Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
724/394096.f0867c.pdf
PDF · 125.26 KB
No categories available
4Obdo/53/2014
Najvyšší súd 4Obdo/53/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JO., SL., Čadca, IČO: X.,
zastúpený advokátom JUDr. JO., Námestie S., X. Čadca, proti žalovanému: OR., a. s., ME.,
Bratislava, IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou BO. a spol., s. r. o., Dr. VL.,
Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 140 392,20 eur istiny s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/245/2011, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/156/2013-362 z 30. mája 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1Cob/156/2013-362 z 30. mája 2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II
č. k. 24Cb/245/2011-344 z 12. marca 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením č. k.
24Cb/245/2011-344 z 12. 03. 2013 zastavil konanie a rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti uznesenia.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia
sumy 140 392,20 eur s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 140 392,20 eur od 17. 04. 2010 až do zaplatenia ako náhrady škody a odstupného
titulom zmluvy o obchodom zastúpení z 27. 03. 2004. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval,
že žalovaný dňa 05. 12. 2012 navrhol súdu, aby v predmetnej veci uložil žalobcovi povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania vo výške 7 019,61 eur v lehote nie dlhšej ako 60 dní podľa
§ 141a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Následne súd prvého stupňa
uznesením č. k. 24Cb/245/2011-336 z 11. 12. 2012 uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania, každému po 7 019,61 eur do 60 dní od doručenia
uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 12. 2012 a vykonateľnosť dňa
18. 02. 2013. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný dňa 15. 01. 2013 zložil na účet
súdu platbu v sume 7 019,61 eur, pričom žalobca v súdom určenej lehote do 18. 02. 2013
preddavok na trovy konania v sume 7 019,61 eur nezložil. Uvedenú sumu uhradil žalobca až
dňa 20. 02. 2013, t. j. po lehote. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 141a ods. 1 O. s. p.
s tým, že toto zákonné ustanovenie je v poslednej vete odseku 1 kogentné a nie dispozitívne,
a teda súd je povinný konanie zastaviť, ak sú splnené súčasne tri podmienky, a to:
1/ právoplatné uznesenie súdu o uložení povinnosti žalobcovi a žalovanému zložiť preddavok
na trovy konania, 2/ nezloženie preddavku na trovy konania v súdom určenej lehote žalobcom
a 3/ zloženie preddavku na trovy konania v súdom určenej lehote žalovaným. Keďže boli
v predmetnej veci súčasne splnené všetky zákonné podmienky podľa ust. § 141a ods. 1 veta
posledná O. s. p., súd prvého stupňa konanie zastavil.
Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto
uznesenia v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len odvolací súd) na odvolanie žalobcu uznesením
č. k. 1Cob/156/2013-362 z 30. 05. 2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa pri vydaní
napadnutého uznesenia dôsledne vychádzal a správne aplikoval ust. § 141a ods. 1 veta štvrtá
O. s. p. upravujúce postup súdu v prípade, ak žalobca preddavok na trovy konania v určenej
lehote nezloží a žalovaný, ktorý mal povinnosť zložiť preddavok podľa ust. § 141a ods. 1 veta
druhá O. s. p., tento preddavok zložil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne, pričom na doplnenie dôvodov uviedol,
že v danom prípade boli všetky podmienky na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy
konania súčasne splnené. Dodal, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania
podľa ust. § 141a ods. 1 O. s. p. nie je vecou úvahy súdu a v prípade splnenia zákonom
stanovených podmienok túto povinnosť súd účastníkom konania musí uložiť. Odvolací súd
zároveň poukázal na to, že súdom v tejto veci určená lehota 60 dní na zloženie preddavku
na trovy konania predstavuje zákonom povolenú maximálnu lehotu podľa ust. § 141a ods. 1
veta prvá O. s. p., ktorá v danom prípade uplynula dňa 18. 02. 2013. Žalobca preddavok zložil
po tejto lehote dňa 20. 02. 2013, pričom aj výzvu o oznámenie čísla účtu zaslal súdu
až po lehote dňa 19. 02. 2013 (č. l. 341 spisu). K námietke žalobcu, že súd neskúmal zákonnú
podmienku vydania rozhodnutia podľa ust. § 141a ods. 1 O. s. p., a to z hľadiska, či u žalobcu
nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O. s. p.,
odvolací súd uviedol, že zložením preddavku týmto účastníkom konania dňa 20. 02. 2013,
hoci aj po lehote, táto námietka stratila svoje opodstatnenie vo vzťahu k splneniu uvedenej
podmienky pre uloženie povinnosti zloženia preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a
ods. 1 O. s. p. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1
O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., žalovanému však náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani
neuplatňoval.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 15. 07. 2014.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že súd svojím
postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/
O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ
namietal, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že v dôsledku právoplatného
rozhodnutia o zastavení konania súd nekonal a nerozhodol o jeho práve uplatnenom žalobou.
Neboli tak naplnené jeho legitímne očakávania na priznanie práva na odstupné v zmysle
Obchodného zákonníka a Smernice Rady č. 86/653/EHS. Pripustil, že ust. § 141a O. s. p.
je platnou a účinnou právnou normou, avšak jej aplikácia je v rozpore s jej účelom
a ústavnými princípmi. Dovolateľ uviedol, že objektívne právo mu síce umožňuje uplatniť si
ho na súde, ale procesné právo tomu vytvára prekážku. Namietal, že odvolací súd síce
uviedol, že v konaní boli kumulatívne splnené podmienky na zastavenie konania,
avšak neuviedol ktoré. Pravdepodobne považoval za jednu z nich podmienku, že nie sú
splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 141 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Ale ani prvostupňový, ani odvolací súd neskúmali, či táto podmienka bola splnená,
resp. či sa ňou prvostupňový súd vôbec zaoberal. Odvolací súd preto nedôvodne a právne
nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že kumulatívne boli splnené obe podmienky v čase
rozhodnutia prvostupňového súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok. Ak teda
prvostupňový a následne odvolací súd aplikovali právnu normu v ust. § 141a ods. 1 O. s. p.
tak, že znemožnili žalobcovi, aby o jeho práve rozhodli, konali v rozpore, s účelom
a princípmi občianskoprávnych procesných noriem, v rozpore s princípom právnej istoty
pri aplikácii právnej normy, v rozpore s princípom spravodlivosti. Toto všetko podľa
dovolateľa viedlo k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces. Uviedol,
že odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je zrozumiteľné, ale právna aplikácia
nesprávna a nespravodlivá. Navrhol, aby dovolací súd zrušil dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a zároveň, aby zrušil všetky ďalšie rozhodnutia, ktoré na toto rozhodnutie
nadväzujú a z neho vychádzajú.
K podanému dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s názorom žalobcu,
že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom tým, že neboli naplnené jeho
legitímne očakávania na priznanie práva na odstupné. Uviedol, že žalobca sa zaoberal
meritom veci, pričom napadnuté uznesenie o zastavení konania je výlučne procesným
rozhodnutím, vychádzajúcim z procesných podmienok a bolo vydané bez akéhokoľvek
prejednávania a dokazovania vo veci samej. Preto podľa žalovaného, akékoľvek
polemizovanie nad predmetom sporu vo veci samej nie je relevantným dôvodom
pre prípustnosť dovolania. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že ust. § 141a O. s. p. práve
napomáha právnej istote v tom zmysle, že účastníkovi, ktorý bude v konaní úspešný,
bude po právoplatnom skončení základného konania zaplatená náhrada trov konania zo strany
neúspešného účastníka. Skutočnosť, že žalobca považuje svoj uplatnený nárok za nesporný,
nemôže byť dôvodom pre neuplatnenie ustanovenia §141a O. s. p. Žalovaný tiež konštatoval,
že žalobca v podstate navrhuje, aby súd upustil od dôslednej aplikácie procesných noriem
z dôvodu, že svoj návrh považuje z hmotnoprávneho hľadiska za dôvodný. Žalovaný
však takýto právny výklad považoval za irelevantný a porušujúci základné právo
na spravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd rozhodol o neprípustnosti dovolania,
resp. aby dovolanie zamietol. zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania
vo výške 856,14 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p. ), skúmal, či podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd
rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. (v znení platnom do
31. 12. 2014) je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolaním žalobcu je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré však
nevykazuje znaky uznesení vyššie uvedených, proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa.
Preto prípustnosť dovolania žalobcu z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník
namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie
prípustnosti dovolania žalobcu smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku
či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,
ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia
možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom).
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné
(napr. R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p.
ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
vymenovanej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O. s. p. žalobca nenamietal
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania žalobcu dovolací súd osobitne skúmal,
či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom
Pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ zákon bližšie v žiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu
Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná,
ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa ustálenej súdnej praxe sa
za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie,
hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.
V prejednávanej veci bolo konanie v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p.
zastavené, preto bolo potrebné posúdiť, či v predmetnej veci existovali dôvody na takýto
postup súdu (zastavenie konania), alebo či mal súd v konaní pokračovať.
Podľa § 141a ods. 1 O. s. p. (účinného do 31. 12. 2014) navrhovateľovi, u ktorého nie
sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu
a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej
ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve
súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ
preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť
preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku
na trovy konania zastaví.
Z citovaného ustanovenia zavedeného do Občianskeho súdneho poriadku zákonom
č. 388/2011 Z. z. účinnom od 01. 01. 2012 vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok
na trovy konania prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok:
a/ predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného
nároku nie je rozhodujúci,
b/ to navrhol odporca (žalovaný),
c/ u navrhovateľa (žalobcu) nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku v zmysle § 138 O. s. p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie
od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho
poplatku neodôvodňuje neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania).
Ak sú (vyššie uvedené) podmienky splnené súčasne, súd uloží žalobcovi povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd
vyzve zároveň aj odporcu (žalovaného). Výnimka, kedy účastník nie je povinný zložiť
preddavok na trovy konania je iba jediný prípad spočívajúci v tom, že jeho majetkové pomery
nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Sankcia v podobe zastavenia konania (v zmysle výslovného znenia zákona) sa vzťahuje
na prípady, v ktorých navrhovateľ (žalobca) preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloží, ale ho zloží odporca (žalovaný), ktorý má súčasne aj povinnosť ho zložiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením č. k. 24Cb/245/2011-336
z 11. 12. 2012 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume
7 019,61 eur do 60 dní od doručenia uznesenia na jeho účet a zároveň túto povinnosť uložil
aj žalovanému. Rozhodol tak na návrh žalovaného, ktorý bol súdu doručený 07. 12. 2012
(č. l. 334) a po zistení, že u žalobcu sú splnené zákonné podmienky na uloženie takejto
povinnosti, keď u žalobcu nezistil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa ust. § 138 O. s. p. v celom rozsahu a žalobca si podanou žalobou uplatnil právo
na zaplatenie sumy 140 392,20 eur (t. j. sumy presahujúcej 400-násobok sumy životného
minima). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. 12. 2012. Podľa záznamu o zložení
(č. l. 339) žalovaný zložil preddavok na trovy v sume 7 019,61 eur dňa 15. 01. 2013. Žalobca
zložil sumu 7 019,61 eur na účet súdu dňa 20. 02. 2013, a preto súd prvého stupňa uznesením
z 12. 3. 2013 s poukázaním na ustanovenie § 141a ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný preddavok na trovy konania v určenej lehote
zložil a tento zložil aj žalobca po uplynutí súdom určenej lehoty ale pred rozhodnutím súdu
prvého stupňa o zastavení konania.
Účelom, ktorý zákonodarca sledoval zavedením ustanovenia § 141a do Občianskeho
súdneho poriadku bolo zabrániť tzv. šikanóznym žalobám v sporoch, v ktorých je
uplatňovaná vyššia peňažná suma. V týchto odporca (žalovaný) platí trovy konania (napr.
odmenu advokáta) zo sumy, ktorá je voči nemu uplatňovaná s rizikom, že ak bude v bránení
práva úspešný, navrhovateľ (žalobca) jeho trovy neuhradí, keďže ešte počas konania podľa
vývoja konania napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená
vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Inštitút preddavku na trovy konania má za cieľ eliminovať
tieto šikanózne návrhy v čo najväčšej miere.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a rešpektovania zmieneného účelu zákona, súd musí
pri interpretácii ustanovenia § 141a O. s. p. dbať aj o to, aby bola zachovaná primeraná
(proporcionálna) rovnováha medzi uvedenou legitímnou regulačnou funkciou preddavku
a právom žalobcu (navrhovateľa) na prístup k súdu. Súd musí prihliadať na rovnováhu
medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania
a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne
šikanujúcim výkonom práva. Citované ustanovenie § 141a O. s. p. má zabrániť šikanóznym
žalobám ale na druhej strane nemožno žalobcovi, ktorý uhradil preddavok na trovy konania
a prejavil tak záujem pokračovať v konaní, brániť v prístupe k súdu. Tým, že preddavok na
trovy konania, výška ktorého nie je zanedbateľná, žalobca zložil pred rozhodnutím súdu
prvého stupňa o zastavení konania pre nezaplatenie tohto preddavku, súd prvého stupňa
nesprávne prísne formálne aplikoval ustanovenie sledujúce ochranu žalovaného pred
prípadnou šikanóznou žalobou a odňal tak možnosť žalobcovi konať pred súdom. Odvolací
súd potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa o zastavení konania uvedenú procesnú vadu
konania neodstránil.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že žalobca dôvodne namietal,
že rozhodnutím odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu, ktorým bolo konanie zastavené mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Súd prvého stupňa mal
v konaní riadne pokračovať.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je zo zákona vždy
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní
postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané v takomto konaní, nemôže byť
považované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe vyššie uvedených skutočností
podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 3 O. s. p. a § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou,
dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou konania
postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
(§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. januára 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.