Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/6/2014

Identifikačné číslo spisu: 1213203450 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1213203450.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z.. B. U., bývajúcej v C., S. XX, proti žalovanému K. C. M. R., so sídlom v C., C. XX, IČO: 35 814 021 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Drobného 22, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Arendackým, so sídlom v Bratislave, Čapkova 2, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2013 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. o d m i e t a .

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Žalobou doručenou súdu 12. februára 2013 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 50815/2647529 k nehnuteľnostiam - pozemok parcelné číslo 1240/228 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 213 m2 a parcela číslo 1225/81 ostatné plochy vo výmere 37 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo 5387 vedenej Správou katastra Bratislava, obec Bratislava - mestská časť Ružinov, katastrálne územie Ružinov.

Podaním doručeným súdu 21. mája 2013 spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o. oznámila svoj vstup do konania ako vedľajšia účastníčka na strane žalovaného. Svoj právny záujem so vstupom do konania spájala s tým, že je veriteľkou žalovaného (viď viaceré exekučné konania, v ktorých je oprávnenou účastníčkou), ktorého jediným majetkom sú dotknuté nehnuteľnosti

Žalobkyňa podaním (č.l. 137 spisu) vyslovila nesúhlas so vstupom vedľajšej účastníčky do konania na strane žalovaného. Podľa jej názoru vedľajšej účastníčke nevyplývajú z hmotného práva žiadne také práva a povinnosti, ktorých by sa rozhodnutie vo veci samej mohlo dotknúť; vedľajšia účastníčka nemá právny záujem na výsledku tohto sporu.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. júna 2013 č. k. -141 nepripustil vstup

spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením a Vychádzal z toho, že predpokladom prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania je jeho právny záujem, ktorý sa spája s úspechom toho účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník má vystupovať. O právny záujme ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci samej bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka. Úspech, či neúspech konania o určenie spoluvlastníctva žalobcu k pozemku pod bytovým domom, z hmotnoprávneho hľadiska nič nezmení na postavení spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. ako veriteľa žalovaného. Na tomto závere nič nemení ani to, či by mohlo dôjsť k (ne)uspokojeniu veriteľa z dlžníkovho majetku, v takomto prípade totiž ide (len) o záujem materiálny, čo je oproti právnemu záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania, nepostačujúce.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o. uznesením z 30. septembra 2013 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil ( ), keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Skutočnosť, že odvolateľ je veriteľom žalovaného nezakladá právny záujem na výsledku sporu v zmysle ; v takom prípade ide o majetkový záujem (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. ). Ani po skončení sporu o určenie spoluvlastníckeho práva sa nezmení právnej postavenie veriteľa (odvolateľa) a dlžníka (žalovaného).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie spoločnosť A.J.P. PETRUS spol. s r.o., ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nepripustením do konania na strane žalovaného nemôže vykonávať procesné práva na ochranu jej záujmov. V podstate zotrvala na právnom názore, že veriteľovi prislúcha postavenie vedľajšieho účastníka v spore, ktorého účastníkom je jeho dlžník. Konanie, ktoré má dopad na dlžníkov majetok má bezprostredný vplyv na právne postavenie jeho veriteľa. Postavenie vedľajšieho účastníka nadobudla dovolateľka okamihom oznámenia o jej vstupe do konania súdu.

Žalobkyňa a žalovaný sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s druhá veta , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol dovolateľ dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Dovolateľka procesné vady konania v zmysle , , , a netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, prípustnosť jej dovolania ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej zaoberal tým, či v prejednávanej veci nebola dovolateľovi postupom súdu odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namietanú vadu konania v zmysle vidí v tom, že súdy nemali rozhodovať o (ne)pripustení jej vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, lebo vedľajšou účastníčkou sa stala okamihom doručenia oznámenia súdu, že vstupe do konania. Pokiaľ súdy o jej vstupe do konania rozhodovali, nemožno považovať za správny taký ich záver, ktorý vychádza z toho, že dovolateľka nemá právny záujem na výsledku sporu v zmysle

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ).

Súdna prax i právna teória sa zhodujú v tom, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu (tzv. litis denutiatio). Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, čo ten, ku ktorému sa účastník pridružil alebo jeho odporca, namietne neprípustnosť takéhoto postupu (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.8 Sž 43/2007, porovnaj tiež Krajčo J. a spol.: , I diel, komentár, Eurounion 2010, str. 381; Števček M., Ficová S..: , C.H.Beck, 1. vydanie, 2009, bod 5, str. 239 a 240; OSŘ Komentář I. díl PANORAMA PRAHA 1985,str. 421 a 422).

V oboch prípadoch (keď vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu i v prípade, keď tak dochádza na podnet niektorého z účastníkov konania), možno uplatniť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka, v takom prípad je súd povinný rozhodnúť uznesením o (ne) pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania v zmysle vety druhej

Proti oznámeniu o vstupe dovolateľky do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného podala námietku žalobkyňa (viď č.l. 137 až 140 spisu), o ktorom rozhodol súd prvého stupňa v zmysle a v opravnom konaní i odvolací súd. Postup súdov bol pri riešení tejto procesnej otázky v súlade s právnou úpravou a preto nemohol založiť vadu konania v zmysle

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Do konania vstupuje tretia osoba ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy (vedľajším účastníkom sa stáva tým, že súdu dôjde jej oznámenie o vstupe do konania) alebo na výzvu niektorého z účastníkov konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce vstúpiť do konania, na výsledku sporu (t.j. jeho právny záujem na úspechu účastníka, na strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby sa jeho záujem na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah k niektorému z účastníkov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2009 sp. zn. ). V uznesení sp. zn. , ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 17/1999, Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pri splnení zákonnej podmienky pre pripustenie vedľajšieho účastníka do konania, ktorou je jeho právny záujem na výsledku konania, rozhodne súd o pripustení vedľajšieho účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania zúčastniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odňatie možnosti dovolateľky pred súdom konať nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o jej nepripustení do konania ako vedľajšej účastníčky na strane

žalovaného.

V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že odvolací súd bol toho názoru, že na strane dovolateľky neexistuje právny záujem na výsledku sporu o určenie (spolu)vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t.j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v jednotlivých ustanoveniach bližšie špecifikovaný, keď zákonodarca ponechal na úvahe súdu v každom jednotlivom prípade jeho výklad a aplikáciu. Hlavným účelom a zmyslom vedľajšieho účastníctva, ktorý musí súd vždy zohľadňovať, je pomoc vedľajšieho účastníka jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto právneho inštitútu je teda v konkrétnom spore posilniť postavenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, za predpokladu, že vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedané tento má právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého ako vedľajší účastník podporuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva teda neslúži len k ochrane záujmov tretích osôb (vedľajšieho účastníka) ale zároveň i k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu vedľajší účastník pristúpil (viď uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2012 sp. zn. ). .

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ ustanovenie hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda na víťazstve podporovaného účastníka, nestačí iba záujem materiálny, morálny a podobne. Musí ísť o existujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom na hmotné právo. Dovolací súd takúto súvislosť v danom prípade nenachádza.

Záujem dovolateľa v prípade úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vzhľadom na skutočnosť, že je veriteľom žalovaného, nemožno považovať za právny záujem ako má na mysli V tomto prípade ide vyslovene o majetkový záujem, ako správne ustálil aj odvolací súd. Právny záujem dovolateľa na výsledku predmetného konania nemožno vyvodiť ani z jeho postavenia oprávneného v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. EX 6882/09, EX 6592/08, EX 5996/07, EX 6771/08, EX 6758/08, EX 6791/08, EX 6794/08, EX 6790/08 a EX 6757/08. Určením vlastníckeho práva nedôjde k zmene právneho postavenia dovolateľky v rámci hmotného práva, keď ustanovenie Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prípade zriadenia záložného exekučného práva aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi priamo zo zákona. Správnosť záverov súdov nižších stupňov ohľadne otázky, či dovolateľka má právny záujem na výsledku predmetného sporu ako základného predpokladu pre jej pripustenie do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, sa dovolateľke nepodarilo spochybniť.

Za neopodstatnenú dovolací súd považoval i námietku týkajúcu sa procesných parametrov odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ( ). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka n a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces ( a Dohovoru). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa i odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa formálne i obsahové náležitosti vymedzené zákonom (najmä , a ), je určité, zrozumiteľné i presvedčivé. Skutočnosť, že dovolateľka sa s vyslovenými názormi súdov nestotožňuje namietanú vadu

konania nezakladá.

Pokiaľ obsah dovolacích námietok smeroval k spochybneniu právneho posúdenia veci odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí ( ), je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci (viď ) súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (v tejto veci sa však o takýto prípad nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s.r.o. podľa procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jej mimoriadny opravný prostriedok podľa v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči dovolateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s a ). Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.