Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/8/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V.V.

s. r. o., K.K. T., IČO: X.X. proti ţalovanému: D.D. a. s., N.N. B., IČO: X.X. zastúpený

Advokátskou kanceláriou Ad. H.H. s. r. o., S.S. N., o zaplatenie 1 910,09 eur

s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. na

dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -147

z 11. septembra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 29Cb

89/2011-96 z 13. marca 2012 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 910,09 eur

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 987,70 eur od 19. 11. 2009 do zaplatenia,

zo sumy 24,69 eur od 24. 11. 2009 do zaplatenia, zo sumy 740,78 eur od 24. 12. 2009 do

zaplatenia, zo sumy 543,24 eur od 26. 1. 2010 do 13. 9. 2010 a zo sumy 156,92 eur od

14. 9. 2010 do zaplatenia. Ţalovanému zároveň uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy

konania za zaplatený súdny poplatok 137,50 eur a trovy právneho zastúpenia 916,96 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou zaplatenia nájmu

za dočasné uţívanie fasádneho lešenia na základe zmluvy o podnikateľskom nájme

hnuteľných vecí č. 125/2009 uzavretej 30. 10. 2009. V priebehu konania vzal ţalobca ţalobu

2

čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 386,32 eur a preto súd konanie zastavil.

Konštatoval, ţe vyúčtovaná suma nájomného nebola medzi účastníkmi sporná, spornou ostala

len otázka náhrady škody a následného započítania zo strany ţalovaného voči pohľadávke

ţalobcu. Ako predbeţnú otázku preto súd v konaní posudzoval splnenie zákonných

podmienok spôsobilosti tvrdenej pohľadávky ţalovaného na započítanie a z vykonaného

dokazovania zistil, ţe k jednostrannému započítaniu nemohlo dôjsť. Ţalovaný nepreukázal

vznik škody, porušenie záväzku alebo právnej povinnosti zo strany ţalobcu ani príčinnú

súvislosť, preto kompenzačnú námietku ţalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú

a s poukázaním na , , a a a

ţalobe vyhovel.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej len odvolací súd) rozsudkom

č. k. -147 z 11. septembra 2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením

napadnutého rozsudku, obmedzil sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia podľa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku,

s poukazom na tvrdenia ţalovaného v odvolaní uviedol, ţe sa nestotoţnil s tvrdením

ţalovaného o odňatí moţnosti konať pred súdom. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe

ţalovaný z nariadeného termínu pojednávania na 6. 12. 2011 (doručenie vykázané 31. 10.

2011) sa ospravedlnil faxom 5. 12. 2011 a dodatočne písomne 7. 12. 2011, kde uviedol, ţe

z dôvodu veľkej časovej zaneprázdnenosti sa mu podarilo splnomocniť advokátsku kanceláriu

na zastupovanie v konaní aţ 6. 12. 2011. Plnú moc však počas celého konania súdu prvého

stupňa nepredloţil. Súd prvého stupňa opätovne nariadil pojednávanie na 19. 1. 2012, ktorého

sa ţalovaný nezúčastnil bez ospravedlnenia, hoci doručenie predvolania mal vykázané

v zmysle Súd preto odročil pojednávanie na 13. 3. 2012, na ktorý termín

mal ţalovaný riadne vykázané doručenie v zmysle a opätovne sa

pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd preto správne postupoval podľa § 101 ods.

2 , keď konal a rozhodol v neprítomnosti ţalovaného. Ďalej konštatoval, ţe v danom

prípade súd prvého stupňa riadne doručoval zásielky na adresu sídla zapísanú v obchodnom

registri. Na termín 19. 1. 2012 bola zásielka doručená 24. 12. 2011 a na termín 13. 3. 2012

bola doručená 3. 3. 2012, teda v lehote. Nestotoţnil sa s tvrdením ţalovaného, ţe súd prvého

stupňa mal doručovať zásielky na pobočky ţalovaného, prípadne prostredníctvom orgánu

obce alebo Policajného zboru Slovenskej republiky. Konštatoval, ţe ustanovenie § 48 ods. 2

3

je špecifická forma náhradného doručenia písomností určených právnickým

osobám, vychádza zo záväznosti údajov uvedených v obchodnom registri, a preto zákon

spája s vrátením zásielky účinky riadneho doručenia. Adresa pobočiek nie je sídlom

právnickej osoby, a preto zásielka doručovaná na adresu pobočky nemá účinky riadneho

doručenia. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nepreukázal ani splnenie podmienok pre uznanie

jeho námietky započítania z titulu náhrady škody, ako správne uzavrel súd prvého stupňa.

Z dôvodu, ţe ţalovaný bol v konaní pred súdom prvého stupňa riadne poučený v zmysle

o tom, ţe všetky skutočnosti a dôkazy musí uviesť do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, odvolací súd sa tvrdeniami ţalovaného, týkajúcimi

sa splnenia predpokladov pre vznik náhrady škody nezaoberal, pretoţe uvedené uţ nemohol

uplatniť v odvolacom konaní podľa . Námietku ţalovaného v odvolaní, ţe vec

mala byť rozhodnutá v konaní pred rozhodcom, vzhľadom na rozhodcovskú doloţku

v zmluve, povaţoval za správnu ale ţalovaný nedostatok právomoci súdu nenamietal pri

prvom úkone, ktorý mu patril v zmysle O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa a úspešnému ţalobcovi, ktorý trovy nevyčíslil nepriznal

ich náhradu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. 11. 2013.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný s poukázaním na

existenciu odvolacích dôvodov v zmysle s tvrdením, ţe ţalovanému

bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom a preukázať skutočnosti zakladajúce

oprávnenosť kompenzačnej námietky. Uviedol, ţe predvolania na pojednávanie pred súdom

prvého stupňa 19. 1. 2012 a 13. 3. 2012 ţalovaný neobdrţal, nakoľko nikdy neobdrţal

oznámenie S. P., a. s., o doručovaní zásielky ani oznámenie o uloţení zásielky na pošte.

Pokiaľ súd vychádzal z vrátených zásielok kde je vyznačené, ţe zásielka nebola prevzatá

v odbernej lehote tak táto skutočnosť nie je pravdivá. Ţalovaný nemal ţiadnu vedomosť

o tom, ţe by mu tieto zásielky boli doručované a ţe by ich mal uloţené na pošte. Nesúhlasil

s názorom súdu o aplikácii , ktoré upravuje doručovanie písomnosti

právnickej osobe náhradným spôsobom nakoľko nie je moţné túto fikciu doručenia

povaţovať za správnu v prípade, ak zásielka ani nedošla do miesta sídla právnickej osoby

a doručovateľ nevykonal úkon doručenia na miesto sídla právnickej osoby. Ţalovaný sa

viackrát obrátil na S. P., a. s., so sťaţnosťou na doručovanie zásielok z dôvodu porušovania

4

povinnosti doručovateľa, ktorý opakovane nedoručoval písomnosti na adresu a ani

nezanechal oznámenia o uloţení zásielky na pošte. Slovenská pošta vykonala čiastočnú

nápravu, avšak pochybenia sa naďalej opakovali. Ďalej tvrdil, ţe súdu bola známa adresa

pobočky ţalovaného: P.P. Š., na ktorú nezaslal ţiadnu zásielku. Pre účinnosť fikcie doručenia

sa vyţaduje súčasné naplnenie dvoch zákonných podmienok. Prvá spočíva v nemoţnosti

doručenia písomnosti na adresu sídla právnickej osoby, ktorá je uvedená v obchodnom alebo

inom registri v ktorom je osoba zapísaná. Druhou podmienkou je skutočnosť, ţe súdu nie je

známa iná adresa právnickej osoby, ktorá by mala za následok moţnosť úspešného doručenia.

Pod inou známou adresou je moţné rozumieť aj adresu, na ktorej je umiestnená organizačná

zloţka právnickej osoby – pobočka. Z uvedeného je zrejmé, ţe boli porušené ústavné práva

ţalovaného na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v , 2 Slovenskej

republiky. Na kaţdú doručenú písomnosť súdu, ako návrh na vydanie platobného rozkazu či

predvolanie ţalovaného na pojednávanie 6. 12. 2011, ţalovaný reagoval, z čoho je zrejmá

jeho vôľa obrany v predmetnom spore. Nakoľko ţalovaný o termínoch pojednávania 19. 1.

2012 a 13. 3. 2012 nevedel, nemohol sa vyjadriť k dôkazom ţalobcu ako aj predloţiť ďalšie

dôkazy, čím mu bola odňatá moţnosť preukázať skutočnosti zakladajúce oprávnenosť

kompenzačnej námietky. Pokiaľ odvolací súd tvrdenia ţalovaného v odvolaní týkajúce sa

preukázania predpokladov náhrady škody nebral do úvahy v odvolacom konaní s poukázaním

na , v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej. Ţalovanému bolo súčasne bez jeho pričinenia zamedzené vyjadriť

sa k tvrdeniam ţalobcu a k dokazovaniu v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj navrhnúť

dôkazy preukazujúce oprávnenosť vzniku náhrady škody v odvolacom konaní. Výsledok pre

ţalovaného je stav, ţe dôkazy ktoré doloţil a ktoré navrhol sa nevykonajú, súd sa nimi

odmietol zaoberať a jeho nárok bol zamietnutý z dôvodu, ţe neuniesol dôkazné bremeno.

Takýto stav je podľa názoru dovolateľa v rozpore s právom na kontradiktórne

konanie, s konceptom spravodlivého súdneho konania a s princípom rovnosti zbraní, čím

postavil ţalovaného do nevýhodnejšej pozície oproti ţalobcovi. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť z dôvodu, ţe

celé súdne konanie prebehlo v súlade so zákonom napriek tomu, ţe ţalovaný robil počas

celého konania účelové obštrukcie.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. l ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

skúmal či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo rozsudok odvolacieho súdu

v ktorom sa odvolacieho súdu v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho

súdu ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom však

vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné,

ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení aţ 3 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta v znení účinnom do

31. 12. 2014 (ďalej len ), ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to účastník namieta alebo nie),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozsudku podľa ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto

6

ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené.

Vady konania v zmysle aţ e/, v dovolacom konaní nevyšli

najavo a v dovolaní namietané neboli.

Dovolateľ v dovolaní poukazoval na existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. f/

, podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska /

významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa tvrdenia dovolateľa, vada konania v zmysle citovaného ustanovenia mala

spočívať v tom, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa bez vykonania

dokazovania, ktoré ţalovaný navrhol aţ v odvolacom konaní z dôvodu, ţe súd prvého stupňa

vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím mu neumoţnil vyjadriť sa k tvrdeniam

ţalobcu, k vykonaným dôkazom a odňal mu moţnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení o existencii škody, ktorú proti ţalobcovi vo forme kompenzačnej námietky

v konaní uplatnil. Dôvodom nesprávneho postupu súdov podľa názoru dovolateľa bolo

nesprávne vyhodnotenie doručenia predvolaní na pojednávanie pred súdom prvého stupňa,

keď oba súdy zhodne dospeli k záveru, ţe ţalovanému boli písomnosti – predvolania na

pojednávanie doručené postupom podľa

V zmysle súd doručuje písomnosť sám, alebo poštou. Písomnosť

môţe tieţ doručiť prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce, alebo príslušného útvaru

7

Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ak súd doručuje písomnosť poštou, musí byť dodrţaný postup ustanovený v ,

a to predovšetkým v ustanoveniach § 46, § 47 a 48. V zmysle týchto ustanovení postup pri

doručovaní písomností sa mení podľa toho, či ide o zásielku doručovanú do vlastných rúk,

alebo nie do vlastných rúk a tieţ podľa toho, či sa zásielka doručuje osobe fyzickej alebo

osobe právnickej.

Podľa , písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým

osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať

písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je

oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich

pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.

Podľa ak nie je moţné doručiť písomnosť právnickej osobe na

adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za

právnickú osobu sa o tom nedozvie.

Citované ani iné ustanovenie zákona bliţšie nešpecifikuje, v ktorých prípadoch je

potrebné vychádzať z toho, ţe písomnosť doručiť nie je moţné. Zmyslom zákonnej úpravy

doručovania písomností právnickým osobám je, aby boli zásielky skutočne adresátovi

doručené a výnimočne by malo dôjsť k situácii, ţe sa vychádza z fikcie doručenia v zmysle

citovaného ustanovenia Postup doručovania písomností či uţ do vlastných

rúk alebo ostatných písomností je upravené v uvedenom ustanovení a na danú vec nemoţno

aplikovať postup doručovania písomností upravenej v

V danom prípade súd prvého stupňa doručoval písomnosti - predvolania na

pojednávanie ţalovanému, ktorý je právnickou osobou prostredníctvom pošty, pričom nešlo

o zásielky doručované do vlastných rúk. Z uvedeného vyplýva, ţe pri doručovaní tejto

8

zásielky poštou bolo potrebné postupovať podľa ustanovenia a tieto zásielky

mohol poštový doručovateľ doručiť ktorémukoľvek pracovníkovi ţalovaného.

Ustanovenie určuje právne následky, ak vyššie uvedeným

spôsobom písomnosť nebolo moţné doručiť. V takomto prípade za splnenia aj ďalších

podmienok (nie súdu známa iná adresa), písomnosť sa povaţuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak ten kto je oprávnený konať za

právnickú osobu sa o tom nedozvie. V danom prípade súd prvého stupňa pri posudzovaní

včasného doručenia predvolania na pojednávania postupoval správne, keď podľa ustanovenia

vyvodil fikciu doručenia.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe zásielka obsahujúca predvolanie na pojednávanie pred

súdom prvého stupňa na deň 13. 3. 2012 bola doručovaná ţalovanému na adresu jeho sídla

v obchodnom registri v ktorom je zapísaný. Z údajov pošty, uvedených na písomnosti

vrátenej súdu 29. 2. 2012 vyplýva, ţe ţalovaný písomnosť uloţenú na pošte 8. 2. 2012

v odbernej lehote neprevzal, a preto bola dňa 28. 2. 2012 vrátená súdu. Súd teda nepochybil,

keď vyvodil záver o včasnom doručení predvolania ţalovanému na pojednávanie konané dňa

13. 3. 2012, na ktorom vec prejednal a rozhodol. Súd prvého stupňa ako aj súd odvolací

posúdili správne fikciu doručenia písomnosti obsahujúcej uvedené predvolanie na

pojednávanie a uvedeným postupom súd prvého stupňa a následne súd odvolací, ktorý

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237

písm. f/ nezistil. Z uvedených dôvodov dovolanie podľa veta prvá

v spojení s ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a . Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. februára 2015

JUDr. Gabriela Mederová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová