Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
72d/393104.d68101.pdf
PDF · 91.91 KB
No categories available
3ECdo/150/2014
Najvyšší súd 3 ECdo 150/2014
Slovenskej republiky 3 CoE 88/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti
povinnému J. D., bývajúcemu v J., o vymoženie 193,18 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11 Er 837/2009, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2014 sp. zn. 3 CoE 250/2013, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Senica uznesením z 2. júla 2012 č.k. 11 Er 837/2009-17 exekúciu vedenú
na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia
(ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) zastavil [§ 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok)]. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva
o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. V nej dojednaná rozhodcovská
doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného
zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka
je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka).
Neplatnou rozhodcovskou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu
na prejednanie sporu medzi oprávnenou a povinným, preto rozhodcovský rozsudok nie
je vykonateľný exekučný titul. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.
Krajský súd v Trnave uznesením z 30. januára 2014 sp. zn. 3 CoE 250/2013 návrhy
oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že nie
sú dôvody na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.) a súd prvého stupňa, ktorý
bol v danom prípade povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať,
či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a svoje zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu bola v preskúmavanej veci uzatvorená spotrebiteľská zmluva obsahujúca neprijateľnú
(neplatnú) podmienku. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie
rozhodcovského súdu prejednať spor účastníkov konania, preto rozhodcovský rozsudok nie
je vykonateľný exekučný titul.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie
napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“
(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), 3. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
(§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p.), 4. oprávnenej odňali možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 5. sa v konaní dopustili inej vady majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne
zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 6. napadnuté rozhodnutie založili
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia
súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu; zároveň
žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243c
O.s.p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom
dovolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 3 ECdo 105/2014, 3 CoE 61/2014, 3 ECdo 235/2014, 3 CoE 142/2014,
3 ECdo 195/2014, 3 CoE 116/2014, 3 ECdo 188/2013, 3 CoE 82/2013, 3 ECdo 228/2013,
3 CoE 80/2013, 3 ECdo 238/2013, 3 CoE 109/2013, 3 ECdo 173/2013, 3 CoE 39/2013,
3 ECdo 167/2013, 4 Cdo 34/2013, 2 ECdo 148/2013, 4 Cdo 56/2013, 5 ECdo 210/2013,
5 CoE 64/2013, 6 ECdo 210/2013, 6 CoE 85/2013, 7 ECdo 30/2013, 7 ECdo 266/2014,
8 ECdo 205/2014, 8 ECdo 179/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako
aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. marca 2015
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková