Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

zo 6. marca 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 68/2014 z 27. januára 2015 a takto rozhodol: Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenúNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Tdo 68/2014 z 27. januára 2015. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľkasťažovateľka dovolaním, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Tdo 68/2014 z 27. januára 2015 (ďalej aj „namietané uznesenie“), ktorým dovolanie sťažovateľky

Tr. zák. poukazuje na svoje skoršie uznesenie z 27. januára 2015, sp. zn. 2 Tdo 68/2014, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Tdo/68/2014 z 27. januára 2015 a ustálenej rozhodovacej praxe, možno výšku trestu napadnúť

období sa rozvíjajúca judikatúra najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho (napr. 2Tdo/68/2014). 17. Ustálenosť judikatórneho prístupu najvyššieho súdu k dovolaniam namietajúcim

dôvod.“ a rovnako na uznesenie najvyššieho súdu z 27. januára 2015, sp. zn. 2 Tdo 68/2014, zverejnené v zbierke stanovísk pod č. 86 z roku 2015: ,,Dĺžka konania nemôže

ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, tam kde nebolo aplikované (NS SR, sp. zn. 2Tdo/68/2014), rovnako nie je prípustné dovolaním žiadať výraznejšie zmiernenie trestu

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2015, sp. zn. 2 Tdo 68/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej