Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)bf0/398020.e0058e.pdf
PDF · 93.14 KB
No categories available
6Cdo/296/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 296/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ
advokát F., proti žalovanej S., za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 6 C 91/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2014 sp. zn. 6 Co
311/2014 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil
uznesenie Okresného súdu Ružomberok (ďalej len “súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový
súd“) z 22. januára 2014 č. k. 6 C 91/2012-159, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť
zaplatiť súdny poplatok 20 EUR za odvolanie podané proti prvostupňovému rozsudku.
Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou a zároveň
jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj
„dovolateľka“). Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť. Dovolanie
odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v prekvapivosti
rozhodnutia odvolacieho súdu. Prekvapivosť mala byť daná tým, že rozhodnutie odvolacieho
súdu popiera doterajšiu konštantnú judikatúru a je v rozpore so zákonnou a ústavnou úpravou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p.
a proti uzneseniu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 ods. 1 a ods. 2
O. s. p. Podľa tretieho odseku § 239 O. s. p. však dovolanie nie je prípustné, pokiaľ ide
o uznesenie o súdnych poplatkoch.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým sa
rozhodlo o súdnom poplatku za odvolanie. Napadnuté uznesenie teda nevykazuje znaky
uznesenia, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale ide o také uznesenie, v prípade ktorého je
prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 239 ods. 3 O. s. p.).
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a) až g) ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku
prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p., na ktorú poukazovala dovolateľka.
Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo podľa jej názoru prekvapivé, nebola opodstatnená.
Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované rozhodnutie
odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu
prvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn.
3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa
„nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil
svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii
nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom
konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom
prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa
nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia,
týkajúce sa posúdenia poplatkovej povinnosti žalobkyne, na rovnakých skutkových
a právnych záveroch.
Z obsahu podaného dovolania je navyše zrejmé, že dovolateľka ním v skutočnosti
namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom. Prípadné
nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd by sa
ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová