Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/108/2014

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej v právnej veci ţalobcov

1/ E. H., bývajúcej v D. a 2/ maloletého A. H., Bývajúceho v D., oboch zastúpených

JUDr. V. R., advokátkou v B., proti ţalovanej G., so sídlom v B., zastúpenej M., so sídlom

v B., o zaplatenie jednorazového odškodnenia, vedenej na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 26. septembra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom z 1. apríla 2009 sa ţalobcovia 1/ a 2/ s poukazom na ustanovenie § 448

(OZ – v znení neskorších predpisov),

ustanovení o sociálnom poistení (, aţ 4

a § ods. 1) a ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení

motorových vozidiel domáhali uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť im titulom

jednorazového odškodnenia sumu 10 086 € pre ţalobkyňu 1/ a sumu 5 043 € pre ţalobcu 2/,

a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedených súm od 20. decembra 2008

aţ do zaplatenia a s náhradou trov konania. Podaním zo 6. novembra 2009 ţalobcovia

poţadovanú sumu jednorazového odškodnenia zvýšili na sumu 12 034,35 € s príslušenstvom

pre ţalobkyňu 1/ a na sumu 6 017,17 € s príslušenstvom pre ţalobcu 2/, ktorú zmenu návrhu

2

súd prvého stupňa pripustil uznesením č. k. -115 z 11. novembra 2009.

Na pojednávaní 8. septembra 2011 ţalobcovia opätovne disponovali s návrhom tak, ţe ţiadali

aby súd ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni 1/ titulom náhrady škody podľa sumu

12 624,63 € s príslušenstvom a ţalobcovi 2/ titulom náhrady škody podľa sumu

6 312,29 € s príslušenstvom, ktorú zmenu petitu návrhu súd prvého stupňa na predmetnom

pojednávaní pripustil. V čiastočnom späťvzatí návrhu zo 14. júna 2012 ţalobcovia svoje

uplatnené nároky upravili tak, ţe ţalobkyňa 1/ poţadovala sumu 12 455,41 € a ţalobca 2/

sumu 6 227,71 €, obaja uvedené sumy poţadovali s päťpercentným ročným úrokom

z omeškania z uvedených súm od 20. decembra 2008 aţ do zaplatenia a s náhradou trov

konania.

Okresný súd Nitra rozsudkom z 1. augusta 2012 č. k. -283 (druhým

v poradí) rozhodol tak, ţe konanie v časti ţalovanej istiny vo výške 169,22 € s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 169,22 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia voči

ţalobkyni 1/ a konanie v časti ţalovanej istiny 84,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 84,58 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia voči ţalobcovi 2/ zastavil.

Ţalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania

vo výške 58,20 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ţalovanú zaviazal zaplatiť

ţalobkyni 1/ sumu 12 455,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

10 086 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia a ţalobcovi 2/ sumu 6 227,71 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 043 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia a to

všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ţe ţalobcovia v časti ţalovanej sumy 169,22 € a 84,58 € s príslušenstvom návrh vzali

so súhlasom ţalovanej späť, v dôsledku čoho ich súd zaviazal solidárne k zaplateniu trov

konania súvisiacim s týmto späťvzatím, keď ostatné trovy účastníkov budú riešené aţ pri

rozhodovaní o náhrade trov konania po právoplatnom skončení veci samej, podľa úspechu

v spore. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s názorom ţalovanej, ţe v spore nie je aktívne

legitimovaná, nakoľko z ustanovenia vyplýva právo, okrem

iného, aby poisťovateľ za poisteného nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu

škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom ţalobcami v tomto konaní uplatňovaným

nárokom je náhrada škody spôsobená usmrtením v dôsledku prevádzky motorového vozidla.

Tento druh nároku ţalobcov je moţné uplatniť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, keď dopravnú nehodu zavinil vodič D. P. s uzatvoreným

3

poistením zodpovednosti za škodu u ţalovanej, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola.

Ďalej uviedol, ţe základ nároku ţalobcov je daný ustanovením § 448 veta prvá Občianskeho

zákonníka, pričom analogické pouţitie všeobecných predpisov o sociálnom poistení

neznamená, ţe ich návrh musí vo všetkých bodoch spĺňať podmienky upravené týmto

zákonom (). Súd prvého stupňa poznamenal, ţe ak podľa zákona

č. nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej

z dôvodu smrti poškodeného a špecifickému vzťahu k nemu vznikol nárok na jednorazové

odškodnenie, potom takejto osobe vzniká nárok na jednorazové odškodnenie aj pre účely

občianskoprávnej zodpovednosti analogicky, ako pri poskytovaní úrazových dávok a to

napriek tomu, ţe ustanovenie toto výslovne neuvádza. Uviedol,

ţe výšku škody priznal podľa znaleckého posudku. Na záver konštatoval, ţe o náhrade trov

konania rozhodne podľa do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. septembra 2013 sp. zn. zmenil

rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach výrokov o povinnosti ţalovanej zaplatiť

ţalobkyni 1/ sumu 12 455,41 € s príslušenstvom a ţalobcovi 2/ sumu 6 227,71 €

s príslušenstvom tak, ţe návrh ţalobcov 1/ a 2/ zamietol. V napadnutej časti výroku rozsudku

súdu prvého stupňa o povinnosti ţalobcov 1/ a 2/ zaplatiť ţalovanej spoločne a nerozdielne

náhradu trov konania vo výške 58,20 € do 3 dní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu právo na jednorazové

odškodnenie je nesporne majetkovým právom z titulu škody zásahom do majetkového

postavenia (majetku a majetkových práv) ţalobcov a nepredstavuje u nich ani škodu na zdraví

a tieţ ani náklady pri usmrtení, keď náhrady poţadované ţalobcami nepredstavujú im

vzniknutú škodu na zdraví, ale len majetkovú ujmu vzniknutú im v súvislosti s úmrtím ich

manţela a otca, ktorý mal vo vzťahu k nim zákonnú vyţivovaciu povinnosť. Ako vyplýva

z ustanovenia , úrazové dávky a dávky úrazového

zabezpečenia poisťovateľ uhrádza (tieto) za poisteného len príslušným subjektom, ktoré tieto

dávky poisteným (na základe osobitného poistenia) oprávnene zaplatili, teda ide o formu

úhrady regresných dávok, ktoré by bol inak povinný týmto príslušným subjektom uhradiť

poistený. Nestačí preto, aby základ uplatňovaného nároku bol daný len ustanoveniami

, prípadne zákona číslo o sociálnom poistení, nakoľko

tento základ povinnosti plnenia poisťovateľa musí byť daný v ustanoveniach zákona

č. Uviedol, ţe uţ len na základe uvedenej skutočnosti, ţe uplatňovaný nárok

ţalobcov ako nárok majetkový nepredstavuje škodu na zdraví ţalobcov, nemoţno potom

vyvodiť v konaní pasívnu vecnú legitimáciu ţalovanej (a aktívnu vecnú legitimáciu

ţalobcov). Za dôvodnú odvolaciu námietku tieţ odvolací súd, napriek svojmu

predchádzajúcemu právnemu názoru v rozhodnutí z 26. mája 2011, povaţoval to, ţe

ustanovenie neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj

uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie v zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 zákona

č. o sociálnom poistení, keďţe i z dôvodov uvedených v rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, toto zákonné ustanovenie striktne upravuje

len nárok oprávnených osôb na pozostalostnú úrazovú rentu, ktorý nárok však nebol

predmetom tohto konania (zo samotného návrhu ţalobcov a tieţ aj z výpočtu ţalovanej sumy

nesporne vyplýva, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu neţalovali a ţalovali práve

jednorazové odškodnenie s odkazom na ).

Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním, v ktorom

navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrhu vyhovie v celom

rozsahu a ţalobcom prizná trovy konania. Uviedli, ţe dovolanie je prípustné v zmysle

ustanovenia Dovolanie odôvodnili v zmysle ustanovenia

písm. c/ tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu sa zakladá na nesprávnom právnom

posúdení veci. Uviedli, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil a nezohľadnil dispozitívny

úkon ţalobcov, ktorým na pojednávaní pred Okresným súdom Nitra 8. septembra 2011

zmenili petit ţaloby tak, ţe sa domáhajú titulom náhrady škody podľa zaplatenia

ţalovaných súm s príslušenstvom. Tvrdili, ţe v citovanom ustanovení je výslovne uvedená

analógia legis, čo znamená, ţe výslovne odkazuje posúdenie základu

uplatneného nároku a určenie sumy pozostalostnej renty na predpisy o sociálnom poistení.

Uviedli, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nemá taká fyzická osoba, ktorej z dôvodu

smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona

č. o sociálnom poistení. Tvrdili, ţe ako osoby oprávnené na jednorazové

odškodnenie v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako manţelka a syn nebohého

poškodeného, si svoj nárok uplatnili v súlade s ustanovením . Nestotoţnili sa

s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ustanovenie neumoţňuje pouţitím

analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie. V závere ţalobcovia

tvrdili, ţe pokiaľ bol odvolací súd toho názoru, ţe ţalobcom nepatrí pozostalostná úrazová

renta určená vo výške jednorazového odškodnenia, v zmysle vysvetliviek k , mal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa k tomu, aby súd prvého stupňa

v ďalšom konaní otázku existencie, prípadne výšky vyţivovacej povinnosti nebohého voči

ţalobcom skúmal ako otázku predbeţnú.

Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov ţiadala, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ktorí sú zastúpení

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie

je dôvodné.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

zákonnom ustanovení. V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné)

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolatelia vady v zmysle nenamietali (rovnako ani tzv. iné vady

konania) a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil.

Ţalobcovia v dovolaní okrem iného namietajú, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil

zmenu návrhu ţalobcov z 8. septembra 2011 a ţe vec nesprávne právne posúdil keď uviedol,

ţe ustanovenie neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku

na jednorazové odškodnenie ( ). Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe ţalobcovia sa počas celého konania

(počnúc návrhom na vydanie platobného rozkazu, končiac podaním dovolania) domáhali

vydania peňaţného plnenia formou jednorazového odškodnenia. Uţ v návrhu na začatie

konania ţalobcovia uviedli, ţe sa na podklade domáhajú jednorazového

odškodnenia v zmysle Ţalobcovia aj neskôr počas celého

konania argumentovali, ţe majú nárok práve na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94

a nie na pozostalostnú úrazovú rentu (viď. napr. návrh na vydanie

platobného rozkazu, zápisnice o pojednávaniach zo 16. novembra 2009, 24. júna 2010,

dovolanie). To, ţe sa ţalobcovia domáhajú jednorazového odškodnenia ďalej vyplýva

zo spôsobu výpočtu uplatnenej náhrady škody. Ţalobcovia si od začiatku konania náhradu

škody vyčíslili pevnou sumou postupom v zmysle ustanovení § 84 ods. 1, 94 ods. 2 a 3

a nie formou opakujúceho sa plnenia podľa ustanovení upravujúcich

pozostalostnú úrazovú rentu ( a ). Úmysel ţalobcov získať

od ţalovanej náhradu škody práve formou jednorazového odškodnenia potvrdzuje aj posledná

úprava petitu ţaloby zo strany ţalobcov (č. l. 272 spisu), kedy ţalovanú výšku náhrady škody

ţalobcovia upravili podľa záverov znaleckého posudku č. X. V predmetnom znaleckom

posudku bolo úlohou znalkyne I. K. určiť výšku jednorazového odškodnenia podľa zákona

č. Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní namietajú, ţe odvolací súd nesprávne

vyhodnotil a nezohľadnil zmenu návrhu, ktorú uskutočnili na pojednávaní 8. septembra

2011, s týmto tvrdením sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţnil. Na predmetnom

pojednávaní ţalobcovia totiţ rozšírili ţalobný návrh o valorizáciu ţalovanej sumy za rok

2010-2011, teda ţalovanú aj naďalej ţiadali zaviazať na zaplatenie pevne stanovených súm

s úrokmi z omeškania formou jednorazového odškodnenia. Na tejto skutočnosti nič

nezmenil ani fakt, ţe v zmenenom petite ţalobcov sa ako právny dôvod uplatneného nároku

uviedol , nakoľko ţalobcovia uţ v návrhu na začatie konania povaţovali za právny

základ svojho nároku ustanovenie . Toho sa drţali počas celého konania, čo

potvrdili aj v odôvodnení svojho dovolania. Výslovné poukázanie na ustanovenie

v zmenenom petite návrhu z 8. septembra 2011 preto nič nezmenilo na dovtedajšom

skutkovom ako aj právnom základe uplatnených nárokov ţalobcov a teda ani na tom, ţe

sa aj po tejto zmene návrhu domáhali jednorazového odškodnenia s poukazom na

ustanovenie Z uvedených dôvodov sa preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky stotoţňuje s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe nárok na pozostalostnú

úrazovú rentu ţalobcovia neţalovali, ale ţalovali práve jednorazové odškodnenie a to aj po

zohľadnení dispozitívneho úkonu ţalobcov, ktorým na pojednávaní 8. septembra 2011 navrhli

zmenu petitu ţaloby.

Podľa ustanovenia fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho

úmrtia vyţivovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa

posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov

o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia , a o sociálnom poistení,

fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, v čase úmrtia vyţivovaciu povinnosť určenú súdom, a v čase úmrtia

nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok

na pozostalostnú úrazovú rentu. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej

osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Nárok

na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový

vek.

Podľa , manţel, manţelka a nezaopatrené dieťa

poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú

nárok na jednorazové odškodnenie. Suma jednorazového odškodnenia manţela alebo

manţelky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky, či ustanovenie § 448

umoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové

odškodnenie, sa dovolací stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, prezentovanom uţ

v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2010 sp. zn. .

Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, ţe fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý

v čase svojho úmrtia vyţivovaciu povinnosť má nárok len na pozostalostnú úrazovú rentu.

Ak v citovanom ustanovení striktne upravuje len nárok na pozostalostnú

úrazovú rentu, nemoţno s poukazom na ustanovenie širokým výkladom uvedeného

ustanovenia analogicky priznať ţalobcom nárok na jednorazové odškodnenie. Uvedená

právna úprava je striktná a jednoznačná a nemoţno ju vykladať tak široko, aby bola

odôvodnená úvaha súdu o tom, ţe podľa uvedeného ustanovenia analogicky prislúcha

pozostalým aj nárok na jednorazové odškodnenie. Nakoľko, tak ako bolo uvedené vyššie,

predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie jednorazového odškodnenia a nie nárok

na pozostalostnú úrazovú rentu, odvolací súd správne rozhodol, keď rozhodnutie súdu prvého

stupňa zmenil a návrh ţalobcov ako nedôvodný zamietol.

Za neopodstatnenú povaţuje dovolací súd aj námietku ţalobcov, ţe pokiaľ bol

odvolací súd toho názoru, ţe ţalobcom nepatrí pozostalostná úrazová renta určená vo výške

jednorazového odškodnenia, v zmysle vysvetliviek k , mal napadnuté rozhodnutie

zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa k tomu, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní otázku

existencie, prípadne výšky vyţivovacej povinnosti nebohého voči ţalobcom skúmal ako

otázku predbeţnú. Takýto postup odvolacieho súdu by bol moţný iba v prípade, keby si

ţalobcovia počas konania uplatnili nárok na pozostalostnú úrazovú rentu formou opakujúcich

sa mesačných splátok výţivného, čo však neurobili.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe nárok ţalobcov bolo potrebné v celom rozsahu

zamietnuť z dôvodu, ţe ustanovenie neumoţňuje pouţitím analógie priznanie

uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovaţoval za potrebné sa ďalej zaoberať otázkou, či sa poistné krytie podľa ustanovení

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla vzťahuje aj na ţalobcami uplatnené nároky.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolanie ţalobcov bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu,

ţe jeho rozhodnutie nie je správne. Keďţe dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237

9

ods. 1 , ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol ( ).

V dovolacom konaní neboli ţalobcovia úspešní. Právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovanej ( v spojení s a

). Dovolací súd však ţalovanej právo na náhradu trov dovolacieho konania voči

ţalobcom nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2015

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová