Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sži/3/2014

Identifikačné číslo spisu: 1010201974 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Gerdová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1010201974.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Západný rad 39, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. októbra 2010 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15. októbra 2010, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -68 zo dňa 25. októbra 2013, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -68 zo dňa 25. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave konanie v časti žaloby o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.10.2010 zastavil. Ďalším výrokom žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010 podľa (ďalej len ,,“) zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že postupoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v predchádzajúcom konaní (sp. zn. ) na odvolanie žalovaného do merita veci a žalobcu čo do výroku o trovách konania, rozhodnutím č. k. -61 zo dňa 04.07.2013 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -38 zo dňa 28.09.2012 pre nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“) zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru NS SR lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní plynula od predloženia rozkladu spolu so spisom dňa

05.10.2010, čo v danom prípade bolo vykonané prípisom číslo PPZ-OKAP-264-001/2010 zo dňa 30.09.2010; je preto vylúčené, aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 04.10.2010 tak, ako to tvrdil žalobca. Podľa názoru NS SR takto potom neexistuje prekážka res iudicata preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010.

Pokiaľ ide o fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.10.2010, výklad ustanovenia veta prvá uskutočnil najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku tak, že vychádza z doručenia odvolania povinnou osobou a nie z doručenia odvolania žiadateľom. Uvedené ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu aplikáciu ustanovení Správneho poriadku ( o správnom konaní) s poukazom na ust. v zmysle ktorého, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní. Toto je legitimný postup aj pre odvolacie konanie s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku a v zmysle tohto výkladu bolo potom vylúčené, aby fiktívne rozhodnutie vzniklo dňa 04.10.2010 tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Bratislave konanie o fiktívnom rozhodnutí zastavil pre jeho neexistenciu.

Pokiaľ ide o vecnú stránku rozhodnutia žalovaného evidovaného pod číslom SLV-OLVS-39/2010 zo dňa 15.10.2010, krajský súd dospel k názoru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť, pretože v danom prípade žiadal žalobca od žalovaného informácie, ktoré sa týkali textov uznesení o začatí trestného stíhania a rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V každom prípade ide o rozhodnutia, ktoré sú procedurálneho charakteru bez ďalšieho výsledku konania z hľadiska právoplatných meritórnych rozhodnutí. Osobitným zákonom, ktorý sa zaoberá informáciami o trestnom konaní je v platnom znení (, ďalej len „TP“), v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácii oznamovacím prostriedkom (-5 ). Pri poskytovaní takýchto informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnené utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci a sú pritom povinné dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia.

V danom prípade sa žalobcom požadovaná informácia týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktoré práve pre charakter informácie, že ide o začatie trestného stíhania, spadá jednoznačne pod ustanovenie . Takéto informácie treba považovať za také, ktoré hovoria o tom, že trestné stíhanie vo veci bolo začaté s uvedením dôvodov, na základe ktorých sa dospelo k vydaniu príslušného uznesenia orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca však žiadal poskytnúť samotné rozhodnutia vo forme uznesení a nie informáciu o dôvodoch začatia trestného stíhania. Jedným so zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Povinnosťou žalovaného mohlo byť len informovanie o výsledku predmetného trestného konania a spôsobe rozhodnutia vo veci. Takúto informáciu však žalobca nepožadoval. neumožňuje doručiť uznesenie o začatí trestného stíhania inej osobe ako oznamovateľovi a poškodenému, resp. prokurátorovi, ak ide o uznesenie policajta. Rozšírenie okruhu adresátov tohto rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, napr. o žalobcu, by sa dostalo do kolízie s článkom 2 SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobcova žiadosť o sprístupnenie uznesení o začatí trestného stíhania v konaní, v ktorom žalobca nevystupuje ako procesná strana, či už ako oznamovateľ, poškodený alebo prokurátor, prekračuje rámec a žalovaný postupoval správne, keď takejto žiadosti nevyhovel.

Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby bol rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenený tak, že odvolací súd rozhodnutie žalovaného zruší a žalobcovi prizná náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania citoval časť textu z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , poukázal na ust. a a konštatoval, že ust.

síce vylučuje zo sprístupňovania informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, toto obmedzenie sa však nevzťahuje na informácie o (1) rozhodnutí, (2) o výsledku konania. Uznesenie o začatí trestného stíhania je teda rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní a ako také podlieha sprístupňovaniu podľa . Ustanovenie pritom nerozlišuje medzi rozhodnutiami meritórnymi a procesnými, ani medzi predbežnými a konečnými, ale informáciou o rozhodnutí v zmysle cit. ustanovenia je informácia o celom obsahu rozhodnutia po vylúčení vyhradených informácií v zmysle - 11 . Rovnako neobstojí názor, že ust. je zakazujúcim sprístupnenie informácie tak, ako to predpokladá .

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnil s názorom krajského súdu a odôvodnením jeho rozsudku, ktoré považuje za vecne správne a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) postupom podľa veta prvá a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk , najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žiadosťou z 05.08.2010 podľa žiadal žalobca od žalovaného ako povinnej osoby o sprístupnenie všetkých uznesení o začatí trestného stíhania pre trestné činy machinácií pri verejnom obstarávaní, porušovania záväzných povinností pri správe cudzieho majetku, poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev a zneužitie právomocí verejného činiteľa vo veci verejného obstarávania vyhláseného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR na predmet zákazky „Informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii MVaRR SR, propagácia a reklama implementácie operačných programov a súvisiacich odborných skolení, konferencií a workshopov, zabezpečenie procesu verejného obstarávania“ (tzv. nástenkový tender), resp. následne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb medzi MVaRR SR a skupinou dodávateľov Zamedia, s.r.o., Consulting & Management, s.r.o., European Consultants Organisation, s. p.r. I. a avocat, s.r.o.

Rozhodnutím z 26.08.2010 č. KM-759-001/SI-2010 MV SR, Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcii žiadosti žalobcu zo dňa 05.08.2010 nevyhovel.

Rozklad žalobcu podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný Ministerstvo vnútra SR, minister vnútra, rozhodnutím z 15. októbra 2010 číslo SLV-OLVS-39/2010 zamietol a toto rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že texty uznesení o začatí trestného stíhania sa týkajú rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní a zároveň ich nemožno považovať za informácie o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, nakoľko nemajú povahu právoplatných meritórnych rozhodnutí a nedochádza nimi k ukončeniu trestného konania, ale naopak, len k jeho začatiu. Na žiadateľom požadované informácie sa vzťahuje obmedzenie ich sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď požadované uznesenie nesprístupnil.

Ako bolo vyššie uvedené, krajský súd rozhodol s odôvodnením, že podľa ustanovenia sprístupnenie informácie sa obmedzí alebo sa informácia nesprístupní ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, podľa osobitných predpisov, okrem informácií o rozhodnutí alebo o výsledku konania ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Týmto osobitným predpisom, ktorý sa zaoberá informáciami o trestnom konaní je , . Podľa tohto zákona orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom (-5 ).

o slobodnom prístupe k informáciám pojem „informácia“ nedefinuje. Podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania.

Rovnako tak nemá a ani iný právny predpis legálnu definíciu pojmu „rozhodovacia činnosť súdov“, resp. „rozhodovacia činnosť orgánov činných v trestnom konaní“. Výklad uvedeného pojmu poskytol Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 15.12.2011, v zmysle ktorého: „V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začiatku konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o veci samej.“

Senát najvyššieho súdu sa vo svojej rozhodovacej činnosti obdobnou problematikou zaoberal aj vo veci sp. zn. - o sprístupnenie operatívneho spisu a vyhotovenie jeho kópie, v ktorej riešil aj otázku, či podľa zákona o slobode informácií okrem povinného zverejňovania informácií ( ) možno ich nezverejňovanie zúžiť len na podmienky obmedzenia k ich prístupu podľa až 13 a konštatoval, že:... „aj extenzívny výklad zákona o slobode informácií má svoje medze a neznamená, že povinné osoby musia zverejňovať úplne všetko“.

V inej veci sp. zn. sprístupnenie návrhu na začatie disciplinárneho konania, najvyšší súd vyslovil názor: ... „zvláštnu ochranu však požívajú informácie z citlivých oblastí, napr. prebiehajúce trestné konanie (aj disciplinárne), rozhodovacia činnosť súdu, plnenie úloh spravodajských služieb, a pod. V týchto prípadoch možno obmedziť len tie informácie, ktoré priamo vypovedajú o týchto procesoch alebo vznikajú a vyskytujú sa jedine v nich. Pre odopretie informácie je rozhodujúce, či určitá informácia je vlastným produktom daného procesu (napr. disciplinárneho konania) alebo je prevzatá a vyskytuje sa v ňom sekundárne. Ak je informácia skutočne produktom daného konania, potom možno predpokladať, že väčšinou pôjde o vnútorný pokyn alebo o informáciu po dobu konania len vznikajúcu, „nehotovú“. Potom je možné uviesť, že toto sú vlastné charakteristiky informácie, pre ktoré je možné prístup k nej obmedziť“. Za žiadosť o poskytnutie informácie nemožno preto považovať žiadosť o poskytnutie uznesenia o začatí trestného stíhania. Právo na poskytnutie takýchto informácií z rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní patrí len, .....osobám v zákone presne uvedeným (napr. nadriadený orgán, súd a pod.). V danej veci žiadal žalobca od žalovaného sprístupnenie informácií, ktoré sa týkali textov uznesení o začatí trestného stíhania a rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V každom prípade ide o rozhodnutia, ktoré sú procedurálneho charakteru bez ďalšieho výsledku konania z hľadiska právoplatných meritórnych rozhodnutí. Takáto informácia podlieha právnemu režimu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií. Dikcia ustanovenia je jednoznačná a na tieto informácie sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám. Pri posudzovaní preskúmavanej veci a s prihliadnutím na účel zákona o slobode informácií dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, pretože žiadosť žalobcu o poskytnutie uznesení o začatí trestného stíhania prekračuje rámec žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a jej neposkytnutie žalovaným nemôže predstavovať negatívny zásah do práva žalobcu na informácie.

Rozhodnutie o rozklade a aj prvostupňové rozhodnutie zodpovedá požiadavkám zákona, lebo povinná osoba podľa zákona o informáciách môže odmietnuť poskytnúť informácie, na ktorých poskytnutie nemá žalobca právo, lebo sú z okruhu informačnej povinnosti vylúčené.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa veta druhá v spojení s , napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -68 zo dňa 25.10.2013 ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 v spojení s a veta prvá tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.