štát v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že postupu súdu v tomto prípade nemožno vytknúť

žiadne procesné pochybenie, zastavením konania v prípade nedostatku podmienok konania

(nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania), súd neodňal možnosť konať pred súdom.

6

Ako nedôvodnú dovolaciu námietku považoval dovolací súd aj tvrdenie žalobcu,

že súdy neprejednali petit jeho žaloby, najmä v súvislosti so zisťovaním a skúmaním

pravdivosti difamačných tvrdení, ktoré označoval v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. . Z argumentácie dovolateľa (v tejto časti

dovolania) možno usudzovať, že tento existenciu procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá výslovne na tvrdení, že súdy porušili ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní. Podstatou

jeho dovolacích námietok je, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnej aplikácii

a interpretácii zákona t.j., že odvolací súd v danom prípade nesprávne vec právne posúdil,

konkrétne v otázke nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovanej. Z určujúceho

obsahového hľadiska (por. ) teda z jeho strany nejde o námietku odňatia

možnosti konať pred súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľ uvádza vo väzbe na otázku

zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov odvolacieho súdu (jeho právneho posúdenia

veci), na ktorých v danom prípade založil svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k tvrdeniu, že súdy

menili svojvoľne žalobu, dovolací súd uvádza, že ani táto námietka nie je nedôvodná.

Súvisela totiž s upresnením nároku – petitu, ktorého sa žalobca dožadoval, aby bol vyslovený

súdom, pričom súd právoplatne pripustil zmenu petitu návrhu, a to uznesením

z 30. januára 2012, č.k. -43, následne po tom, čo žalobca podal odvolanie voči

uzneseniu súdu prvého stupňa z 18. mája 2009, č.k. -28, ktorým bolo

rozhodované o zastavení žaloby voči žalovanej 2/.

Za nedôvodné považoval dovolací súd aj tvrdenie žalobcu, že odvolací súd mu odňal

možnosť konať pred súdom tým, že nenariadil pojednávanie v dôsledku čoho sa nemohol

vyjadrovať k návrhom a navrhovať dôkazy a nedal mu tak možnosť sa vyjadriť k odlišnému

právnemu posúdeniu veci. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd postupoval podľa § 214

ods. 2 a o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania a to oznámením na vývesnej

tabuli súdu, že 29. mája 2013 vo veci verejne vyhlási rozsudok ( ). Z obsahu

rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd nedoplnil skutkové zistenia súdu prvého

stupňa a nepoužil iné ustanovenia právneho predpisu, než tie, ktoré boli použité súdom prvého

stupňa. Odvolací súd na doplnenie dôvodov svojho rozhodnutia len reagoval na žalobcom

v dovolaní namietané vady. Pokiaľ žalobca v dôvodoch dovolania tvrdil, že mu bolo

znemožnené sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu odvolacieho súdu, ani toto tvrdenie

dovolateľa nie je dôvodné. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento,

konštatoval stav, ktorý predchádzal jeho rozhodnutiu, t.j. čoho sa žalobca a na základe akých

7

skutkových okolností domáhal, ako vo veci rozhodol súd prvého stupňa, kto podal odvolanie

a čoho sa v odvolaní domáhal.

Dovolací súd dospel k záveru, že vadu konania podľa dovolateľ

namietal nedôvodne.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú vadu (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) považuje za prípustný dovolací dôvod

(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci ( )

je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie

je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ

nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania proti žalobcovi,

ktorý úspech nemal ( v spojení s a ).

V danom prípade si však úspešná žalovaná trovy konania neuplatnila, preto jej dovolací súd

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová