Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tv/2/2013

Potvrdené rozhodnutím 3Tov/2/2014
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému por. Ing. Z. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 25. júna 2014 odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Prešov zo dňa 27. februára 2014, sp. zn. 6Tv/2/2013 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného por. A.. Z. K. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom 27.2.2014 v Prešove takto,

rozhodol:

J.. A.. Z. K., X.. X.X.XXXX Y. K., Č. K., V. L. K. Č.. XX, K.,

je vinný, že

- dňa 17.11.2012 v presne nezistenom čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Y. D., U.: K.-XXXBD po miestnej komunikácii smerom od obce L. G. B. G. po požití alkoholických nápojov s hladinou najmenej 1,11 mg/l (miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu), čo je 2,31 promile alkoholu v krvi, kde za obcou L. dostal s vozidlom šmyk a zišiel z cesty mimo vozovku vpravo, kde narazil do stromu,

teda

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

- prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyri ) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden ) rok.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 3 / tri / roky.

odôvodnenie:

Na obžalovaného J.. A.. Z. K. bola dňa 14.5.2013 podaná obžaloba pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Obžalovaný K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku kladenému mu v obžalobe za vinu. Na základe uvedeného súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného (tento využil svoje právo a odmietol vypovedať), výsluchom svedkov družky obžalovaného H. D. (využila svoje právo a odmietla vypovedať), X.. E.. S. V. (starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií S. K.Ž.), D. D. (policajt vykonávajúcu hliadkovú službu s kolegom V.), C. K.S., H. L., V. L., A. B. H.. F. ako i čítaním ďalších listinných dôkazov (priestupkové spisu - vrátane záznamu o nehode a výsledkov merania alkoholu vo vydychovanom vzduchu u obžalovaného).

Obžalovaný K. využil svoje právo nevypovedať, avšak vo svojich vyjadreniach počas hlavného pojednávania spáchanie skutku popieral. Rovnako i jeho družka H. D. využila svoje právo a odmietla vypovedať, čo súd akceptoval, vzhľadom na ich rodinný pomer.

Spáchanie skutku, ako je popísané v skutkovej vete tohto odsudzujúceho rozsudku mala preukazovať výpoveď svedka npor. E.. S. V. - v čase skutku staršieho referenta oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií S. K., ktorý vykonával úkony smerujúce k preverovaniu predmetnej dopravnej nehody. Jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní bola v zásade konzistentná s jeho výpoveďou z prípravného konania, avšak v detailoch sa rozchádzali a z uvedeného dôvodu bola za splnenia zákonných podmienok jeho výpoveď z prípravného konania prečítaná, k rozporom uviedol, že k nim došlo vzhľadom na plynutie času, keďže on denne prejednáva 3-4 nehody a sa mu tie informácie „zlievajú“, ale že to čo vypovedal v prípravnom konaní je pravdou. Uvedené odôvodnenie súd plne akceptoval. Súd teda z jeho výpovedí mal za preukázané, že tento bol operačným dôstojníkom spolu s kolegom D. vyslaný najprv zaistiť miesto nehody, avšak na ceste im bolo oznámené, že sa majú presunúť do nemocnice, kde sa podľa oznámenia mala nachádzať zranená osoba, ktorá mala byť účastníkom dopravnej nehody. Po príchode do nemocnice zbadali dve osoby - obžalovaný a slečna. Zranenia mal jedine obžalovaný, bol zakrvavený. Javil známky požitia alkoholu, mal nezameniteľný zápach po alkohole, rovnako gestikulácia a artikulácia bola u neho, ako u osoby pod vplyvom alkoholu. Následne u neho vykonali dychovú skúšku na množstvo alkoholu vo vydychovanom vzduchu, ktorá bola pozitívna. Obžalovaný im potvrdil, že bol vodičom havarovaného auta (svedok mu popísal okolnosti prípadu, že boli napr. zaznamenané krvné stopy na airbagu atď.) Svedok ďalej vypovedal aj o tom, čo obžalovaný uvádzal na jeho otázky, avšak uvedené súd nebude brať do úvahy vo vzťahu k dokazovaniu skutku, keďže je to vo svojej podstate výpoveď policajta o tom, čo podozrivý - obvinený hovoril vo vzťahu k policajtom - ako zástupcom štátu pred tým, ako bola poučený o svojich právach nevypovedať ako aj svojom práve na obhajcu a tým pádom by uvedená výpoveď nahrádzala výpoveď obžalovaného. Skutočnosť, že súd akceptuje vyjadrenie obžalovaného vo vzťahu k okolnosti, či bol vodičom, nie je v rozpore s vyššie uvedenými úvahami, keďže uvedenú skutočnosť policajt zistil v rámci prvotných úkonov smerujúcich k identifikácií základných okolností dopravnej nehody (koho to bolo vozidlo, kto bol šoférom), pričom súd nemohol nebrať do úvahy, že aj z iných zdrojov mal policajt vedomosť (hlásil operačný dôstojník), že v nemocnici sa má nachádzať zranená osoba, ako účastník dopravnej nehody.

Uvedené zo svojej perspektívy v podstate potvrdzoval i kolega D. D., avšak tento vypovedal v trestnom konaní po takmer dvoch rokoch a z uvedeného dôvodu bola rovnako jeho výpoveď výpoveďou len „v hrubých rysoch“ o tom, ako prebiehalo preverovanie okolností dopravnej nehody.

O tom, že obžalovaný bol skutočne vodičom svedčí aj fotodokumentácia z dopravnej nehody na č. l. 58, kde najmä na fotkách 9 a 10 je zreteľne vidno, že zakrvavený bol jedine airbag vodiča, čo zodpovedá tomu, že samotný vodič utrpel krvavé zranenia (svedkovia V., D., ako i lekárska správ u obž. zo dňa 17.11.2012), keďže airbag spolujazdca nebol zakrvavený.

Berúc do úvahy vyššie rozvedené skutkové úvahy mal súd za nepochybne preukázané dňa 17.11.2012 v presne nezistenom čase medzi 14.00 hod. až 15.00 hod. riadil obžalovaný osobné motorové vozidlo zn. Y. D., U.: K.-XXXBD po miestnej komunikácii smerom od obce L. G. B. G., F. B. S. L. dostal s vozidlom šmyk a zišiel z cesty mimo vozovku vpravo, kde narazil do stromu, inými slovami, že obžalovaný bol vodičom predmetného vozidla v čase nehody.

Z priestupkového spisu č. p.: S.-K..S.-G.-XXX/XXXX súd mal zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 17.11.2012 za preukázané, že k dopravnej nehode došlo 17.11.2012 medzi 14:00 hod. - 15:00 hod. mimo obec L., R. S. S. L. G. B. G., pričom vodičom mal byť obžalovaný, pričom v zázname nie je uvedený žiaden ďalší spolucestujúci. Uvedený záznam bol podpísaný i obžalovaným. Predmetný listinný dôkaz spolu s fotodokumentáciou, zápisnicou o obhliadke miesta činu predstavujú procesnoprávne akceptovateľné dôkazy, na rozdiel od podaní vysvetlenia obžalovaným v priestupkovom konaní, ktorý súd nebral do úvahy ako dôkaz použiteľný vo vzťahu k dokazovaniu viny obžalovaného, keďže by týmto došlo k obchádzaniu ustanovení upravujúcich podmienky a okolnosti výpovede obžalovaného.

Súd sa následne skúmal, či obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky. Zo zápisov o dychovej skúške na č.l. 60-61 (ale i ako to vyplýva zo znaleckého posudku) súd mal preukázané, že obžalovanému boli dňa 17.11.2012 o 17:54 hod. namerané hodnoty 0,88 mg/ l metylalkoholu vo vydychovanom vzduchu, o 18:58 hod. 0,79 mg/l metylalkoholu vo vydychovanom vzduchu a o 19:17 hod. s výsledkom 0,71 metylalkoholu vo vydychovanom vzduchu.

V konaní vypovedal i znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematoógia) H.. H. F.Á., ktorý zotrval na hlavnom pojednávaní na záveroch svojho znaleckého posudku č. 63/2013, ktorý vypracoval v danej trestnej veci vo vzťahu objasňovaniu otázok množstva požité alkoholu obžalovaným a jeho vplyvu na schopnosť obžalovaného viesť motorové vozidlo. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že výpočty a výsledky znaleckého skúmania vzťahujúce sa na údaje, ktoré uvádzal obžalovaný v čase kedy podával vysvetlenie pri objasňovaní priestupku, súd nebral za použiteľné pri rozhodovaní o vine obžalovaného (keďže o nich nevypovedal v procesnom postavení obžalovaného - odôvodnenie viď vyššie), avšak iné časti znaleckého posudku nedotknuté touto vadou bral súd v plnej miere ako skutočnosti použiteľné pri ustaľovaní viny či neviny obžalovaného. V tomto smere súd bral za preukázané, že v čase dopravnej nehody mohol mať obžalovaný v dychu 1,11 - 1,26 mg/l metylalkoholu čo predstavuje 2,33 - 2,65 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi, čo znamená ťažký stupeň opitosti, v ktorom nebol schopný viesť bezpečne motorové vozidlo.

V danej veci boli vypočutí aj svedkovia - priatelia obžalovaného z detstva - C. K., H. L., V. L., ktorí každí zo svojej perspektívy opísali okolnosti ich pobytu na chate v okolí dopravnej nehody, pričom v podstate uviedli, že deň pred nehodou „sa na chate pilo“, ale obžalovaný nič nepil a z toho dôvodu, na druhý deň mohol šoférovať, pričom keď nastupovali do auta s jeho priateľkou, aby šli nakúpiť nejaké veci do dediny, tak mu priateľka navrhla, aby mohla šoférovať, že to ešte neskúsila, čo jej mal obžalovaný dovoliť, pričom on sedel ako spolujazdec. Následne sa po pár hodinách mali vrátiť a im povedať, že jeho priateľka narazila do stromu a mu rozbila auto a že sa mali obžalovaný s priateľkou pred nimi hádať o dopravnej nehode, kde jej mal obžalovaný vyčítať čo táto spravil. Následne obžalovaný mal od rozrušenia vypiť bližšie neurčené množstvo alkoholu a až na naliehanie kamarátov sa mal vybrať na ošetrenie, keďže neustále krvácal z hlavy. Na priateľke žiadne zranenia nevideli.

Uvedeným výpovediam súd neuveril, keďže skutočnosť, že obžalovaný šoféroval predmetné vozidlo v čase dopravnej nehody mal súd nepochybne za preukázané na základe vyššie rozvedených skutkových úvah. Berúc do úvahy uvedené súd neuveril ani zvyšnej časti výpovedí svedkov o tom, že obžalovaný mal požívať alkohol po dopravnej nehode. Inými slovami ich výpovede boli hrubo nedôveryhodné vzhľadom na to, že boli v rozpore s inými dôkazmi, na základe ktorých súd bez dôvodných pochybností ustálil tú skutočnosť, že to bol práve obžalovaný, ktorý v čase nehody šoféroval predmetné motorové vozidlo.

Súd teda na hlavnom pojednávaní nemal vykonaný žiaden iný dôkaz, ktorý by vzbudzovala dôvodné pochybnosti o tom, že by obžalovaný požíval alkohol po dopravnej nehode. Samotný fakt, že uvedené ako obranu uvádzal obhajca pri svojich postojoch, či už v priebehu dokazovania alebo v záverečnej reči nie sú skutočnosťami objasnenými na hlavnom pojednávaní - ako dôkaz. Sú to len úvahy obhajcu o možnom inom priebehu udalostí. Nie každá pochybnosť, ktorá sa ponúka pre vysvetlenie možného priebehu skutku je pochybnosťou dôvodnou. Na to, aby takáto pochybnosť mohla vyvolať logické úvahy o pochybnosti musí sa opierať o nejaké skutočnosti osvedčované dôkazmi a až potom prichádza do úvahy uvažovanie, či ide o pochybnosti dôvodné. V danom prípade mala byť skutočnosť, že obžalovaný mal požiť alkohol po skutku osvedčovaná vyjadrení obžalovaného v podaní vysvetlenia pri objasňovaní priestupku (prečo uvedené vyjadrenia nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní bolo vysvetlené vyššie) a jednak výpoveďami troch priateľov z detstva, kde rovnako súd vysvetlil prečo ich výpovediam neuveril. Z uvedeného dôvodu iná pochybnosť o tom, že by obžalovaný mal piť po dopravnej nehode nebola procesne konformným spôsobom na súde osvedčená.

Berúc do úvahy vyššie uvedené skutkové a právne úvahy súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Následne súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Súd mal za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže si musel byť vedomí, že je v stave, v ktorom nie je spôsobilý vykonávať činnosť (vedenie motorového vozidla) pri ktorej je možné ohroziť zdravie a život ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Do úvahy prichádzalo v zmysle uloženie trestu odňatia slobody až na jeden rok.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, je bezdetný a naďalej je zamestnaný v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Zo záznamu o disciplinárnych odmenách a trestoch vyplýva, že od roku 2005 bol viac krát krát disciplinárne odmenený a potrestaný nebol, rovnako z hodnotenia vojaka vyplýva, že bol hodnotený ako vojak s mimoriadne dobrými výsledkami. V mieste pobytu je rovnako hodnotený pozitívne

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zák. všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (najmä, že išlo o jeden skutok) na jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák. (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) Ako priťažujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd ustálil v pomere 1:0. Následne upravil trestnú sadzbu v zmysle a trest ukladal v trestnej sadzbe 0 až 8 mesiacov.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchaní trestných činov trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov. Pri určovaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy množstvo požitého alkoholu v čase vedenia motorového vozidla. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ obžalovaný nebol súdne trestaný mal za to, že výkon tohto trestu nie je nevyhnutný a preto mu výkon tohto trestu za podmienok v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 1 /jeden/ rok,

Súd zároveň na základe vyššie rozvinutých úvah o účele trestu uložil obžalovanému v zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti v trvaní 3 rokov spočívajúci v zákaze činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Takýto trest považuje súd za primeraný jednak vzhľadom na atribúty individuálnej prevencie (aby sa obžalovaný v budúcnosti vyhýbal takémuto konaniu), ale aj ako generálnu prevenciu a to v rovine jednak odradenia iných páchateľov od páchania týchto trestných činov a jednak ako znak morálneho odsúdenia spoločnosti páchateľa.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.