Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
32f/393070.f778e0.pdf
PDF · 96.44 KB
No categories available
6Cdo/353/2014
Najvyšší súd 6 Cdo 353/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13,
o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp. zn. 7 C 281/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline z 26. februára 2014 sp. zn. 10 Co 50/2014 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil
uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len “súd prvého stupňa“ alebo
„prvostupňový súd“) z 13. decembra 2013 č. k. 7 C 281/2012-126, ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 EUR za odvolanie podané proti
prvostupňovému rozsudku. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou
správnosťou a zároveň jasnosťou a zrozumiteľnosťou.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj
„dovolateľka“). Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom,
ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Prekvapivosť mala byť
daná tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu popiera doterajšiu konštantnú judikatúru a je
v rozpore so zákonnou a ústavnou úpravou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)
skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú poukazovala dovolateľka.
Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým, že
rozhodnutie odvolacieho súdu bolo podľa jej názoru prekvapivé, nebola opodstatnená.
Za prekvapujúce je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované rozhodnutie
odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu
prvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn.
3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa
„nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil
svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii
nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom
konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom
prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa
nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia,
týkajúce sa posúdenia poplatkovej povinnosti žalobkyne, na rovnakých skutkových
a právnych záveroch.
Z obsahu podaného dovolania je navyše zrejmé, že dovolateľka ním v skutočnosti
namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím i prvostupňovým súdom. Prípadné
nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd by sa
ním mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody
pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním
žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2015
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková