Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/58/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B. IČO: X., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná M., so sídlom v B., o náhradu majetkovej

a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2013 sp.

zn. , , , , ,

, takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava III žaloby,

ktorými sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“). V žalobách medziiným

uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom

Okresný súd Bratislava III, preto jeho sudcovia nemôžu dané veci prejednať a rozhodnúť.

Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní týchto vecí inému

súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Bratislava III majúc za to, že obsahom každej z týchto žalôb (pôvodne

vedených na tomto súde pod sp. zn. , , ,

, a - pozn. súdu) v uvedenej časti je námietka

zaujatosti sudcov tohto súdu, uznesením uložil žalobkyni v každej jednej veci povinnosť

2

zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov; konkrétne uznesením

z 5. októbra 2012, č.k. -8, uznesením z 5. októbra 2012, č.k. -8,

uznesením z 5. októbra 2012, č.k. -8, uznesení z 5. októbra 2012, č.k.

-8, uznesením z 5. októbra 2012, č.k. -8 a uznesením

z 5. októbra 2012, č.k. -8.

Označené uznesenia o poplatkovej povinnosti napadla žalobkyňa odvolaniami

argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietky zaujatosti, ale návrhy

na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa ( ). Navyše, i keby predsa

len išlo o námietky zaujatosti, nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdne poplatky, lebo

konania sú v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4

ods. 1 písm. k/

Okresný súd Bratislava III, skôr ako predložil jednotlivé odvolania na rozhodnutie

odvolaciemu súdu, uznesením zo 7. augusta 2013, č.k. -19, spojil na spoločné

konanie veci vedené na tamojšom súde pod sp. zn. , ,

, , a s tým, že spoločné konanie sa

bude ďalej viesť pod sp. zn. .

O odvolaniach žalobkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením

z 30. októbra 2013, sp. zn. , , , ,

, , tak, že ako vecne správne potvrdil v bode I. výroku uznesenie

súdu prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. -8, v bode II. výroku uznesenie súdu

prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. -8, v bode III. výroku uznesenie súdu

prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. -8, v bode IV. výroku uznesenie súdu

prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. -8, v bode V. výroku uznesenie súdu

prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. -8 a v bode VI. výroku uznesenie súdu

prvého stupňa z 5. októbra 2012, č.k. -8.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,

že z hľadiska obsahového išlo v podaných žalobách aj o námietky zaujatosti vznesené proti

sudcom Okresného súdu Bratislava III; za správny označil tiež následný postup súdu prvého

stupňa pri vyrubení súdnych poplatkov za námietky zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil

3

s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011

sp. zn. , podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania

od súdneho poplatku podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej len „“) sa nevzťahuje aj na súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.

Každý bod výroku vyššie citovaného uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa

samostatným dovolaním. Celkovo šesť dovolaní žalobkyne bolo datovaných tým istým dňom,

súdu prvého stupňa boli doručené v jeden deň - 20. decembra 2013 – a z obsahového hľadiska

boli tieto dovolania úplne zhodné. Žalobkyňa v nich žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch

nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila tým,

že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie

námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Rozhodovanie vylúčeným sudcom

v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého

nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu

aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych

poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniam žalobkyne písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s veta druhá ,

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tieto opravné

prostriedky smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaniach výslovne namietla existenciu vady uvedenej v ,

t.j. že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, a ďalej existenciu

vady uvedenej v , t.j. že rozhodoval vylúčený sudca.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie

konania, bola zjavne nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady

je zrejmé, že dovolateľka ňou v skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia

oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podaných žalôb

tvrdiac, že ich obsahom neboli námietky zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne

posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať,

len ak by dovolanie bolo prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z dovolací súd

považuje za potrebné uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti

s ustanovením , podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní

o dvojstranných právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným (t.j. v spornom konaní)

sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd začať konanie iba v prípadoch,

v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania,

konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol

potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa

Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie

námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou

konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon

priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu

vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti,

sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť

odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach

a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa

rozhodoval (a teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď

ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci

nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého

sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte

bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. ).

6

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,

že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,

ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolania žalobkyne podľa

v spojení s ako procesne neprípustné odmietol, bez toho,

aby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaniami

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146

ods. 1 písm. c/ (s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané

dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím

konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová