Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/78/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. F., bývajúcej v S.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v

Košiciach, Poštová 14, proti žalovanej Pharm. Dr. M. F., bývajúcej v S., o vyporiadanie

majetku združenia, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. decembra 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 2. mája 2012 č. k. -38 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

46.471,49 Eur od 30.3.2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh ohľadom úrokov z omeškania zamietol. Vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a zaviazal žalobkyňu a žalovanú zaplatiť

na účet okresného súdu trovy štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná sa

dostala s plnením uloženým jej v rozsudku Okresného súdu Humenné z 24.5.2012 č. k.

-568 do omeškania dňom nasledujúcim po dni, kedy jej uplynula lehota

na plnenie, t.j. dňom 30.3.2012. Vychádzal zo zistenia, že suma, na ktorej zaplatenie bola

žalovaná zaviazaná, predstavuje podiel na majetku nadobudnutého spoločnou činnosťou

v združení. Dospel k záveru, že až právoplatným zrušením združenia a uplynutím lehoty

na splnenie povinnosti, sa žalovaná mohla dostať do omeškania. Žalobkyni preto priznal

úroky z omeškania až od 30.3.2012 v rozsahu 9 % ročne z priznanej sumy, čo je v súlade

2

s ustanovením (ďalej len ) v spojení s Nariadenia

vlády č. V prevyšujúcej časti jej nárok týkajúci sa úroku z omeškania (t.j. v časti

nad 9% za obdobie od 21.1.2009 do 29.3.2012) zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. decembra 2012 sp. zn.

na odvolanie žalobkyne potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o zmietnutí žaloby,

vo výroku o náhrade trov konania a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Stotožnil

sa so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa žalovaná nemohla dostať do omeškania

so splnením peňažného záväzku spočívajúceho v povinnosti vyplatiť žalobkyňu z jej podielu

pred rozhodnutím súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní. Pred týmto

rozhodnutím súdu nebolo totiž zrejmé rozdelenie jednotlivých vecí patriacich do podielového

spoluvlastníctva účastníčok a ani to, aká bude výška finančnej výplaty. Súd prvého stupňa

preto správne ustálil okamih, kedy sa žalovaná s plnením záväzku dostala do omeškania

a správne, k prvému dňu omeškania ustálil aj výšku úroku z omeškania. V súvislosti

s rozhodnutím o trovách konania uviedol, že súd prvého stupňa hodnotil správne z hľadiska

hmotnoprávneho nárok na úrok z omeškania ako vec samu. Pri rozhodovaní o náhrade trov

konania musel preto prihliadnuť na úspech a neúspech účastníčok. Keďže žalobkyňa mylne

uplatňovala dĺžku doby, za ktorú jej úrok z omeškania patrí, je jej úspech v konaní len

čiastočný a porovnateľný s úspechom, ktorý v konaní dosiahla žalovaná. Aplikácia

ustanovenia , ktorú použil okresný súd je preto plne dôvodná a zákonná.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

opierala o ustanovenie , lebo odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci po podaní mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom. Dovolanie odôvodnila najmä tým, že rozhodnutie krajského súdu v otázke

určenia okamihu, kedy sa žalovaná s plnením dostala do omeškania, spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. S právnym názorom konajúcich súdov, že sa tak stalo až deň

po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej v rozsudku súdu, vyslovila zásadný nesúhlas.

Rovnako nesúhlasila s rozhodnutím o náhrade trov konania, ktoré odporuje zásade úspechu

v konaní a bolo nesprávne vydané v jej neprospech.

Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyužila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala účastníčka konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a .

Žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia .

Odvolaciemu súdu vytýkala, že pri opätovnom prejednaní veci nerešpektoval právny názor

vyslovený dovolacím súdom, hoci bol týmto názorom dovolacieho súdu ako súdu vyššieho

stupňa viazaný. V dovolaní bližšie neuviedla, aký právny názor dovolací súd v súvislosti

so zostávajúcim predmetom konania vyslovil.

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

za predpokladu, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý

vyslovil v danej veci. Základným predpokladom prípustnosti dovolania podľa tohto

zákonného ustanovenia je (okrem iného), že dovolací súd v svojom zrušujúcom rozhodnutí

uvedie právny názor na otázku dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti žaloby (len v takomto

prípade sa odvolací súd môže od neho odchýliť). Čo treba považovať za právny názor,

od ktorého sa nie je možné odchýliť, obsahovo bližšie

nevymedzuje. V súdnej praxi prevláda názor, že pod týmto pojmom treba rozumieť

vyslovenie právneho názoru ako právneho pokynu (napr. ktorý právny predpis má súd

aplikovať, ako treba právny predpis interpretovať a pod.) smerujúceho k vyriešeniu otázky

(ne)dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Súdna prax je jednotná v tom, že za záväzný

právny názor nie je možné považovať pokyn dovolacieho súdu na ďalší procesný postup súdu

(napr. na doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu), ale ani dovolacím

súdom vyslovená úvaha inej než procesnej povahy, ktorá by mala slúžiť iba ako námet

na ďalšie zameranie pozornosti súdu nižšieho stupňa.

V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom

pod sp. zn. rozsudkom z 28. februára 2007, rozsudok odvolacieho súdu a tiež

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení

rozhodnutia vytkol súdom nižšieho stupňa, že sa nesprávne zaoberali iba otázkou platnosti

písomnej zmluvy o združení z 13. júna 1997. Správne mali posúdiť činnosť žalobkyne (predaj

drogistického tovaru a iného bežne predávaného tovaru v lekárňach) z pohľadu, či nejde

o pracovnú činnosť v súlade s ustanovením a hlavne sa mali zaoberať otázkou

vzniku združenia, jeho zániku a s tým spojených nárokov a aplikáciou ustanovenia § 829

ods. 1 . Okrem toho uviedol, že rozhodnutia nižších stupňov trpia nedostatkom dôvodov

v otázke naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o združení

a v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby na zrušenie podielového spoluvlastníctva.

Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd v tomto rozhodnutí vôbec neuviedol právny

názor vo forme právneho pokynu smerujúceho k vyriešeniu dôvodnosti žalobou uplatneného

nároku. Dovolací súd v tomto rozhodnutí vôbec neriešil otázku omeškania žalovanej

s plnením majetkového podielu pri rozpustení združenia, a teda ani otázku rozhodujúcej

skutočnosti pre vznik omeškania s plnením dlhu. V danej veci chýba jeden zo základných

predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle , spočívajúci v existencii

právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ktorý by bol pre

odvolací súd záväzný. Dovolanie proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu preto podľa

tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.

Vzhľadom na to, že pripúšťa možnosť podať dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení § 237

, dovolací súd z úradnej povinnosti skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

netrpí niektorou z vád uvedenou v predmetnom zákonnom ustanovení, t.j., či v prejednávanej

veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania nesprávne obsadeným súdom.

Existenciu vád podľa dovolací súd však nezistil; napokon dovolateľ tieto

vady vo svojom dovolaní ani nenamietal.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti,

ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania žalobkyne podľa a dovolanie

nie je prípustné ani podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok

žalobkyne preto odmietol ( v spojení s ) bez

toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Žalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení

s a ). Žalovanej v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli, preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2015

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková