Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/99/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. K., bývajúcej

v S., zastúpenej JUDr. P. G., advokátom v K., proti ţalovanej R., so sídlom v K.,

zastúpenej JUDr. G. G., advokátom v K., o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 30. októbra 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. októbra 2013 sp. zn.

o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

139,92 € na účet advokáta JUDr. P. G. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 28. júna 2012 č. k. -454 určil, ţe

poistný vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb

č. X. z 19. októbra 1999 trvá a účastníci sú touto zmluvou o poistení viazaní. Ţalovanej uloţil

povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania 760,22 € na účet jej právneho zástupcu do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie. Rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na ustanovenie , a nasl., , ,

§ 570, § 574 ods. 1, § 575 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 aţ 3, § 39, § 40a, § 49a, § 50a ods. 1 a 3, § 52

a nasl., (ďalej len „“), , a , a ,

, aţ 3, o poisťovníctve v znení účinnom v čase

uzavretia poistnej zmluvy, , a , ,

o poisťovníctve v znení účinnom do 31. marca 2008. Vykonaným dokazovaním mal súd

za preukázané, ţe ţalobkyňa 26. októbra 1999 uzavrela so ţalovanou poistnú zmluvu produkt

UDP-K s úrazovým poistením s koncom poistenia 20. októbra 2014. Doba platenia poistného

2

bola 10 rokov. Ţalobkyňa si riadne plnila záväzky z poistnej zmluvy a platila dohodnuté

mesačné poistné aţ do októbra 2009. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov. Pre prípad

smrti sa poisťovňa zaviazala zaplatiť 40 000 Sk + 50 000 Sk, pre prípad doţitia 60 330 Sk, pre

prípad trvalých následkov úrazu 50 000 Sk a pre prípad trvalej invalidity 50 000 Sk.

Ţalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe, pretoţe určením sa

odstráni stav právnej neistoty v jej právnom postavení z poistenej zmluvy. Súd dospel

k záveru, ţe ţalovaná v konaní nepreukázala, aby poistno-právny vzťah medzi účastníkmi

konania z uzavretej poistnej (spotrebiteľskej) zmluvy zanikol na základe vzájomnej dohody

podľa , ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov –

odstúpením od zmluvy podľa , dohodu o novácii záväzkov v zmysle .

V danom prípade súd prvého stupňa nezistil ţiadny dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy

vrátane jej dodatkov, nakoľko poistná zmluva nie je v rozpore so ţiadnym zákonom platným

v čase jej uzavretia 26. októbra 1999 (ustanovenie v čase uzavretia

zmluvy nebolo účinné). Taktieţ podľa názoru súdu prvého stupňa nemoţno poistnú zmluvu

povaţovať za neplatnú preto, ţe by svojím obsahom alebo účelom zákon obchádzala, alebo

aby dohodnuté plnenie z poistnej zmluvy odporovalo dobrým mravom, keďţe plnenie si

zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemoţno povaţovať za

odporujúce dobrým mravom. Práve naopak ţalovaná pouţívala v zmysle

o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky, ak uvádzala nesprávne informácie (ohľadne

nemoţnosti pokračovania v poistení a moţnosti jednostranného ukončenia poistného vzťahu

z jej strany, ktoré boli spôsobilé uviesť ţalobkyňu do omylu a spôsobiť, ţe prijme

rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijala) a pouţívala praktiky v rozpore

s poţiadavkami odbornej starostlivosti ( o ochrane

spotrebiteľa platného v čase uzavretia poistnej zmluvy). K uvedenému súd prvého stupňa

poukázal na základný princíp zmluvného práva vyplývajúci z čl. 2 ods. 3 Listiny základných

práv a slobôd, podľa ktorého zmluvy sa musia dodrţiavať, na princíp rovnosti strán

záväzkového zmluvného vzťahu a platné zásady právneho štátu (zákaz retroaktivity, právnu

istotu v zmluvných vzťahoch), pričom poznamenal, ţe ţalovanú nikto nenútil navrhnúť také

sumy poistného vo svojich zmluvách či podnikateľských stratégiách, a ktoré boli nepochybne

jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov (i ţalobkyňu) k uzavretiu zmluvy so

ţalovanou, ktorá naopak podcenila tvorbu dostatočných technických či iných finančných

rezerv pre krytie z rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nemal preukázaný ani ţiadny z osobitných

dôvodov zániku poistenia upravených v ustanovení – a v a v

3

ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi konania (ďalej aj „VPP“), a jednostranný právny úkon ţalovanej – oznámenie

o zániku poistenia z 20. júna 2008 povaţoval za nedovolený, ktorý nemá oporu v zákone ani

vo VPP. Za nedôvodnú povaţoval tieţ námietku ţalovanej, ktorou sa dovolávala zániku

povinnosti plniť v dôsledku tzv. dodatočnej nemoţnosti plnenia v zmysle

a dospel k záveru, ţe ţalovanou tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú objektívnu

nemoţnosť plnenia podľa pôvodnej zmluvy, ktorá by nastala aţ po vzniku záväzku, bola

objektívna a trvalá, teda ţe plnenie v tej časti zaniklo, keďţe plnenie nie je nemoţné, ak ho

moţno uskutočniť za sťaţených podmienok, s väčšími nákladmi alebo aţ po dojednanom čase

a ak je splnenie nemoţné iba subjektívne, t. j. iba pre osobu dlţníka, záväzok nezaniká

a dlţník je povinný plniť, a ak je záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska

nemoţnosť nemá za následok zánik záväzku. V danom prípade mal za to, ţe po uzavretí

poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť

dohodnuté poistné plnenie z poistenej zmluvy, teda plnenie z poistenej zmluvy v zmysle

zákona je moţné a skutočnosť, ţe ţalovaná aţ dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistila,

ţe výšku poistného vypočítala nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami

alebo metódami, povaţoval za irelevantnú. Z predloţených listinných dôkazov mu

vyplynulo, ţe ak bolo ţalovanej v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnou bankou

Slovenska uloţené zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu UDP-K

v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloţenia moţných

sankcií, toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv a ţalovaná bola povinná aj

napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu zotrvať v poistnom vzťahu so ţalobkyňou za

podmienok, aké boli dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými

princípmi právnej istoty. K námietkam ţalovanej súd uviedol, ţe pokiaľ by aj bolo

preukázané, ţe orgán štátu schvaľujúci konkrétne vzorce produktov je zodpovedný

za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou poistného, pre ţalovanú by to neznamenalo

zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik jej nároku na náhradu škody proti štátu,

čo však nebolo predmetom tohto konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142

ods. 1 a vzájomný návrh ţalovanej, ktorý je potrebné upresniť, vylúčil na samostatné

konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 30. októbra 2013 sp. zn. odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení

vzájomného návrhu na samostatné konanie, v ostatnej časti rozsudok súdu potvrdil. Ďalej

zaviazal ţalovanú nahradiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania 79,58 €, ktoré bola povinná

zaplatiť na účet právnej zástupkyne ţalobkyne do troch dní. V odôvodnení odvolací súd

uviedol, ţe napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ,

a odvolanie proti výroku o vylúčení nároku na samostatné konanie odmietol podľa § 218

písm. c/ , lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Odvolací súd sa plne stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ako aj

s dôvodmi, na ktoré poukázal. Vyslovil, ţe skutočnosti a námietky ţalovanej uvedené

v odvolaní nie sú dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

z hľadísk skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, preto

uplatnené odvolacie dôvody podľa , , , a nie sú dané.

Ţalovaná v odvolaní opakovane uvádzala námietky, s ktorými sa súd prvého stupňa náleţite

a správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a ktoré nijako nespochybňujú

správnosť skutkových a právnych záverov vrátane záveru, ţe zrušenie poistnej zmluvy

zo strany ţalovanej je neplatné a k zániku poistenia z poistnej zmluvy uzavretej medzi

účastníkmi 26. októbra 1999 v posudzovanom prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného

dohodou zmluvných strán v poistnej zmluve a Všeobecných poistných podmienkach pre

ţivotné poistenie ţalovanej, ani zo ţiadneho zákonného dôvodu, preto poistný vzťah medzi

účastníkmi vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. X. z 26. októbra 1999 naďalej trvá. Ďalej

vyslovil, ţe neobstojí námietka ţalovanej, ţe došlo k zániku poistenia podľa § 575

z dôvodu následnej nemoţnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho

predpisu ( o poisťovníctve v znení neskorších predpisov) po uzatvorení

poistnej zmluvy a odvolací súd sa stotoţňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, ţe z tohto

zákonného dôvodu k zániku poistenia v danom prípade nedošlo. Plnenie nie je nemoţné, ak

ho moţno uskutočniť aj za sťaţených podmienok, s väčšími nákladmi alebo aţ

po dojednanom čase ( ). Ţalovanou tvrdené skutočnosti sú subjektívnymi

(ekonomickými) dôvodmi na jej strane, príp. dôvodmi na strane tretieho subjektu,

a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemoţnosť plnenia (nezávislú na osobe dlţníka ani

na jeho vôli), ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlţníkovej povinnosti svoj záväzok

splniť v zmysle . Dôsledky opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa

prepočtu poistného produktu ÚDP-K a zmenu zákona o poisťovníctve, ku ktorej došlo

po uzavretí zmluvy o poistení, ţalovaná nesprávne premietla do záväzkového právneho

vzťahu s poisteným (ţalobkyňou) a predčasne jednostranne zrušila poistnú zmluvu aj napriek

tomu, ţe mala viaceré moţnosti, ako sa vysporiadať s daným stavom a zisteným porušením

o poisťovníctve v znení , avšak ako podnikateľský

subjekt v záujme svojho zisku k nim nepristúpila a situáciu riešila protiprávnym

jednostranným (predčasným) zrušením poistnej zmluvy, keďţe ţalobkyňa nesúhlasila

s navrhnutou zmenou poistných podmienok. V danom prípade záväzok ţalovanej vyplývajúci

z uzavretej poistnej zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný. Podľa názoru odvolacieho

súdu samotný produkt ani právny vzťah z uzavretej poistnej zmluvy sa nedostal do rozporu

so o poisťovníctve v znení neskorších predpisov a výplata poistného

plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve nie je v rozpore s týmto zákonom

ani so ţiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia. Vyslovil, ţe odvolanie ţalovanej

nie je opodstatnené ani z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2

písm. a/ a b/ , v rámci ktorých ţalovaná nedôvodne vytýkala súdu prvého stupňa, ţe

rozhodnutím o vylúčení vzájomného návrhu ţalovanej na samostatné konanie jej odňal

moţnosť konať pred súdom, uprel právo na spravodlivé rozhodnutie, a v konaní došlo

k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolací súd nezistil, ţe by konanie

pred súdom prvého stupňa bolo z dôvodov uvádzaných ţalovanou v odvolaní postihnuté

procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia. Nezistil ani taký

nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorým by ţalovanej bola odňatá moţnosť konať pred

súdom a znemoţnená realizácia procesných práv priznaných jej Občianskym súdnym

poriadkom a . Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o vylúčení

vzájomného návrhu ţalovanej z 12. júna 2012 na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2

, v ktorom bude konať o tomto (vzájomnom) návrhu a po vykonanom dokazovaní

o ňom rozhodne, týmto procesným postupom neodňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom,

ale postupoval v konaní v súlade so svojím oprávnením vyplývajúcim z

a na základe vlastnej úvahy, ktorú odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať ani hodnotiť

jej správnosť, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (akým je aj

uznesenie o vylúčení nároku na samostatné konanie) nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/

). Ţalovaná v odvolaní napokon nedôvodne uplatnila tieţ námietku, ktorou vytýkala

súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu (do úvahy prichádzajúci odvolací

dôvod podľa ). Pokiaľ v odvolacom konaní predloţila listinný

dôkaz – list Národnej banky Slovenska č. O. z 30. júla 2012 (ktorý nemohol byť predloţený

v prvostupňovom konaní vzhľadom na dátum jeho vyhotovenia) na dôkaz svojho tvrdenia, ţe

výšku poistného, ktorá sa premietla do poistnej zmluvy, stanovil v rámci kalkulácií sadzieb

poistného vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ţe stanovené sadzby poistného sa

stali po ich schválení Ministerstvom financií Slovenskej republiky pre poisťovňu záväznými

a preto bola povinná nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať príslušné opatrenia, tento

listinný dôkaz navrhnutý ţalovanou v odvolacom konaní (za podmienok uvedených v § 205a

) nie je spôsobilý preukázať ţiadnu právne významnú skutočnosť v právnom vzťahu

medzi účastníkmi, preto jeho vykonanie pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie

v prejednávanej veci nebolo potrebné ( ). Ţalovanou namietané

skutočnosti a predloţený listinný dôkaz nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku z hľadísk prijatých skutkových záverov a právneho záveru, ţe

ţalovaná aj napriek výsledkom kontroly vykonanej orgánom dohľadu bola povinná zotrvať

v poistnom vzťahu so ţalobkyňou za podmienok, aké boli dohodnuté poistnou zmluvou

uzavretou 26. októbra 1999 a jednostranným úkonom (oznámením o zániku poistenia)

neplatne ukončila zmluvný vzťah. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý

rozsudok podľa , ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania

rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 s pouţitím § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Namietala,

ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení

s ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( v spojení s ) a napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( ). K odňatiu

moţnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, ţe súdy pri vykonávaní dokazovania listinami

nepostupovali správne podľa , odvolací súd posúdil vec aj podľa ustanovenia

a nasl. a pritom nepostupoval podľa V dovolaní dovolateľka

poukazovala na „podstatné“ skutkové okolnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy v roku 1999,

na zmenu poistného prostredia vplyvom objektívnych vonkajších zmien, ktoré povaţuje

za zásadné a nesporné, z ktorých však súdy vyvodili nesprávne právne závery. Odvolací súd

vec nesprávne právne posúdil, pretoţe vec neposúdil komplexne. Dôsledkom nesprávneho

úradného postupu nebol iba prípadný vznik nároku na náhradu škody na strane dovolateľky,

ale aj jej prípadná povinnosť podľa predchádzať vzniku akejkoľvek ďalšej škody

na jej majetku. Záver odvolacieho súdu, ţe dovolateľka by mala dodrţať poistnú zmluvu voči

ţalobkyni v pôvodnej nezmenenej podobe a následnú škodu, ktorá dovolateľke vznikne, by

mala dovolateľka uplatniť ako škodu voči štátu je neudrţateľný, pretoţe toto by znamenalo

sebapoškodzovanie dovolateľky. Dovolateľka napadla postup súdov, pretoţe odmietli

vykonať podstatné a jediné dôkazy ňou navrhované a to dôkaz správnym spisom Ministerstva

financií SR č. j. . Dovolaciemu súdu predloţila ďalší listinný dôkaz – list

Národnej banky Slovenska č. O. z 2. decembra 2013, podľa ktorého „kalkulácie a sadzby

poistného poistenia UDP-K bolo odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci

povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa stali pre poisťovňu záväznými. V ďalšom

poukazuje na princípy európskeho zmluvného práva. Dovolateľka povaţuje rozhodnutia

súdov za nepreskúmateľné, pretoţe sa v rozhodnutiach vôbec nezapodievali hodnotením

dôkazu predloţeným dovolateľkou – listom z 15. mája 2008 – „Prepočet a zvýšenie

poistného k poistnému produktu UDP-K – odpoveď“. Dovolateľka poukázala, ţe v obsahovo

podobnom spore vedenom na Okresnom súde v Košiciach I pod sp. zn.

prebieha dovolacie konanie na NS SR pod č. k. , výsledok ktorého bude mať

rozhodujúci vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Dovolateľka ţiadala, aby dovolací súd

rozsudky súdov prvého stupňa a odvolacieho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie alebo rozsudky zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol.

Ţalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol a zaviazal ţalovanú nahradiť

jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku obsahuje niekoľko výrokov, ktorými

1/ odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie,

2/ v ostatnej časti napadnutý rozsudok potvrdil a 3/ o trovách odvolacieho konania.

Dovolateľka napadla toto rozhodnutie v celom rozsahu, všetky jeho výroky. Prípustnosť proti

nim posudzoval dovolací súd samostatne.

A/ Dovolanie ţalovanej smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúce proti

tomuto výroku sú uvedené v ustanovení V zmysle tohto ustanovenia platí, ţe ak

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ) alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ). Dovolanie naopak nie je prípustné

vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

otcovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení ( ) ani vo veciach,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy ( ).

Vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku vo veci samej by prípustnosť dovolania

prichádzala do úvahy len vtedy, ak by odvolací súd v tomto výroku zároveň vyslovil

prípustnosť dovolania z dôvodu, ţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu,

prípadne vtedy, ak by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4, o ktorú situáciu však v prejednávanej veci nejde. Rozhodnutie

odvolacieho súdu v uvedenom výroku nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených

v aţ 3 , preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku ( ), ale

sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa (v znení

účinnom ku dňu podania dovolania). Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti

kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu

9

na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka procesné vady konania uvedené v aţ e/ a

nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania ţalovanej

preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi prepismi a ţalovanej

neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Ţalovaná v súvislosti s tým namietala, ţe pri vykonávaní dokazovania listinnými

dôkazmi nebol dodrţaný správny procesný postup podľa

O tom, ako v tej-ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania)

na súdoch niţších stupňov, môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne

zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď a ). V spise

je na č. l. 444-447 zápisnica z pojednávania pred súdom prvého stupňa uskutočneného

28. júna 2012, z ktorej vyplýva, ţe súd na pojednávaní „oboznámil prednesy a vykonané

dôkazy, oboznámil obsah listinných dôkazov, t. j. výtlačok z internetových výpisov z účtu

ţalobkyne č. l. 265-369, ďalej Princípy európskeho zmluvného práva na č. l. 393-404,

odpoveď Národnej banky Slovenska adresovanej Krajskému súdu v Bratislave z 8. februára

2012, tlačové správy Národnej banky Slovenska z 22. mája 2008, 30. apríla 2008 a odpoveď

Národnej banky Slovenska adresovanú Okresnému súdu Košice I z 8. marca 2011. Takáto

protokolácia priebehu konania nedáva dostatočný podklad pre záver, či dokazovanie

listinnými dôkazmi, ktoré sú v spise zaloţené, bolo vykonané v súlade s Avšak,

i keby prípadne nešlo len o nevýstiţnú protokoláciu dokazovania vykonaného v súlade

so zákonom, ale o správnu, skutočnému priebehu dokazovania zodpovedajúcu protokoláciu

postupu priečiaceho sa ustanoveniu , vykazoval by procesne nesprávny postup

súdu prvého stupňa znaky iba tzv. procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

(ktorá prípustnosť dovolania nezakladá), nie procesnej vady konania v zmysle

písm. f/

V dovolaní sa tvrdí, ţe súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné a správne

zistenie skutkového stavu. K tomu najvyšší súd uvádza, ţe uţ v R 37/1993 zaujal názor, ţe

prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení, nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel najvyšší

súd aj v rozhodnutí R 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal

všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemoţno

to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle Treba tieţ

pripomenúť, ţe význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je

zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami,

právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie (por. ).

Vzhľadom na argumentáciu dovolateľky najvyšší súd uvádza, ţe súd neodníme

účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Rozhodnutie súdu, ktorého

podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť prípadne z tohto dôvodu vecne

nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

Aj ústavný súd uţ vysvetlil, ţe do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia

dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa

(viď aj R 42/1993).

Z dovolania vyplýva názor ţalovanej, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový

stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale procesnou vadou

konania v zmysle (výlučne ktorá by, ako uţ bolo uvedené, mohla v danom

prípade zaloţiť prípustnosť dovolania ţalovanej). Vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť by

mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

, vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolateľka ďalej uviedla, ţe rozhodnutia súdov nie sú dostatočne odôvodnené, sú

nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky taktieţ nie je dôvodná.

Vady konania vymedzené vo vyššie citovaných častiach ustanovení sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj s poukazom

na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo

presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, prečo ţalobe vyhovel. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil

(aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania). Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

K námietke ţalovanej, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný

dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003

a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v , ani znak (atribút,

stránku) rozhodnutia, ktorý by bol upravený v ako zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Námietku ţalovanej, ţe odvolací súd porušil ustanovenie , pretoţe

vec v odvolacom konaní posúdil aj podľa ustanovení a nasl. dovolací súd povaţuje

za neopodstatnenú. Súd prvého stupňa posúdil vec aj podľa ustanovenia aţ 3 ,

pričom odvolací súd sa vôbec neodchýlil od právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.

Moţno teda zhrnúť, ţe napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o potvrdení

rozsudku súdu prvého stupňa nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v § 238

ods. 1 aţ 3 a vady uvedené v neboli zistené.

B/ Prípustnosť dovolania ţalovanej proti výroku o odmietnutí odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie

a výroku o trovách odvolacieho konania treba posudzovať podľa Ide totiţ

o rozhodnutia, ktoré majú povahu uznesenia v zmysle a to aj v prípade, ţe

sú pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani v takomto prípade nezmení rozhodnutie

o odmietnutí odvolania proti rozhodnutiu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné

konanie a rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu a preto z hľadiska

prípustnosti dovolania treba na nich hľadieť ako na uznesenia.

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa (v znení účinnom v čase podania

dovolania), je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

14

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Podľa (v znení účinnom v čase podania dovolania) ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením. Ako je ale výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie

teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalovanej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu

o trovách konania. Keďţe vo vzťahu k výroku o trovách konania, nebola preukázaná procesná

vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemoţno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku

vyvodiť ani z

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolanie nie je prípustné ani proti výroku odvolacieho

súdu o odmietnutí odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vylúčení vzájomného

návrhu na samostatné konanie.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu ( ),

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie proti tomuto výroku nie je prípustné podľa

(v znení účinnom v čase podania dovolania).

Dovolateľka procesné vady konania uvedené v aţ e/ a

nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto

z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

15

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady v zmysle namietala,

ţe súd pri rozhodovaní sa vôbec nezaoberal kompenzačnou námietkou ţalovanej na zaplatenie

dlţného minulého poistného vo výške 14 284 Sk, nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, preto je

jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

V tejto súvislosti rozhodnutie odvolacieho súdu aj v tejto časti nemoţno povaţovať

za svojvoľné, resp. arbitrárne. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe procesným

rozhodnutím súdu prvého stupňa o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie podľa

nebola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom. O tomto vzájomnom

návrhu bude rozhodované v samostatnom konaní. Odvolací súd nie je oprávnený preskúmať

ani hodnotiť správnosť úvahy súdu prvého stupňa, pretoţe odvolanie proti uzneseniu, ktorým

sa upravuje vedenie konania (akým je aj uznesenie o vylúčení návrhu na samostatné konanie)

nie je prípustné podľa

V konečnom dôsledku moţno konštatovať, ţe dovolateľka nebude ukrátená na svojom

práve, pretoţe o jej vzájomnom návrhu, ktorý doposiaľ nie je zrejmý (v podaní

na č. l. 381-382 ţalovaná ţiadala, aby súd určil, ţe poistný vzťah medzi ţalobkyňou

a ţalovanou podľa zmluvy č. X. z 19. októbra 1999 trvá a ţalovaná má voči ţalobkyni

právo na poistné vo výške 14,9040 € mesačne od uzavretia poistenia do 20.10.2009, alebo pre

prípad, ţe súd prvý petit zamietne, aby rozhodol tak, ţe určuje, ţe poistný vzťah medzi

ţalobkyňou a ţalovanou podľa poistnej zmluvy č. X. z 19. októbra 1999 trvá a ţalobkyňa

má voči ţalovanej právo na poistnú sumu pre prípad doţitia sa konca poistenia vo výške

1 528,7741 €, alebo pre prípad, ţe súd prvý aj druhý petit zamietne, aby rozhodol tak, ţe

určuje, ţe poistný vzťah medzi ţalobkyňou a ţalovanou podľa poistnej zmluvy č. X.

z 19. októbra 1999 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia doţitia sa konca

poistenia zanikol. Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške

časti poistného uhradeného ţalobkyňou za poistenie rizika doţitia sa konca poistenia do troch

dní od právoplatnosti rozsudku, alebo pre prípad, ţe súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietne,

aby rozhodol tak, ţe určuje, ţe poistný vzťah medzi ţalobkyňou a ţalovanou podľa poistnej

zmluvy č. X. z 19. októbra 1999 trvá a ţalobkyňa má voči ţalovanej právo na poistnú sumu

pre prípad doţitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom, kým v dovolaní uvádza, ţe ide

o kompenzačnú námietku voči ţalobkyni, ktorá spočíva v uplatnení si dlţného poistného vo

výške 14 284 Sk), bude súd konať a rozhodovať v samostatnom konaní.

16

Pri rozhodnutí o dovolaní proti uvedenému výroku rozhodnutia odvolacieho súdu

dovolanie nie je prípustné podľa , najavo nevyšli ani vady uvedené v ,

dovolací súd aj v tejto časti dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s

Dovolanie smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni

náhradu trov konania v sume 760,22 €.

V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

písm. c/ dovolací súd odmietol dovolanie ţalovanej smerujúce voči výroku rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie

má povahu uznesenia ( ) a prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje

ustanovenie Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo

procesná vada vedúca k zmätočnosti, nemoţno prípustnosť dovolania proti nemu vyvodiť ani

z

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zaviazal ţalovanú

zaplatiť ţalobkyni (do rúk jej právneho zástupcu – ) trovy dovolacieho

konania pozostávajúce z dvoch úkonov právnej pomoci – príprava a prevzatie právneho

zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu ţalovanej z 3. marca 2014, v sume 61,87 € za jeden úkon

právnej pomoci spolu 117,38 € (podľa vyhlášky č. v znení

neskorších predpisov) a 2 x reţijného paušálu v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), teda

spolu 139,92 €, do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová