Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/53/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JO., SL., Čadca, IČO: X.,

zastúpený advokátom JUDr. JO., Námestie S., X. Čadca, proti žalovanému: OR., a. s., ME.,

Bratislava, IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou BO. a spol., s. r. o., Dr. VL.,

Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 140 392,20 eur istiny s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. -362 z 30. mája 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -362 z 30. mája 2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II

č. k. -344 z 12. marca 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením č. k.

-344 z 12. 03. 2013 zastavil konanie a rozhodol, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti uznesenia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia

sumy 140 392,20 eur s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne

zo sumy 140 392,20 eur od 17. 04. 2010 až do zaplatenia ako náhrady škody a odstupného

titulom zmluvy o obchodom zastúpení z 27. 03. 2004. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval,

že žalovaný dňa 05. 12. 2012 navrhol súdu, aby v predmetnej veci uložil žalobcovi povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania vo výške 7 019,61 eur v lehote nie dlhšej ako 60 dní podľa

(ďalej len ). Následne súd prvého stupňa

uznesením č. k. -336 z 11. 12. 2012 uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť

2

zložiť preddavok na trovy konania, každému po 7 019,61 eur do 60 dní od doručenia

uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 12. 2012 a vykonateľnosť dňa

18. 02. 2013. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný dňa 15. 01. 2013 zložil na účet

súdu platbu v sume 7 019,61 eur, pričom žalobca v súdom určenej lehote do 18. 02. 2013

preddavok na trovy konania v sume 7 019,61 eur nezložil. Uvedenú sumu uhradil žalobca až

dňa 20. 02. 2013, t. j. po lehote. Prvostupňový súd poukázal na ust.

s tým, že toto zákonné ustanovenie je v poslednej vete odseku 1 kogentné a nie dispozitívne,

a teda súd je povinný konanie zastaviť, ak sú splnené súčasne tri podmienky, a to:

1/ právoplatné uznesenie súdu o uložení povinnosti žalobcovi a žalovanému zložiť preddavok

na trovy konania, 2/ nezloženie preddavku na trovy konania v súdom určenej lehote žalobcom

a 3/ zloženie preddavku na trovy konania v súdom určenej lehote žalovaným. Keďže boli

v predmetnej veci súčasne splnené všetky zákonné podmienky podľa ust. § 141a ods. 1 veta

posledná , súd prvého stupňa konanie zastavil.

Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto

uznesenia v súlade s

Krajský súd v Bratislave (ďalej len odvolací súd) na odvolanie žalobcu uznesením

č. k. -362 z 30. 05. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa pri vydaní

napadnutého uznesenia dôsledne vychádzal a správne aplikoval ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá

upravujúce postup súdu v prípade, ak žalobca preddavok na trovy konania v určenej

lehote nezloží a žalovaný, ktorý mal povinnosť zložiť preddavok podľa ust. § 141a ods. 1 veta

druhá , tento preddavok zložil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne, pričom na doplnenie dôvodov uviedol,

že v danom prípade boli všetky podmienky na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy

konania súčasne splnené. Dodal, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

podľa ust. nie je vecou úvahy súdu a v prípade splnenia zákonom

stanovených podmienok túto povinnosť súd účastníkom konania musí uložiť. Odvolací súd

zároveň poukázal na to, že súdom v tejto veci určená lehota 60 dní na zloženie preddavku

na trovy konania predstavuje zákonom povolenú maximálnu lehotu podľa ust. § 141a ods. 1

3

veta prvá , ktorá v danom prípade uplynula dňa 18. 02. 2013. Žalobca preddavok zložil

po tejto lehote dňa 20. 02. 2013, pričom aj výzvu o oznámenie čísla účtu zaslal súdu

až po lehote dňa 19. 02. 2013 (č. l. 341 spisu). K námietke žalobcu, že súd neskúmal zákonnú

podmienku vydania rozhodnutia podľa ust. , a to z hľadiska, či u žalobcu

nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. ,

odvolací súd uviedol, že zložením preddavku týmto účastníkom konania dňa 20. 02. 2013,

hoci aj po lehote, táto námietka stratila svoje opodstatnenie vo vzťahu k splneniu uvedenej

podmienky pre uloženie povinnosti zloženia preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a

ods. 1 Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil podľa ust. a

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1

v spojení s ust. , žalovanému však náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani

neuplatňoval.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 15. 07. 2014.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že súd svojím

postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s ), že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolateľ

namietal, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že v dôsledku právoplatného

rozhodnutia o zastavení konania súd nekonal a nerozhodol o jeho práve uplatnenom žalobou.

Neboli tak naplnené jeho legitímne očakávania na priznanie práva na odstupné v zmysle

a Smernice Rady č. 86/653/EHS. Pripustil, že ust.

je platnou a účinnou právnou normou, avšak jej aplikácia je v rozpore s jej účelom

a ústavnými princípmi. Dovolateľ uviedol, že objektívne právo mu síce umožňuje uplatniť si

ho na súde, ale procesné právo tomu vytvára prekážku. Namietal, že odvolací súd síce

uviedol, že v konaní boli kumulatívne splnené podmienky na zastavenie konania,

avšak neuviedol ktoré. Pravdepodobne považoval za jednu z nich podmienku, že nie sú

splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov ( veta prvá ).

Ale ani prvostupňový, ani odvolací súd neskúmali, či táto podmienka bola splnená,

resp. či sa ňou prvostupňový súd vôbec zaoberal. Odvolací súd preto nedôvodne a právne

4

nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že kumulatívne boli splnené obe podmienky v čase

rozhodnutia prvostupňového súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok. Ak teda

prvostupňový a následne odvolací súd aplikovali právnu normu v ust.

tak, že znemožnili žalobcovi, aby o jeho práve rozhodli, konali v rozpore, s účelom

a princípmi občianskoprávnych procesných noriem, v rozpore s princípom právnej istoty

pri aplikácii právnej normy, v rozpore s princípom spravodlivosti. Toto všetko podľa

dovolateľa viedlo k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol,

že odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je zrozumiteľné, ale právna aplikácia

nesprávna a nespravodlivá. Navrhol, aby dovolací súd zrušil dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a zároveň, aby zrušil všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré na toto rozhodnutie

nadväzujú a z neho vychádzajú.

K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s názorom žalobcu,

že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom tým, že neboli naplnené jeho

legitímne očakávania na priznanie práva na odstupné. Uviedol, že žalobca sa zaoberal

meritom veci, pričom napadnuté uznesenie o zastavení konania je výlučne procesným

rozhodnutím, vychádzajúcim z procesných podmienok a bolo vydané bez akéhokoľvek

prejednávania a dokazovania vo veci samej. Preto podľa žalovaného, akékoľvek

polemizovanie nad predmetom sporu vo veci samej nie je relevantným dôvodom

pre prípustnosť dovolania. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že ust. práve

napomáha právnej istote v tom zmysle, že účastníkovi, ktorý bude v konaní úspešný,

bude po právoplatnom skončení základného konania zaplatená náhrada trov konania zo strany

neúspešného účastníka. Skutočnosť, že žalobca považuje svoj uplatnený nárok za nesporný,

nemôže byť dôvodom pre neuplatnenie ustanovenia Žalovaný tiež konštatoval,

že žalobca v podstate navrhuje, aby súd upustil od dôslednej aplikácie procesných noriem

z dôvodu, že svoj návrh považuje z hmotnoprávneho hľadiska za dôvodný. Žalovaný

však takýto právny výklad považoval za irelevantný a porušujúci základné právo

na spravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd rozhodol o neprípustnosti dovolania,

resp. aby dovolanie zamietol. zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 856,14 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

5

pojednávania ( ), skúmal, či podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo ak odvolací súd

rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska ( ). Podľa (v znení platnom do

31. 12. 2014) je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolaním žalobcu je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré však

nevykazuje znaky uznesení vyššie uvedených, proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.

Preto prípustnosť dovolania žalobcu z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ust. veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník

namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

prípustnosti dovolania žalobcu smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

6

možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(napr. R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Vady konania uvedené v až e/ a žalobca nenamietal

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania žalobcu dovolací súd osobitne skúmal,

či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom

( ).

Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu

priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa ustálenej súdnej praxe sa

za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie,

hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

V prejednávanej veci bolo konanie v zmysle ustanovenia

zastavené, preto bolo potrebné posúdiť, či v predmetnej veci existovali dôvody na takýto

postup súdu (zastavenie konania), alebo či mal súd v konaní pokračovať.

7

Podľa (účinného do 31. 12. 2014) navrhovateľovi, u ktorého nie

sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu

a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného

minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej

ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve

súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ

preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť

preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku

na trovy konania zastaví.

Z citovaného ustanovenia zavedeného do zákonom

č. účinnom od 01. 01. 2012 vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok

na trovy konania prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok:

a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného

nároku nie je rozhodujúci,

b/ to navrhol odporca (žalovaný),

c/ u navrhovateľa (žalobcu) nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia

od súdneho poplatku v zmysle v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie

od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho

poplatku neodôvodňuje neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania).

Ak sú (vyššie uvedené) podmienky splnené súčasne, súd uloží žalobcovi povinnosť

zložiť preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd

vyzve zároveň aj odporcu (žalovaného). Výnimka, kedy účastník nie je povinný zložiť

preddavok na trovy konania je iba jediný prípad spočívajúci v tom, že jeho majetkové pomery

nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu, ktorým je o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sankcia v podobe zastavenia konania (v zmysle výslovného znenia zákona) sa vzťahuje

na prípady, v ktorých navrhovateľ (žalobca) preddavok na trovy konania v určenej lehote

nezloží, ale ho zloží odporca (žalovaný), ktorý má súčasne aj povinnosť ho zložiť.

8

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením č. k. -336

z 11. 12. 2012 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume

7 019,61 eur do 60 dní od doručenia uznesenia na jeho účet a zároveň túto povinnosť uložil

aj žalovanému. Rozhodol tak na návrh žalovaného, ktorý bol súdu doručený 07. 12. 2012

(č. l. 334) a po zistení, že u žalobcu sú splnené zákonné podmienky na uloženie takejto

povinnosti, keď u žalobcu nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov

podľa ust. v celom rozsahu a žalobca si podanou žalobou uplatnil právo

na zaplatenie sumy 140 392,20 eur (t. j. sumy presahujúcej 400-násobok sumy životného

minima). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. 12. 2012. Podľa záznamu o zložení

(č. l. 339) žalovaný zložil preddavok na trovy v sume 7 019,61 eur dňa 15. 01. 2013. Žalobca

zložil sumu 7 019,61 eur na účet súdu dňa 20. 02. 2013, a preto súd prvého stupňa uznesením

z 12. 3. 2013 s poukázaním na ustanovenie konanie zastavil.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný preddavok na trovy konania v určenej lehote

zložil a tento zložil aj žalobca po uplynutí súdom určenej lehoty ale pred rozhodnutím súdu

prvého stupňa o zastavení konania.

Účelom, ktorý zákonodarca sledoval zavedením ustanovenia § 141a do Občianskeho

súdneho poriadku bolo zabrániť tzv. šikanóznym žalobám v sporoch, v ktorých je

uplatňovaná vyššia peňažná suma. V týchto odporca (žalovaný) platí trovy konania (napr.

odmenu advokáta) zo sumy, ktorá je voči nemu uplatňovaná s rizikom, že ak bude v bránení

práva úspešný, navrhovateľ (žalobca) jeho trovy neuhradí, keďže ešte počas konania podľa

vývoja konania napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená

vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Inštitút preddavku na trovy konania má za cieľ eliminovať

tieto šikanózne návrhy v čo najväčšej miere.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a rešpektovania zmieneného účelu zákona, súd musí

pri interpretácii ustanovenia dbať aj o to, aby bola zachovaná primeraná

(proporcionálna) rovnováha medzi uvedenou legitímnou regulačnou funkciou preddavku

a právom žalobcu (navrhovateľa) na prístup k súdu. Súd musí prihliadať na rovnováhu

medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania

a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne

šikanujúcim výkonom práva. Citované ustanovenie má zabrániť šikanóznym

9

žalobám ale na druhej strane nemožno žalobcovi, ktorý uhradil preddavok na trovy konania

a prejavil tak záujem pokračovať v konaní, brániť v prístupe k súdu. Tým, že preddavok na

trovy konania, výška ktorého nie je zanedbateľná, žalobca zložil pred rozhodnutím súdu

prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie tohto preddavku, súd prvého stupňa

nesprávne prísne formálne aplikoval ustanovenie sledujúce ochranu žalovaného pred

prípadnou šikanóznou žalobou a odňal tak možnosť žalobcovi konať pred súdom. Odvolací

súd potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania uvedenú procesnú vadu

konania neodstránil.

Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal,

že rozhodnutím odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, ktorým bolo konanie zastavené mu

bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Súd prvého stupňa mal

v konaní riadne pokračovať.

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona vždy

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní

postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané v takomto konaní, nemôže byť

považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe vyššie uvedených skutočností

podľa veta prvá, a veta za bodkočiarkou,

dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou konania

postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu

( veta druhá ). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. januára 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.