Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/327/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Márie Hušekovej a JUDr. Jarmily Pogranovej v právnej veci navrhovateľov: 1. D. E., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, 2. maloletý M. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. J., J. XXX/X, obaja občania SR právne zastúpení JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou v Banskej Bystrici, Horná 27, proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpený spoločnosťou: JUDr. Martin Timcsák, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocké schody 2/A, IČO: 444 600 43, zastúpená advokátom a konateľom JUDr. Martinom Timcsákom, o zaplatenie jednorazového odškodnenia, o odvolaní všetkých účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. -283 zo dňa 01. augusta 2012, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 12.455,41 Eur s príslušenstvom a navrhovateľovi v 2. rade sumu 6.227,71 Eur s príslušenstvom m e n í tak, že návrh oboch navrhovateľov z a m i e t a .

V napadnutej časti výroku o povinnosti navrhovateľov v 1. a 2. rade zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 58,20 Eur do 3 dní rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 1.4.2009 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade s poukazom na ustanovenie (OZ - v znení neskorších predpisov), ustanovenia o sociálnom poistení (, až 4 a ) a ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im titulom jednorázového odškodnenia sumu 10.086,-Eur pre navrhovateľku v 1. rade a sumu 5.043,-Eur pre navrhovateľa v 2. rade, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedených súm od 20.12.2008 až do zaplatenia a s náhradou trov konania.

Podaním zo dňa 06.11.2009 navrhovatelia požadovanú sumu jednorázového odškodnenia zvýšili na sumu 12.034,35 Eur s príslušenstvom pre navrhovateľku v 1. rade a na sumu 6.017,17 Eur s príslušenstvom pre navrhovateľa v 2. rade, ktorú zmenu návrhu súd prvého stupňa pripustil uznesením č. k. -115 zo dňa 11. novembra 2009. Podaním zo dňa 7.9.2011 navrhovatelia vyčíslili uplatňovaný nárok na jednorázové odškodnenie pre navrhovateľku v 1. rade sumou 12.624,63 Eur s príslušenstvom a pre navrhovateľa v 2. rade sumou 6.312,29 Eur s príslušenstvom, ktorú zmenu petitu návrhu súd prvého stupňa pripustil na pojednávaní dňa 8.9.2011. V čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 12.6.2012 navrhovatelia svoje uplatnené nároky upravili tak, že navrhovateľka požadovala sumu 12.455,41 Eur a navrhovateľ v 2. rade sumu 6.227,71 Eur, obaja uvedené sumy požadovali s

päťpercentným ročným úrokom z omeškania z uvedených súd od 20.12.2008 až do zaplatenia a s náhradou trov konania.

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd v Nitre ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol takto:

I. Súd konanie v časti žalovanej istiny vo výške 169,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 169,22 eur od 20.12.2008 do zaplatenia voči navrhovateľke v 1. rade z a s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti žalovanej istiny 84,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84,58 eur od 20.12.2008 do zaplatenia voči navrhovateľovi v 2. rade z a s t a v u j e .

III. Navrhovateľ v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 58, 20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade 12.455,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.086,-eur od 20.12.2008 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu 6.227,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.043,-eur od 20.12.2008 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané (a doplnené) dokazovanie, citované ustanovenia ( a ), citované ustanovenia ( a a ), citované ustanovenia ( a , ), ustanovenie Nariadenia vlády SR č. a ustanovenie , čiastočné späťvzatie návrhu, citované ustanovenia ( - v znení neskorších predpisov - a veta prvá) a právny záver odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre z uznesenia č. k. -209 zo dňa 26. mája 2011 tým, že

- navrhovatelia v časti žalovanej sumy 169,22 Eur a 84,58 Eur s príslušenstvom návrh vzali so súhlasom odporcu späť, v dôsledku čoho ich zaviazal solidárne k zaplateniu rozpísaných trov konania odporcovi vo výške 58,20 Eur súvisiacim s týmto späťvzatím, keď ostatné trovy účastníkov budú riešené až pri rozhodovaní o náhrade trov konania po právoplatnom skončení veci samej, podľa úspechu v spore (výroky I., II., III a VI.),

- navrhovatelia sú manželkou resp. synom nebohého V. E. zomrelého dňa 30.4.2007 pri dopravnej nehode spôsobenej vodičom vozidla Suzuki Ignis riadeného O. K., ktoré vozidlo spôsobilo dopravnú nehodu s následkom smrti V. E. i O. K., keď vozidlo vodiča O. K. bolo poistené u odporcu,

- navrhovatelia sú poberateľmi vdovského (navrhovateľka v 1. rade v sume 206,40 Eur), resp. sirotského dôchodku (navrhovateľ v 2. rade v sume 137,60 Eur),

- znalkyňa z odboru ekonómia a manažment F.. X. H. v znaleckom posudku č. 7/2012 zo dňa 13.3.2012 určila výšku jednorázového odškodnenia v zmysle pre navrhovateľku v 1. rade sumou 12.455,41 Eur a sumou 6.227,71 Eur pre navrhovateľa v 2. rade,

- sa nestotožnil s názorom odporcu, že v spore nie je aktívne legitimovaný, nakoľko z ustanovenia vyplýva právo, okrem iného, aby poisťovateľ za poisteného nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom navrhovateľmi v tomto konaní uplatňovaným nárokom je náhrada škody spôsobená usmrtením v dôsledku prevádzky motorového vozidla, teda tento druh nároku navrhovateľovi je možné uplatniť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď dopravnú nehodu zavinil vodič O. K. s uzatvoreným poistením zodpovednosti za škodu u odporcu, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola,

- základ nároku navrhovateľov je daný ustanovením veta prvá , pričom analogické použitie všeobecných predpisov o sociálnom poistení neznamená, že ich návrh musí vo všetkých bodoch spĺňať podmienky upravené týmto zákonom () , teda i podmienka, aby

poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa pri uplatňovaní nároku navrhovateľov z titulu občianskoprávnej zodpovednosti odporcu nevyžaduje,

- ak podľa nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného a špecifickému vzťahu k nemu vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, potom takejto osobe vzniká nárok na jednorazové odškodnenie aj pre účely občianskoprávnej zodpovednosti analogicky, ako pri poskytovaní úrazových dávok a to napriek tomu, že ustanovenie toto výslovne neuvádza (vo vete prvej), keďže pozostalostné odškodnenie formou úrazových dávok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení i podľa princípov občianskoprávnej zodpovednosti treba vykladať jednotne a v celku (pri inom výklade by ustanovenie popieralo - negovalo základ nároku daný ustanovením veta prvá )

- analogická aplikácia všeobecných predpisov o sociálnom poistení, vzhľadom k úprave základu nároku v ustanovení veta prvá , neobmedzuje okruh oprávnených osôb len na tie, voči ktorým mal poškodený (nebohý V. E.) určenú vyživovaciu povinnosť súdom (ustanovenie to tiež nevyžaduje),

- výšku jednorazového odškodnenia pre obidvoch navrhovateľov priznal v takej výške, ako ich určil znalec, keď ich korigovaný nárok bol dôvodný,

- úrok z omeškania priznal navrhovateľom odo dňa 20.12.2008, odkedy bol odporca nepochybne v omeškaní, vzhľadom na výzvu na plnenie zo strany ich právnej zástupkyne,

- o náhrade trov konania rozhodne podľa ustanovenia do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a že

- vo veci rozhodol v súlade s ustanovením v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, i keď v čase rozhodovania mu bol známy právny názor Najvyššieho súdu SR z rozsudku sp. zn. zo dňa 25.5.2010 o tom, že ustanovenie striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a nemožno preto s poukazom na toto ustanovenie analogicky priznať aj nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle ustanovenia .

Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli všetci účastníci konania.

Navrhovatelia spoločným odvolaním napadli len výrok (III.) o ich povinnosti k náhrade trov konania odporcovi, pričom súdu vyčítali nesprávne posúdenie veci. Dôvodom ich čiastočného späťvzatia návrhu bolo vyčíslenie nároku znalkyňou, pričom späťvzatá čiastka je vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania iba nepatrná. Náhrada trov konania sa nemôže riešiť ako čiastková otázka, ale sa riadi zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania a pokiaľ súd nerozhodol o ich trovách konania (v ich prospech), bolo predčasné a tendenčné sa zaoberať trovami konania odporcu. Navyše súd mal postupovať v súlade s ustanovením , keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Odporca v podanom odvolaní žiadal zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v časti výrokov, ktorým bol zaviazaný k plneniu navrhovateľom (IV. a V.), prípadne v tejto časti navrhoval zmenu rozsudku tak, aby nároky navrhovateľov boli zamietnuté a aby títo boli zaviazaní k náhrade trov konania. Súdu prvého stupňa vyčítal to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatku odôvodnenia rozsudku) a že závery súdu nie sú ani zákonné, ani správne. Má za to, že

- ustanovenie zákona o povinnom zmluvnom poistení (č. ), ako ani žiadne iné jeho ustanovenie mu neukladá povinnosť nahrádzať poškodenému resp. pozostalým náhradu škodu spôsobenej usmrtením pri dopravnej nehode, v dôsledku čoho nie je v tomto spore pasívne legitimovaný, v tomto spore navrhovatelia nie sú ani aktívne legitimovaní z dôvodu, že uplatňované nároky (náhradu nákladov) si v zmysle zákona o sociálnom poistení môže voči poisťovni (odporcovi) uplatňovať iba poistený (nie poškodený a ani pozostalý) v prospech Sociálnej poisťovne, pričom v zmysle ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení, je on povinný nahradiť týmto subjektom (poskytovateľom) ich plnenia,

- i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. vychádzalo zo záveru, že ako pasívne legitimovaný subjekt prichádzal do úvahy vodič motorového vozidla v zmysle ustanovenia a nie teda poisťovňa z titulu povinného zmluvného poistenia,

- návrh navrhovateľov by bol nedôvodný aj v prípade, ak by podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení prichádzala do úvahy jeho pasívna legitimácia a to z dôvodu, že navrhovateľmi uplatňovaný nárok

na jednorazové odškodnenie nie je v zmysle ustanovenia uplatniteľný, keďže toto zákonné ustanovenie nárok na jednorazové odškodnenie upravené v zákona o sociálnom poistení neupravuje, ale striktne upravuje len nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, a teda právnu úpravu nemožno vykladať tak široko, aby bola odôvodnená úvaha o tom, že podľa uvedeného ustanovenia analogicky prislúcha pozostalým aj nárok na jednorazové odškodnenie,

- ak by aj uvedené ustanovenie vznik nároku na jednorazové odškodnenie pripúšťalo, nie je naplnená ďalšia podmienka vzniku - dôvodnosti takéhoto nároku pre úmrtie poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pričom okrem uvedeného poškodený, by musel mať v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom,

- z princípov právneho štátu a zásady právnej istoty je potrebné, aby odvolací súd posúdil opodstatnenosť navrhovateľmi uplatňovaného nároku obdobne ako Najvyšší súd SR v právnej veci pod sp. zn. , nakoľko v opačnom prípade dochádza k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a princípu právneho štátu,

- náhrady vo forme peňažného dôchodku sa v zmysle dôvodovej správe v ustanovení pozostalým uhrádzajú len potiaľ, pokiaľ nie sú hradené dávkami sociálneho zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu, na posúdenie ktorej otázky ním namietanej, napriek navrhovateľmi poberanými dôchodkami súd úplne rezignoval,

- rozsudok nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď sa nedostatočne venoval otázke nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní, s otázkou navrhovateľmi poberaných dôchodkových dávok a neuviedol z akého titulu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení priznal navrhovateľom nimi uplatnený nárok a teda z rozsudku nie je zrejmé, či sa má jednať o náhradu škody na zdraví,

- uplatnený nárok ani pod jeden z nárokov uvedených v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení nespadá, keď nejde ani o nárok na náhradu škody na zdraví a ani o nárok na náhradu nákladov pri usmrtení a že

- nedostatočne vyložená a zdôvodnená právna argumentácia súdu vedie k neúplnosti a nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore s účelom súdneho konania a aj so zásadami spravodlivého procesu.

Pre prípad potvrdenia napadnutého rozhodnutia požadoval pripustenie možnosti podať dovolanie k otázkam zásadného právneho významu, ktoré uviedol.

Účastníci sa navzájom k podaným odvolaniam protistrany nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní účastníkov (nenapadnuté a teda právoplatné zostali výroky č. I., II. a VI.) dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď o trovách odvolacieho konania bude konať a rozhodovať súd prvého stupňa ( ).

Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, mal odvolací súd za to, že pre rozhodnutie je rozhodujúce vyriešenie týchto otázok: 1. Či uplatňovaný nárok spadá pod režim osobitnej zodpovednosti odporcu podľa ustanovení o povinnom zmluvnom poistení, teda či a zakladá (tým) pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej poisťovne, a 2. Či uplatňovaný nárok spadá tiež pod režim ustanovenia a umožňuje tak aktívnu resp. pasívnu vecnú legitimáciu oboch procesných strán v konaní, Zodpovedanie týchto otázok je potrebné na posúdenie toho, či navrhovatelia patria do okruhu oprávnených osôb a či vôbec sú dané základné predpoklady odôvodnenosti uplatňovaných nárokov, bez čoho je predčasné posudzovať naplnenie i ďalších podmienok pre dôvodnosť a výšku nárokov uplatnených navrhovateľmi.

o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov, pričom ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy ( a ), ktorými sú zákon číslo o poisťovníctve a ( až 450 o zodpovednosti za škodu a 788 až 828a o poistných zmluvách). Na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti (, poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona () škodovou udalosťou skutočnosť,

ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie (§ 2 písm. h) a poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu (§ 2 písm. i). Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve (§ 4 ods. 1). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení (§ 4 ods. 2 písm. a). Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom (§ 4 ods. 3). Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak (). Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (, ide o výnimku zo všeobecného ustanovenia ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odporca ako poisťovateľ zodpovedá za škodu len v rozsahu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, teda nezodpovedá za všetky škody a ujmy spôsobené poisteným, ale len za tie, ktoré sú definované týmto zákonom a vo vzťahu k oprávneným subjektom, ktoré tento zákon označuje. Navrhovateľmi uplatňované nároky na jednorazové odškodnenie nepochybne nie sú majetkovými nárokmi v zmysle a tohto zákona, bolo preto potrebné sa vyporiadať s tým, či tieto nároky potom predstavujú škodu na zdraví alebo náklady pri usmrtení, ktoré upravuje ustanovenie tohto zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu právo na jednorazové odškodnenie je nesporne majetkovým právom z titulu škody zásahom do majetkového postavenia (majetku a majetkových práv) navrhovateľov a nepredstavuje u nich ani škodu na zdraví a tiež ani náklady pri usmrtení, keď náhrady požadované navrhovateľmi nepredstavujú im vzniknutú škodu na zdraví, ale len majetkovú ujmu vzniknutú im v súvislosti s úmrtím ich manžela, ktorý mal vo vzťahu k nim zákonnú vyživovaciu povinnosť v zmysle Zákona o rodine (č. ) a teda ide o formu náhrady za túto zaniknutú možnosť plnenia si vyživovacej povinnosti nebohého. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , úrazové dávky a dávky úrazového zabezpečenia poisťovateľ uhrádza (tieto) za poisteného len príslušným subjektom, ktoré tieto dávky poisteným (na základe osobitného poistenia) oprávnene zaplatili, teda ide o formu úhrady regresných dávok, ktoré by bol inak povinný týmto príslušným subjektom uhradiť poistený. Nestačí preto, aby základ uplatňovaného nároku bol daný len ustanoveniami , prípadne zákona číslo o sociálnom poistení, nakoľko tento základ povinnosti plnenia poisťovateľa musí byť daný v ustanoveniach . Už len na základe uvedenej skutočnosti, že uplatňovaný nárok navrhovateľov ako nárok majetkový nepredstavuje škodu na zdraví navrhovateľov, nemožno potom vyvodiť v konaní pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného (a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov). Za dôvodnú odvolaciu námietku tiež odvolací súd, napriek svojmu predchádzajúcemu právnemu názoru v rozhodnutí zo dňa 26. mája 2011, považuje to, že ustanovenie neumožňuje použitím analógie priznanie aj uplatneného nároku na jednorazové odškodnenie v zmysle ustanovenia o sociálnom poistení, keďže i z dôvodov uvedených v spomínanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, toto zákonné ustanovenie striktne upravuje len nárok oprávnených osôb na pozostalostnú úrazovú rentu, ktorý nárok však nebol predmetom tohto konania (zo samotného návrhu navrhovateľov a tiež aj z výpočtu žalovanej sumy nesporne vyplýva, že nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nežalovali a žalovali práve jednorazové odškodnenie s odkazom na ).

Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru preto odvolací súd rozsudok súd prvého stupňa v napadnutých výrokoch o povinnosti odporcu k zaplateniu súm 12.455,41 a 6.227,71 Eur spolu s úrokmi z omeškania podľa ust. zmenil a návrh navrhovateľom ako nedôvodne podaný (v plnom rozsahu) zamietol, a to bez potreby skúmania i ďalších podmienok dôvodnosti (a výšky) podaného návrhu, resp. riešenia opodstatnenosti ďalších odvolacích dôvodov (kto by bol inak pasívne legitimovaný, či je daná potreba súdnej úpravy vyživovacej povinnosti nebohého, či musela smrť nastať len v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a či je nárok ovplyvňovaný aj poberanými dávkami vdovského - sirotského dôchodku).

Čo sa týka napadnutého výroku (III.) o povinnosti navrhovateľov v 1. a 2. rade k náhrade trov konania v súvislosti s čiastočným zastavením konania mal odvolací súd za to, že v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. zrušiť (a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie) z dôvodu nedostatočnosti dôvodov jeho odôvodnenia. Súd prvého stupňa pri uplatňovaných samostatných nárokoch navrhovateľov nezdôvodnil totiž solidárne zaviazanie navrhovateľov k náhrade trov konania a neskúmal u maloletého navrhovateľa v 2. rade existenciu okolností na jeho strane pre nezaviazanie ho k náhrade trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.