Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
62f/398954.2eafc0.pdf
PDF · 163.13 KB
No categories available
4Obdo/8/2014
Najvyšší súd 4Obdo/8/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V.V.
s. r. o., K.K. T., IČO: X.X. proti ţalovanému: D.D. a. s., N.N. B., IČO: X.X. zastúpený
Advokátskou kanceláriou Ad. H.H. s. r. o., S.S. N., o zaplatenie 1 910,09 eur
s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/89/2011 na
dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/287/2012-147
z 11. septembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 29Cb
89/2011-96 z 13. marca 2012 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 910,09 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 987,70 eur od 19. 11. 2009 do zaplatenia,
zo sumy 24,69 eur od 24. 11. 2009 do zaplatenia, zo sumy 740,78 eur od 24. 12. 2009 do
zaplatenia, zo sumy 543,24 eur od 26. 1. 2010 do 13. 9. 2010 a zo sumy 156,92 eur od
14. 9. 2010 do zaplatenia. Ţalovanému zároveň uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy
konania za zaplatený súdny poplatok 137,50 eur a trovy právneho zastúpenia 916,96 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou zaplatenia nájmu
za dočasné uţívanie fasádneho lešenia na základe zmluvy o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí č. 125/2009 uzavretej 30. 10. 2009. V priebehu konania vzal ţalobca ţalobu
čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 386,32 eur a preto súd konanie zastavil.
Konštatoval, ţe vyúčtovaná suma nájomného nebola medzi účastníkmi sporná, spornou ostala
len otázka náhrady škody a následného započítania zo strany ţalovaného voči pohľadávke
ţalobcu. Ako predbeţnú otázku preto súd v konaní posudzoval splnenie zákonných
podmienok spôsobilosti tvrdenej pohľadávky ţalovaného na započítanie a z vykonaného
dokazovania zistil, ţe k jednostrannému započítaniu nemohlo dôjsť. Ţalovaný nepreukázal
vznik škody, porušenie záväzku alebo právnej povinnosti zo strany ţalobcu ani príčinnú
súvislosť, preto kompenzačnú námietku ţalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú
a s poukázaním na § 663, § 671, § 420 a § 580 Občianskeho zákonníka a § 358 a § 364
Obchodného zákonníka ţalobe vyhovel.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej len odvolací súd) rozsudkom
č. k. 3Cob/287/2012-147 z 11. septembra 2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, obmedzil sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O. s. p. a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku,
s poukazom na tvrdenia ţalovaného v odvolaní uviedol, ţe sa nestotoţnil s tvrdením
ţalovaného o odňatí moţnosti konať pred súdom. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe
ţalovaný z nariadeného termínu pojednávania na 6. 12. 2011 (doručenie vykázané 31. 10.
2011) sa ospravedlnil faxom 5. 12. 2011 a dodatočne písomne 7. 12. 2011, kde uviedol, ţe
z dôvodu veľkej časovej zaneprázdnenosti sa mu podarilo splnomocniť advokátsku kanceláriu
na zastupovanie v konaní aţ 6. 12. 2011. Plnú moc však počas celého konania súdu prvého
stupňa nepredloţil. Súd prvého stupňa opätovne nariadil pojednávanie na 19. 1. 2012, ktorého
sa ţalovaný nezúčastnil bez ospravedlnenia, hoci doručenie predvolania mal vykázané
v zmysle § 48 ods. 2 O. s. p. Súd preto odročil pojednávanie na 13. 3. 2012, na ktorý termín
mal ţalovaný riadne vykázané doručenie v zmysle § 48 ods. 2 O. s. p. a opätovne sa
pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd preto správne postupoval podľa § 101 ods.
2 O. s. p., keď konal a rozhodol v neprítomnosti ţalovaného. Ďalej konštatoval, ţe v danom
prípade súd prvého stupňa riadne doručoval zásielky na adresu sídla zapísanú v obchodnom
registri. Na termín 19. 1. 2012 bola zásielka doručená 24. 12. 2011 a na termín 13. 3. 2012
bola doručená 3. 3. 2012, teda v lehote. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalovaného, ţe súd prvého
stupňa mal doručovať zásielky na pobočky ţalovaného, prípadne prostredníctvom orgánu
obce alebo Policajného zboru Slovenskej republiky. Konštatoval, ţe ustanovenie § 48 ods. 2
O. s. p. je špecifická forma náhradného doručenia písomností určených právnickým
osobám, vychádza zo záväznosti údajov uvedených v obchodnom registri, a preto zákon
spája s vrátením zásielky účinky riadneho doručenia. Adresa pobočiek nie je sídlom
právnickej osoby, a preto zásielka doručovaná na adresu pobočky nemá účinky riadneho
doručenia. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nepreukázal ani splnenie podmienok pre uznanie
jeho námietky započítania z titulu náhrady škody, ako správne uzavrel súd prvého stupňa.
Z dôvodu, ţe ţalovaný bol v konaní pred súdom prvého stupňa riadne poučený v zmysle
§ 120 ods. 4 O. s. p. o tom, ţe všetky skutočnosti a dôkazy musí uviesť do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, odvolací súd sa tvrdeniami ţalovaného, týkajúcimi
sa splnenia predpokladov pre vznik náhrady škody nezaoberal, pretoţe uvedené uţ nemohol
uplatniť v odvolacom konaní podľa § 205a O. s. p.. Námietku ţalovaného v odvolaní, ţe vec
mala byť rozhodnutá v konaní pred rozhodcom, vzhľadom na rozhodcovskú doloţku
v zmluve, povaţoval za správnu ale ţalovaný nedostatok právomoci súdu nenamietal pri
prvom úkone, ktorý mu patril v zmysle § 106 ods. 1 O. s. p. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi, ktorý trovy nevyčíslil nepriznal
ich náhradu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. 11. 2013.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný s poukázaním na
existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. s tvrdením, ţe ţalovanému
bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom a preukázať skutočnosti zakladajúce
oprávnenosť kompenzačnej námietky. Uviedol, ţe predvolania na pojednávanie pred súdom
prvého stupňa 19. 1. 2012 a 13. 3. 2012 ţalovaný neobdrţal, nakoľko nikdy neobdrţal
oznámenie S. P., a. s., o doručovaní zásielky ani oznámenie o uloţení zásielky na pošte.
Pokiaľ súd vychádzal z vrátených zásielok kde je vyznačené, ţe zásielka nebola prevzatá
v odbernej lehote tak táto skutočnosť nie je pravdivá. Ţalovaný nemal ţiadnu vedomosť
o tom, ţe by mu tieto zásielky boli doručované a ţe by ich mal uloţené na pošte. Nesúhlasil
s názorom súdu o aplikácii § 48 ods. 2 O. s. p., ktoré upravuje doručovanie písomnosti
právnickej osobe náhradným spôsobom nakoľko nie je moţné túto fikciu doručenia
povaţovať za správnu v prípade, ak zásielka ani nedošla do miesta sídla právnickej osoby
a doručovateľ nevykonal úkon doručenia na miesto sídla právnickej osoby. Ţalovaný sa
viackrát obrátil na S. P., a. s., so sťaţnosťou na doručovanie zásielok z dôvodu porušovania
povinnosti doručovateľa, ktorý opakovane nedoručoval písomnosti na adresu a ani
nezanechal oznámenia o uloţení zásielky na pošte. Slovenská pošta vykonala čiastočnú
nápravu, avšak pochybenia sa naďalej opakovali. Ďalej tvrdil, ţe súdu bola známa adresa
pobočky ţalovaného: P.P. Š., na ktorú nezaslal ţiadnu zásielku. Pre účinnosť fikcie doručenia
sa vyţaduje súčasné naplnenie dvoch zákonných podmienok. Prvá spočíva v nemoţnosti
doručenia písomnosti na adresu sídla právnickej osoby, ktorá je uvedená v obchodnom alebo
inom registri v ktorom je osoba zapísaná. Druhou podmienkou je skutočnosť, ţe súdu nie je
známa iná adresa právnickej osoby, ktorá by mala za následok moţnosť úspešného doručenia.
Pod inou známou adresou je moţné rozumieť aj adresu, na ktorej je umiestnená organizačná
zloţka právnickej osoby – pobočka. Z uvedeného je zrejmé, ţe boli porušené ústavné práva
ţalovaného na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Na kaţdú doručenú písomnosť súdu, ako návrh na vydanie platobného rozkazu či
predvolanie ţalovaného na pojednávanie 6. 12. 2011, ţalovaný reagoval, z čoho je zrejmá
jeho vôľa obrany v predmetnom spore. Nakoľko ţalovaný o termínoch pojednávania 19. 1.
2012 a 13. 3. 2012 nevedel, nemohol sa vyjadriť k dôkazom ţalobcu ako aj predloţiť ďalšie
dôkazy, čím mu bola odňatá moţnosť preukázať skutočnosti zakladajúce oprávnenosť
kompenzačnej námietky. Pokiaľ odvolací súd tvrdenia ţalovaného v odvolaní týkajúce sa
preukázania predpokladov náhrady škody nebral do úvahy v odvolacom konaní s poukázaním
na § 205a O. s. p., v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. Ţalovanému bolo súčasne bez jeho pričinenia zamedzené vyjadriť
sa k tvrdeniam ţalobcu a k dokazovaniu v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj navrhnúť
dôkazy preukazujúce oprávnenosť vzniku náhrady škody v odvolacom konaní. Výsledok pre
ţalovaného je stav, ţe dôkazy ktoré doloţil a ktoré navrhol sa nevykonajú, súd sa nimi
odmietol zaoberať a jeho nárok bol zamietnutý z dôvodu, ţe neuniesol dôkazné bremeno.
Takýto stav je podľa názoru dovolateľa v rozpore s právom na kontradiktórne
konanie, s konceptom spravodlivého súdneho konania a s princípom rovnosti zbraní, čím
postavil ţalovaného do nevýhodnejšej pozície oproti ţalobcovi. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu, ţe
celé súdne konanie prebehlo v súlade so zákonom napriek tomu, ţe ţalovaný robil počas
celého konania účelové obštrukcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. l O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr
skúmal či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu
v ktorom sa odvolacieho súdu v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho
súdu ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí
nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom však
vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné,
ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. v znení účinnom do
31. 12. 2014 (ďalej len O.s.p.), ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na
prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie),
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti
rozsudku podľa § 238 O. s. p. ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa
§ 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto
ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p.
vylúčené.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O. s. p. v dovolacom konaní nevyšli
najavo a v dovolaní namietané neboli.
Dovolateľ v dovolaní poukazoval na existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f / O. s. p.
významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa tvrdenia dovolateľa, vada konania v zmysle citovaného ustanovenia mala
spočívať v tom, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa bez vykonania
dokazovania, ktoré ţalovaný navrhol aţ v odvolacom konaní z dôvodu, ţe súd prvého stupňa
vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím mu neumoţnil vyjadriť sa k tvrdeniam
ţalobcu, k vykonaným dôkazom a odňal mu moţnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení o existencii škody, ktorú proti ţalobcovi vo forme kompenzačnej námietky
v konaní uplatnil. Dôvodom nesprávneho postupu súdov podľa názoru dovolateľa bolo
nesprávne vyhodnotenie doručenia predvolaní na pojednávanie pred súdom prvého stupňa,
keď oba súdy zhodne dospeli k záveru, ţe ţalovanému boli písomnosti – predvolania na
pojednávanie doručené postupom podľa § 48 ods. 2 O. s. p.
V zmysle § 45 ods. 1 O. s. p. súd doručuje písomnosť sám, alebo poštou. Písomnosť
môţe tieţ doručiť prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce, alebo príslušného útvaru
Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ak súd doručuje písomnosť poštou, musí byť dodrţaný postup ustanovený v O. s. p.,
a to predovšetkým v ustanoveniach § 46, § 47 a 48. V zmysle týchto ustanovení postup pri
doručovaní písomností sa mení podľa toho, či ide o zásielku doručovanú do vlastných rúk,
alebo nie do vlastných rúk a tieţ podľa toho, či sa zásielka doručuje osobe fyzickej alebo
osobe právnickej.
Podľa § 48 ods. 1 O.s.p., písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým
osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať
písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je
oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich
pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
Podľa § 48 ods. 2 O. s. p. ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na
adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za
právnickú osobu sa o tom nedozvie.
Citované ani iné ustanovenie zákona bliţšie nešpecifikuje, v ktorých prípadoch je
potrebné vychádzať z toho, ţe písomnosť doručiť nie je moţné. Zmyslom zákonnej úpravy
doručovania písomností právnickým osobám je, aby boli zásielky skutočne adresátovi
doručené a výnimočne by malo dôjsť k situácii, ţe sa vychádza z fikcie doručenia v zmysle
citovaného ustanovenia § 48 ods. 2 O. s. p. Postup doručovania písomností či uţ do vlastných
rúk alebo ostatných písomností je upravené v uvedenom ustanovení a na danú vec nemoţno
aplikovať postup doručovania písomností upravenej v § 46 ods. 2 O. s. p.
V danom prípade súd prvého stupňa doručoval písomnosti - predvolania na
pojednávanie ţalovanému, ktorý je právnickou osobou prostredníctvom pošty, pričom nešlo
o zásielky doručované do vlastných rúk. Z uvedeného vyplýva, ţe pri doručovaní tejto
zásielky poštou bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia § 48 O. s. p. a tieto zásielky
mohol poštový doručovateľ doručiť ktorémukoľvek pracovníkovi ţalovaného.
Ustanovenie § 48 ods. 2 O. s. p. určuje právne následky, ak vyššie uvedeným
spôsobom písomnosť nebolo moţné doručiť. V takomto prípade za splnenia aj ďalších
podmienok (nie súdu známa iná adresa), písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za
právnickú osobu sa o tom nedozvie. V danom prípade súd prvého stupňa pri posudzovaní
včasného doručenia predvolania na pojednávania postupoval správne, keď podľa ustanovenia
§ 48 ods. 2 O. s. p. vyvodil fikciu doručenia.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe zásielka obsahujúca predvolanie na pojednávanie pred
súdom prvého stupňa na deň 13. 3. 2012 bola doručovaná ţalovanému na adresu jeho sídla
v obchodnom registri v ktorom je zapísaný. Z údajov pošty, uvedených na písomnosti
vrátenej súdu 29. 2. 2012 vyplýva, ţe ţalovaný písomnosť uloţenú na pošte 8. 2. 2012
v odbernej lehote neprevzal, a preto bola dňa 28. 2. 2012 vrátená súdu. Súd teda nepochybil,
keď vyvodil záver o včasnom doručení predvolania ţalovanému na pojednávanie konané dňa
13. 3. 2012, na ktorom vec prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa ako aj súd odvolací
posúdili správne fikciu doručenia písomnosti obsahujúcej uvedené predvolanie na
pojednávanie a uvedeným postupom súd prvého stupňa a následne súd odvolací, ktorý
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p. nezistil. Z uvedených dôvodov dovolanie podľa § 243b ods. 5 veta prvá
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. februára 2015
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová