Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/3/2015

Identifikačné číslo spisu: 8113010566 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Daniel Hudák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8113010566.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 22. januára 2015 v Bratislave, v trestnej veci por. Ing. Z. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 25. júna 2014 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného por. Ing. Z. K. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. , z 27. februára 2014 bol obvinený por. Ing. Z. K. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a bol mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon tohto trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr zák. mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 (tri) roky.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie obvinený. Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí konanom 25. júna 2014 uznesením, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal 27. novembra 2014 dovolanie obvinený z dôvodov uvedených v ,

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že dovolací dôvod v zmysle opiera o skutočnosť, že právo na obhajobu v sebe nepochybne zahŕňa i právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo uvádza v súvislosti s tým, že súdy oboch stupňov v rámci hodnotenia dôkazov výpovedí svedkov C.. K., H.. L. a V.. L., ktoré preukázali, že on sa žiadnej trestnej činnosti kladenej mu za vinu nedopustil, hodnovernosť resp. pravdivosť týchto výpovedí bagatelizovali s poukazom na to, že sa jedná o jeho priateľov a že tieto sú v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Odvolací súd jeho namietaný nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa neodstránil. Za porušenie jeho práva na obhajobu pokladá aj skutočnosť, že súd I. stupňa a následne ani odvolací súd vôbec neprihliadali na skutočnosť, že svedkyňa H.. D. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku kladeného mu za vinu on motorové vozidlo neriadil. Odvolací súd túto jeho námietku posúdil ako nedôvodnú poukazujúc na skutočnosť, že svedkyňa využila svoje právo a odoprela vypovedať, a z tohto dôvodu súd nemohol prihliadnuť na ďalšie jej vyjadrenia. Za porušenie jeho práva na obhajobu považuje aj to, že napriek tomu, že v konaní pred súdom I. stupňa navrhoval vykonanie dokazovania skúmaním výsledkov krvnej skúšky, zaistením daktyloskopiských a pachových stôp z volantu, rýchlostnej páky, biologických stôp z airgbagu, pachových stôp a mikrostôp z predných sedadiel vozidla a z jeho nohavíc súd I. stupňa týmto návrhom nevenoval žiadnu pozornosť. Jeho právo na obhajobu bolo porušené aj tým, že súd I. stupňa i súd odvolací svoje rozhodnutia založili aj na výpovedi svedka JUDr. S.. V. učinenej na hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že som mal potvrdiť, že vozidlo v čase nehody som šoféroval, avšak táto jeho výpoveď sa v podstatných veciach rozchádzala s jeho výpoveďou z prípravného konania. Zvýrazňuje, že ho v prípravnom konaní menovaný svedok vôbec neusvedčoval, kým na hlavnom pojednávaní uviedol neobjektívne a nepravdivé tvrdenia.

Dovolací dôvod v zmysle opiera o skutočnosť, že odvolací súd pri ustálení záveru, že bol v čase nehody vodičom motorového vozidla, vychádzal okrem iného aj z jeho údajného vyjadrenia pred ošetrujúcim lekárom MUDr. C.. F. dňa 17. novembra 2012, kedy mal lekárovi povedať, že on havaroval ako vodič v osobnom aute a narazil hlavou o interiér auta. Dovolí si namietať skutočnosť, že nie je mu známy žiadny takýto dôkazný prostriedok, takýto nebol pred súdom vôbec vykonaný.

Na nezákonnosť vykonania dôkazu v intenciách od. 1 písm. g/ si dovolí apelovať aj v spojitosti so skutočnosťou, že súdy oboch stupňov svoje rozhodnutia založili aj na výsledkoch priestupkového konania (vrátane záznamu o dopravnej nehode), na ktoré však podľa jeho hlbokého presvedčenia nesmeli vôbec prihliadať.

Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že v danej veci došlo k porušeniu zákona v jeho neprospech, a aby uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 25. júna 2014 ako súdu odvolacieho spolu aj s rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. , zo dňa 27. februára 2014 ako súdu I. stupňa vo všetkých ich výrokoch zrušil v celom rozsahu, a aby vrátil vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby mu prikázal ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor v Prešove vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutia súdov konajúcich vo veci sú v súlade so zákonom a poukázal na ich odôvodnenia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia o dovolaní zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( , ), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, a že dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti dovolania (, ). Obvinený podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a preto bola splnená aj podmienka vyžadovaná ustanovením , veta prvá.

Po preskúmaní spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je nedôvodné.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatného rozhodnutia a oprávneným osobám sa umožňuje namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení Dovolanie nie je tretím opravným prostriedkom. Nie je preto možné v dovolacom konaní domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Dovolacie dôvody nemôžu byť založené na tom, že obvinený nesúhlasí s tým, ako súd hodnotil dôkazy, aké skutkové zistenia z nich vyvodil, ako postupoval pri vykonávaní a hodnotení dôkazov.

Z ustanovenia vyplýva, že na naplnenie dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v a Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Zásada práva na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto je porušenie práva na obhajobu aj dôvodom na podanie dovolania ( ).

Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

Ako už bolo konštatované v časti odôvodnenia tohto rozhodnutia podľa obvineného došlo k porušeniu práva na obhajobu v 4 rovinách :

1/ nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, zlé vyhodnotenie dôkazov 2/ neprihliadnutie na vyjadrenie svedkyne, ktorá využila svoje právo a odmietla vypovedať 3/ nevykonané dôkazy, ktoré obhajoba navrhla vykonať, 4/ rozhodnutie súdu je založené na výpovedi svedka z hlavného pojednávania, ktorá sa v podstatných častiach rozchádzala s výpoveďou z prípravného konania.

V prvej rovine porušenia práva na obhajobu podľa obvineného má spočívať v tom, že súd zle vyhodnotil dôkazy a odvolací súd nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia a nekriticky prevzal závery z rozhodnutia prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že skutok sa stal 17. novembra 2012. Dňa 10. apríla 2013 obvinený prevzal výzvu na preštudovanie vyšetrovacieho spisu a oboznámenie s výsledkami vyšetrovania na 24. apríla 2013. Oboznámenia sa nezúčastnil, jeho obhajca uviedol pri oboznamovaní, že nemá žiadny návrh na doplnenie dokazovania. Až na hlavnom pojednávaní 16. januára 2014 (po viac ako 2 rokoch od spáchania skutku bol daný návrh na výsluch svedkov a išlo pri tom o osoby, ktoré boli s obvineným v deň spáchania skutku na chate). Preto vyhodnotenie dôkazov svedeckých výpovedí v tomto smere konajúcimi súdmi je správne a v súlade so zákonom, odhliadnuc od toho, že iné vyhodnotenie dôkazov súdmi resp. iné vyhodnotenie dôkazov podľa predstáv obhajoby nemôže zakladať dovolací dôvod podľa

K neprihliadnutiu súdov na vyjadrenie svedkyne D. najvyšší súd uvádza, že výpoveď možno odoprieť ako celok. Právo odoprieť výpoveď nemožno obchádzať tým spôsobom, že sa napriek tomu, že svedok oprávnene odoprel vypovedať, zisťujú dôvody a pohnútky odopretia výpovede a skutočnosti, ktoré mali byť predmetom výsluchu.

Nevykonanie dôkazov navrhnutých obhajobou nezakladá dovolací dôvod podľa ustanovenia odhliadnuc od toho, že nebol dôvod na vykonanie týchto dôkazov v konaní.

V súlade so zákonom súd postupoval aj pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi svedka JUDr. V..

S poukazom na konštatované skutočnosti nie je daný v konaní dovolací dôvod podľa ustanovenia

Dovolací dôvod podľa ustanovenia spočíva v tom, že vykonané dôkazy boli v rozpore so zákonom alebo súd prihliadal pri rozhodovaní na dôkazy, ktoré neboli prebraté na hlavnom pojednávaní.

V tomto smere obvinený poukazuje na to, že v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu sa konštatuje, vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. C. F., kde je uvedené, že obvinený ako vodič v osobnom aute narazil do interiéru auta a tento dôkaz nebol na hlavnom pojednávaní oboznámený. Najvyšší súd zistil, že záznam sa nachádza v spise na č.l. 62 a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 16. januára 2014 najvyšší súd mal preukázané, že tento dôkaz bol na hlavnom pojednávaní oboznámený (číta sa priestupkový spis z č.l. 47-65). Z konštatovaného vyplýva, že dôkaz na hlavnom pojednávaní bol vykonaný. Nejde o nezákonný dôkaz, ako to v ďalšej časti namieta obvinený s poukazom na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 25/90. Tento dôkaz je jedným z dôkazov, ktoré súdy konštatujú v odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadne viny obvineného. V zázname lekára zo 17. novembra 2012 sa konštatuje zároveň aj to, že obvinený požil alkohol po úraze, čo je v prospech obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje v tomto smere na ustanovenie

Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v súlade s ustanovením , z procesného hľadiska neboli porušené ustanovenia pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa

Z horekonštatovaného vyplýva, že dovolanie nie je dôvodné, pretože nebol naplnený ani jeden z dovolacích dôvodov, ktoré obvinený uviedol v dovolaní. Najvyšší súd preto postupoval podľa a dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.