Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0d2/394704.be25c0.pdf
PDF · 131.29 KB
No categories available
4Cdo/58/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 58/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO:
X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B. IČO: X., proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44 C 128/2012,
o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2013 sp.
zn. 3 Co 582/2013, 3 Co 584/2013, 3 Co 585/2013, 3 Co 586/2013, 3 Co 587/2013,
3 Co 588/2013, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žaloby,
ktorými sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobách medziiným
uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom
Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní týchto vecí inému
súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom každej z týchto žalôb (pôvodne
vedených na tomto súde pod sp. zn. 44 C 128/2012, 44 C 141/2012, 44 C 153/2012,
44 C 155/2012, 44 C 187/2012 a 6 C 123/2012 - pozn. súdu) v uvedenej časti je námietka
zaujatosti sudcov tohto súdu, uznesením uložil žalobkyni v každej jednej veci povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov; konkrétne uznesením
z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 128/2012-8, uznesením z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 141/2012-8,
uznesením z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 153/2012-8, uznesení z 5. októbra 2012, č.k.
44 C 155/2012-8, uznesením z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 187/2012-8 a uznesením
z 5. októbra 2012, č.k. 6 C 123/2012-8.
Označené uznesenia o poplatkovej povinnosti napadla žalobkyňa odvolaniami
argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietky zaujatosti, ale návrhy
na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa
len išlo o námietky zaujatosti, nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdne poplatky, lebo
konania sú v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.
Okresný súd Bratislava III, skôr ako predložil jednotlivé odvolania na rozhodnutie
odvolaciemu súdu, uznesením zo 7. augusta 2013, č.k. 44 C 128/2102-19, spojil na spoločné
konanie veci vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 44 C 128/2012, 44 C 141/2012,
44 C 153/2012, 44 C 155/2012, 44 C 187/2012 a 6 C 123/2012 s tým, že spoločné konanie sa
bude ďalej viesť pod sp. zn. 44 C 128/2012.
O odvolaniach žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením
z 30. októbra 2013, sp. zn. 3 Co 582/2013, 3 Co 584/2013, 3 Co 585/2013, 3 Co 586/2013,
3 Co 587/2013, 3 Co 588/2013, tak, že ako vecne správne potvrdil v bode I. výroku uznesenie
súdu prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 128/2012-8, v bode II. výroku uznesenie súdu
prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 141/2012-8, v bode III. výroku uznesenie súdu
prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 153/2012-8, v bode IV. výroku uznesenie súdu
prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 155/2012-8, v bode V. výroku uznesenie súdu
prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. 44 C 187/2012-8 a v bode VI. výroku uznesenie súdu
prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. 6 C 123/2012-8.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že z hľadiska obsahového išlo v podaných žalobách aj o námietky zaujatosti vznesené proti
sudcom Okresného súdu Bratislava III; za správny označil tiež následný postup súdu prvého
stupňa pri vyrubení súdnych poplatkov za námietky zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil
s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011
sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) sa nevzťahuje aj na súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.
Každý bod výroku vyššie citovaného uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa
samostatným dovolaním. Celkovo šesť dovolaní žalobkyne bolo datovaných tým istým dňom,
súdu prvého stupňa boli doručené v jeden deň - 20. decembra 2013 – a z obsahového hľadiska
boli tieto dovolania úplne zhodné. Žalobkyňa v nich žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch
nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila tým,
že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie
námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Rozhodovanie vylúčeným sudcom
v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého
nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu
aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych
poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.
Žalovaná sa k dovolaniam žalobkyne písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tieto opravné
prostriedky smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,
len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
V dovolaniach výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/ O.s.p.,
t.j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a ďalej existenciu
vady uvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p., t.j. že rozhodoval vylúčený sudca.
Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie
konania, bola zjavne nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady
je zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia
§ 41 ods. 2 O.s.p. oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podaných žalôb
tvrdiac, že ich obsahom neboli námietky zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne
posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať,
len ak by dovolanie bolo prípustné.
V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z § 237 písm. e/ O.s.p. dovolací súd
považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti
s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní
o dvojstranných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným (t.j. v spornom konaní)
sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd začať konanie iba v prípadoch,
v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania,
konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol
potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa
§ 237 písm. e/ O.s.p. Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie
námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou
konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon
priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu
vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti,
sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť
odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach
a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.
Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa
rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď
ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci
nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť
o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku
z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu
z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého
sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte
bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. 3 Nc 14/2010).
Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,
že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej
právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,
aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaniami
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané
dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. februára 2015
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová