Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d7a/393949.39a708.pdf
PDF · 206.99 KB
No categories available
2Cdo/108/2014
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Kolcuna a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej v právnej veci ţalobcov
1/ E. H., bývajúcej v D. a 2/ maloletého A. H., Bývajúceho v D., oboch zastúpených
JUDr. V. R., advokátkou v B., proti ţalovanej G., so sídlom v B., zastúpenej M., so sídlom
v B., o zaplatenie jednorazového odškodnenia, vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 10 C 147/2009, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 26. septembra 2013 sp. zn. 8 Co 327/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom z 1. apríla 2009 sa ţalobcovia 1/ a 2/ s poukazom na ustanovenie § 448
Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (§ 92 ods. 3, § 94 ods. 1 aţ 4
a § ods. 1) a ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
motorových vozidiel domáhali uloţenia povinnosti ţalovanej zaplatiť im titulom
jednorazového odškodnenia sumu 10 086 € pre ţalobkyňu 1/ a sumu 5 043 € pre ţalobcu 2/,
a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedených súm od 20. decembra 2008
aţ do zaplatenia a s náhradou trov konania. Podaním zo 6. novembra 2009 ţalobcovia
poţadovanú sumu jednorazového odškodnenia zvýšili na sumu 12 034,35 € s príslušenstvom
pre ţalobkyňu 1/ a na sumu 6 017,17 € s príslušenstvom pre ţalobcu 2/, ktorú zmenu návrhu
súd prvého stupňa pripustil uznesením č. k. 10 C 147/2009-115 z 11. novembra 2009.
Na pojednávaní 8. septembra 2011 ţalobcovia opätovne disponovali s návrhom tak, ţe ţiadali
aby súd ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni 1/ titulom náhrady škody podľa § 448 OZ sumu
12 624,63 € s príslušenstvom a ţalobcovi 2/ titulom náhrady škody podľa § 448 OZ sumu
6 312,29 € s príslušenstvom, ktorú zmenu petitu návrhu súd prvého stupňa na predmetnom
pojednávaní pripustil. V čiastočnom späťvzatí návrhu zo 14. júna 2012 ţalobcovia svoje
uplatnené nároky upravili tak, ţe ţalobkyňa 1/ poţadovala sumu 12 455,41 € a ţalobca 2/
sumu 6 227,71 €, obaja uvedené sumy poţadovali s päťpercentným ročným úrokom
z omeškania z uvedených súm od 20. decembra 2008 aţ do zaplatenia a s náhradou trov
konania.
Okresný súd Nitra rozsudkom z 1. augusta 2012 č. k. 10 C 147/2009-283 (druhým
v poradí) rozhodol tak, ţe konanie v časti ţalovanej istiny vo výške 169,22 € s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 169,22 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia voči
ţalobkyni 1/ a konanie v časti ţalovanej istiny 84,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 84,58 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia voči ţalobcovi 2/ zastavil.
Ţalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania
vo výške 58,20 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ţalovanú zaviazal zaplatiť
ţalobkyni 1/ sumu 12 455,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10 086 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia a ţalobcovi 2/ sumu 6 227,71 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 043 € od 20. decembra 2008 do zaplatenia a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, ţe ţalobcovia v časti ţalovanej sumy 169,22 € a 84,58 € s príslušenstvom návrh vzali
so súhlasom ţalovanej späť, v dôsledku čoho ich súd zaviazal solidárne k zaplateniu trov
konania súvisiacim s týmto späťvzatím, keď ostatné trovy účastníkov budú riešené aţ pri
rozhodovaní o náhrade trov konania po právoplatnom skončení veci samej, podľa úspechu
v spore. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s názorom ţalovanej, ţe v spore nie je aktívne
legitimovaná, nakoľko z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2011 Z.z. vyplýva právo, okrem
iného, aby poisťovateľ za poisteného nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom ţalobcami v tomto konaní uplatňovaným
nárokom je náhrada škody spôsobená usmrtením v dôsledku prevádzky motorového vozidla.
Tento druh nároku ţalobcov je moţné uplatniť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, keď dopravnú nehodu zavinil vodič D. P. s uzatvoreným
poistením zodpovednosti za škodu u ţalovanej, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola.
Ďalej uviedol, ţe základ nároku ţalobcov je daný ustanovením § 448 veta prvá Občianskeho
zákonníka, pričom analogické pouţitie všeobecných predpisov o sociálnom poistení
neznamená, ţe ich návrh musí vo všetkých bodoch spĺňať podmienky upravené týmto
zákonom (461/2003 Z.z.). Súd prvého stupňa poznamenal, ţe ak podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej
z dôvodu smrti poškodeného a špecifickému vzťahu k nemu vznikol nárok na jednorazové
odškodnenie, potom takejto osobe vzniká nárok na jednorazové odškodnenie aj pre účely
občianskoprávnej zodpovednosti analogicky, ako pri poskytovaní úrazových dávok a to
napriek tomu, ţe ustanovenie § 448 Občianskeho zákonníka toto výslovne neuvádza. Uviedol,
ţe výšku škody priznal podľa znaleckého posudku. Na záver konštatoval, ţe o náhrade trov
konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. septembra 2013 sp. zn. 8 Co 327/2012 zmenil
rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach výrokov o povinnosti ţalovanej zaplatiť
ţalobkyni 1/ sumu 12 455,41 € s príslušenstvom a ţalobcovi 2/ sumu 6 227,71 €
s príslušenstvom tak, ţe návrh ţalobcov 1/ a 2/ zamietol. V napadnutej časti výroku rozsudku
súdu prvého stupňa o povinnosti ţalobcov 1/ a 2/ zaplatiť ţalovanej spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania vo výške 58,20 € do 3 dní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu právo na jednorazové
odškodnenie je nesporne majetkovým právom z titulu škody zásahom do majetkového
postavenia (majetku a majetkových práv) ţalobcov a nepredstavuje u nich ani škodu na zdraví
a tieţ ani náklady pri usmrtení, keď náhrady poţadované ţalobcami nepredstavujú im
vzniknutú škodu na zdraví, ale len majetkovú ujmu vzniknutú im v súvislosti s úmrtím ich
manţela a otca, ktorý mal vo vzťahu k nim zákonnú vyţivovaciu povinnosť. Ako vyplýva
z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., úrazové dávky a dávky úrazového
zabezpečenia poisťovateľ uhrádza (tieto) za poisteného len príslušným subjektom, ktoré tieto
dávky poisteným (na základe osobitného poistenia) oprávnene zaplatili, teda ide o formu
úhrady regresných dávok, ktoré by bol inak povinný týmto príslušným subjektom uhradiť
poistený. Nestačí preto, aby základ uplatňovaného nároku bol daný len ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, prípadne zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko
tento základ povinnosti plnenia poisťovateľa musí byť daný v ustanoveniach zákona
č. 381/2001 Z.z. Uviedol, ţe uţ len na základe uvedenej skutočnosti, ţe uplatňovaný nárok
ţalobcov ako nárok majetkový nepredstavuje škodu na zdraví ţalobcov, nemoţno potom
vyvodiť v konaní pasívnu vecnú legitimáciu ţalovanej (a aktívnu vecnú legitimáciu
ţalobcov). Za dôvodnú odvolaciu námietku tieţ odvolací súd, napriek svojmu
predchádzajúcemu právnemu názoru v rozhodnutí z 26. mája 2011, povaţoval to, ţe
ustanovenie § 448 Občianskeho zákonníka neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj
uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie v zmysle ustanovenia § 94 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keďţe i z dôvodov uvedených v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, toto zákonné ustanovenie striktne upravuje
len nárok oprávnených osôb na pozostalostnú úrazovú rentu, ktorý nárok však nebol
predmetom tohto konania (zo samotného návrhu ţalobcov a tieţ aj z výpočtu ţalovanej sumy
nesporne vyplýva, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu neţalovali a ţalovali práve
jednorazové odškodnenie s odkazom na § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním, v ktorom
navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrhu vyhovie v celom
rozsahu a ţalobcom prizná trovy konania. Uviedli, ţe dovolanie je prípustné v zmysle
ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolanie odôvodnili v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu sa zakladá na nesprávnom právnom
posúdení veci. Uviedli, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil a nezohľadnil dispozitívny
úkon ţalobcov, ktorým na pojednávaní pred Okresným súdom Nitra 8. septembra 2011
zmenili petit ţaloby tak, ţe sa domáhajú titulom náhrady škody podľa § 448 OZ zaplatenia
ţalovaných súm s príslušenstvom. Tvrdili, ţe v citovanom ustanovení je výslovne uvedená
analógia legis, čo znamená, ţe Občiansky zákonník výslovne odkazuje posúdenie základu
uplatneného nároku a určenie sumy pozostalostnej renty na predpisy o sociálnom poistení.
Uviedli, ţe nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nemá taká fyzická osoba, ktorej z dôvodu
smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Tvrdili, ţe ako osoby oprávnené na jednorazové
odškodnenie v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako manţelka a syn nebohého
poškodeného, si svoj nárok uplatnili v súlade s ustanovením § 448 OZ. Nestotoţnili sa
s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ustanovenie § 448 OZ neumoţňuje pouţitím
analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie. V závere ţalobcovia
tvrdili, ţe pokiaľ bol odvolací súd toho názoru, ţe ţalobcom nepatrí pozostalostná úrazová
renta určená vo výške jednorazového odškodnenia, v zmysle vysvetliviek k § 448 OZ, mal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa k tomu, aby súd prvého stupňa
v ďalšom konaní otázku existencie, prípadne výšky vyţivovacej povinnosti nebohého voči
ţalobcom skúmal ako otázku predbeţnú.
Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov ţiadala, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie
je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,
ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné)
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolatelia vady v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietali (rovnako ani tzv. iné vady
konania) a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil.
Ţalobcovia v dovolaní okrem iného namietajú, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil
zmenu návrhu ţalobcov z 8. septembra 2011 a ţe vec nesprávne právne posúdil keď uviedol,
ţe ustanovenie § 448 OZ neumoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku
na jednorazové odškodnenie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe ţalobcovia sa počas celého konania
(počnúc návrhom na vydanie platobného rozkazu, končiac podaním dovolania) domáhali
vydania peňaţného plnenia formou jednorazového odškodnenia. Uţ v návrhu na začatie
konania ţalobcovia uviedli, ţe sa na podklade § 448 OZ domáhajú jednorazového
odškodnenia v zmysle § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ţalobcovia aj neskôr počas celého
konania argumentovali, ţe majú nárok práve na jednorazové odškodnenie v zmysle § 94
zákona č. 461/2003 Z.z. a nie na pozostalostnú úrazovú rentu (viď. napr. návrh na vydanie
platobného rozkazu, zápisnice o pojednávaniach zo 16. novembra 2009, 24. júna 2010,
dovolanie). To, ţe sa ţalobcovia domáhajú jednorazového odškodnenia ďalej vyplýva
zo spôsobu výpočtu uplatnenej náhrady škody. Ţalobcovia si od začiatku konania náhradu
škody vyčíslili pevnou sumou postupom v zmysle ustanovení § 84 ods. 1, 94 ods. 2 a 3
zákona č. 461/2003 Z.z. a nie formou opakujúceho sa plnenia podľa ustanovení upravujúcich
pozostalostnú úrazovú rentu (§ 92 a § 93 zákona č. 461/2003 Z.z.). Úmysel ţalobcov získať
od ţalovanej náhradu škody práve formou jednorazového odškodnenia potvrdzuje aj posledná
úprava petitu ţaloby zo strany ţalobcov (č. l. 272 spisu), kedy ţalovanú výšku náhrady škody
ţalobcovia upravili podľa záverov znaleckého posudku č. X. V predmetnom znaleckom
posudku bolo úlohou znalkyne I. K. určiť výšku jednorazového odškodnenia podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní namietajú, ţe odvolací súd nesprávne
vyhodnotil a nezohľadnil zmenu návrhu, ktorú uskutočnili na pojednávaní 8. septembra
2011, s týmto tvrdením sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţnil. Na predmetnom
pojednávaní ţalobcovia totiţ rozšírili ţalobný návrh o valorizáciu ţalovanej sumy za rok
2010-2011, teda ţalovanú aj naďalej ţiadali zaviazať na zaplatenie pevne stanovených súm
s úrokmi z omeškania formou jednorazového odškodnenia. Na tejto skutočnosti nič
nezmenil ani fakt, ţe v zmenenom petite ţalobcov sa ako právny dôvod uplatneného nároku
uviedol § 448 OZ, nakoľko ţalobcovia uţ v návrhu na začatie konania povaţovali za právny
základ svojho nároku ustanovenie § 448 OZ. Toho sa drţali počas celého konania, čo
potvrdili aj v odôvodnení svojho dovolania. Výslovné poukázanie na ustanovenie § 448 OZ
v zmenenom petite návrhu z 8. septembra 2011 preto nič nezmenilo na dovtedajšom
skutkovom ako aj právnom základe uplatnených nárokov ţalobcov a teda ani na tom, ţe
sa aj po tejto zmene návrhu domáhali jednorazového odškodnenia s poukazom na
ustanovenie § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov sa preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky stotoţňuje s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu ţalobcovia neţalovali, ale ţalovali práve jednorazové odškodnenie a to aj po
zohľadnení dispozitívneho úkonu ţalobcov, ktorým na pojednávaní 8. septembra 2011 navrhli
zmenu petitu ţaloby.
Podľa ustanovenia § 448 OZ fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý v čase svojho
úmrtia vyţivovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa
posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, v čase úmrtia vyţivovaciu povinnosť určenú súdom, a v čase úmrtia
nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok
na pozostalostnú úrazovú rentu. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej
osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie. Nárok
na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový
vek.
Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. manţel, manţelka a nezaopatrené dieťa
poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú
nárok na jednorazové odškodnenie. Suma jednorazového odškodnenia manţela alebo
manţelky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky, či ustanovenie § 448
OZ umoţňuje pouţitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové
odškodnenie, sa dovolací stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, prezentovanom uţ
v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2010 sp. zn. 2 Cdo 19/2010.
Z ustanovenia § 448 OZ jednoznačne vyplýva, ţe fyzická osoba, voči ktorej mal zomrelý
v čase svojho úmrtia vyţivovaciu povinnosť má nárok len na pozostalostnú úrazovú rentu.
Ak Občiansky zákonník v citovanom ustanovení striktne upravuje len nárok na pozostalostnú
úrazovú rentu, nemoţno s poukazom na ustanovenie § 448 OZ širokým výkladom uvedeného
ustanovenia analogicky priznať ţalobcom nárok na jednorazové odškodnenie. Uvedená
právna úprava je striktná a jednoznačná a nemoţno ju vykladať tak široko, aby bola
odôvodnená úvaha súdu o tom, ţe podľa uvedeného ustanovenia analogicky prislúcha
pozostalým aj nárok na jednorazové odškodnenie. Nakoľko, tak ako bolo uvedené vyššie,
predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie jednorazového odškodnenia a nie nárok
na pozostalostnú úrazovú rentu, odvolací súd správne rozhodol, keď rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmenil a návrh ţalobcov ako nedôvodný zamietol.
Za neopodstatnenú povaţuje dovolací súd aj námietku ţalobcov, ţe pokiaľ bol
odvolací súd toho názoru, ţe ţalobcom nepatrí pozostalostná úrazová renta určená vo výške
jednorazového odškodnenia, v zmysle vysvetliviek k § 448 OZ, mal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa k tomu, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní otázku
existencie, prípadne výšky vyţivovacej povinnosti nebohého voči ţalobcom skúmal ako
otázku predbeţnú. Takýto postup odvolacieho súdu by bol moţný iba v prípade, keby si
ţalobcovia počas konania uplatnili nárok na pozostalostnú úrazovú rentu formou opakujúcich
sa mesačných splátok výţivného, čo však neurobili.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe nárok ţalobcov bolo potrebné v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu, ţe ustanovenie § 448 OZ neumoţňuje pouţitím analógie priznanie
uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovaţoval za potrebné sa ďalej zaoberať otázkou, či sa poistné krytie podľa ustanovení
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vzťahuje aj na ţalobcami uplatnené nároky.
Z uvedeného vyplýva, ţe dovolanie ţalobcov bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu,
ţe jeho rozhodnutie nie je správne. Keďţe dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237
ods. 1 O.s.p., ani iné (v § 237 O.s.p. neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní neboli ţalobcovia úspešní. Právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo ţalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd však ţalovanej právo na náhradu trov dovolacieho konania voči
ţalobcom nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2015
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová