Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b18/393145.d13da7.pdf
PDF · 116.37 KB
No categories available
3Cdo/128/2014
Najvyšší súd 3 Cdo 128/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. L. M., podnikajúceho
pod obchodným menom M., so sídlom v R., zastúpeného JUDr. L. C., advokátom so sídlom
v R., proti žalovanému Ing. J. R., bývajúcemu v R., zastúpenému JUDr. J. D., advokátom so
sídlom v R., o obnovu konania Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9 C 92/2006, vedenej na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8 C 42/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 10. júna 2013 sp. zn. 4 Co 103/2013, takto
rozhodol:
Uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 10. júna 2013 sp. zn. 4 Co 103/2013
a Okresného súdu Rožňava z 31. decembra 2012 č.k. 8 C 42/2012-25 z r u š u j e a vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca podal návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 9 C 92/2006. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava
zo 7. augusta 2009 sp. zn. 9 C 92/2006 bola zamietnutá jeho žaloba proti žalovanému
o vrátenie pôžičky vo výške 16 956,96 € a Krajský súd v Košiciach tento prvostupňový
rozsudok potvrdil rozsudkom z 18. júna 2010 sp. zn. 2 Co 272/2009. S týmito rozsudkami
žalobca nesúhlasil. Súdy totiž pri rozhodovaní náležite nezohľadnili, že so žalovaným
uzatvoril zmluvu o pôžičke vo výške 600 000 Sk, po vyzvaní na vrátenie peňazí ale žalovaný
začal tvrdiť, že išlo o pôžičku nie pre neho, ale pre obchodnú spoločnosť M., s.r.o. Žalobca
však plnil žalovanému, následne sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy a žiadal vydať
bezdôvodné obohatenie.
Okresný súd Rožňava vyzval žalobcu 5. apríla 2012 (a potom ešte aj 15. mája 2012),
aby odstránil vady podaného návrhu na obnovu konania a konkretizoval dôvod obnovy
konania a kedy sa o ňom dozvedel. Žalobca na túto výzvu nereagoval.
Uznesením z 31. decembra 2012 č.k. 8 C 42/2012-25 Okresný súd Rožňava návrh
na obnovu konania zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení
uznesenia konštatoval, že žalobca ani po opakovaných výzvach nedoplnil návrh na obnovu
konania o náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Po oboznámení sa s listinami založenými
do spisu dospel k záveru, že „žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania
ustanovením § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ale žiadnym spôsobom neodôvodnil, aké dôkazy
možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho tvrdenia uvedené v návrhu mu boli
známe aj v čase pojednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006. Žalobca vo svojom
návrhu ani len netvrdil, kedy sa mal dozvedieť o dôvodoch na obnovu konania, pričom
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2010“. Podľa názoru súdu prvého stupňa
predmetné listiny „žiadnym spôsobom neovplyvňujú postavenie žalobcu“ a nevyplýva z nich,
že by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že žalobca
neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania, súd uzavrel, že návrh
na obnovu konania je „neprípustný“, a preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. júna 2013 sp. zn. 4 Co 103/2013 napadnuté
uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že nie
sú dôvody pre zmenu rozhodnutia. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
prvostupňového uznesenia (§ 219 ods. 2 O.s.p,) a poukázal na to, že žalobca v návrhu
na povolenie obnovy konania uplatnil dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. b/
O.s.p., bližšie ale nevysvetlil, v čom tento dôvod spočíva. Neuviedol, aké dôkazy možno
vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že
by existovali skutočnosti alebo dôkazy, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, resp. že by bolo možné vykonať pre neho priaznivé dôkazy, ktoré nebolo
možné vykonať v pôvodnom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že
mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa jeho
názoru došlo k tejto procesnej vade postupom súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol bez
nariadenia pojednávania v procesnej situácii, na ktorú sa nevzťahuje § 234 ods. 2 O.s.p., a tiež
postupom odvolacieho súdu, ktorý túto nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa nenapravil.
Napadnuté rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné. Z týchto dôvodov žiadal uznesenie
odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolateľ vychádza z nesprávnej
interpretácie § 234 ods. 2 O.s.p., jeho dovolanie nie je opodstatnené, súdy nemuseli v danej
veci nariadiť pojednávanie a ich rozhodnutia sú vecne správne. Poznamenal, že v zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) nezakladá
nepreskúmateľnosť rozhodnutia procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
Z týchto dôvodov žiadal dovolanie „zamietnuť“ a priznať mu náhradu trov dovolacieho
konania.
Žalobca k tomuto vyjadreniu žalovaného poznamenal, že súd prvého stupňa v danom
prípade vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, dokazovanie však vo všeobecnosti možno
vykonať iba na pojednávaní. Na odôvodnenie svojho názoru o tom, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., poukázal
na niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktoré nemá znaky uznesení uvedených v týchto ustanoveniach. Podané dovolanie preto podľa
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy, len ak v konaní
došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
tvrdené a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu
preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.
2. V dovolaní sa namieta odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať
(realizovať) procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom
na obnovu konania, ak a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech
v dôsledku trestného činu sudcu, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel
vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo,
boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky
tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev, f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu
v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte
Európskej únie.
Podľa § 228 ods. 3 O.s.p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými
sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
V zmysle § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom a/ ktorými
sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b/ ktorých zrušenie
alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
Podľa § 234 ods. 2 O.s.p. ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie
je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto,
že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
3. Vo všeobecnosti platí, že ak podanie účastníka je nesprávne alebo neúplné alebo
nezrozumiteľné, súd sa musí postarať o odstránenie nedostatkov postupom podľa § 43 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia postupuje súd vždy, ak zákon pre niektorý procesný úkon účastníka
neobsahuje osobitnú právnu úpravu odstraňovania nedostatkov. Pre niektoré neúplné,
nesprávne alebo nezrozumiteľné úkony účastníkov konania má totiž Občiansky súdny
poriadok osobitnú právnu úpravu odstraňovania týchto nedostatkov [viď napríklad
odstraňovanie nedostatkov odvolania (§ 209 ods. 1) alebo dovolania (§ 241 ods. 1 O.s.p.)].
Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie treba pritom považovať také podanie,
ktoré neobsahuje všeobecné náležitosti vyžadované ustanoveniami § 42 ods. 3 O.s.p.
a náležitosti vyžadované osobitnými procesnými ustanoveniami [viď napríklad § 205
ods. 1 a 2 O.s.p. (pre odvolanie), prípadne § 228 ods. 3 O.s.p. (pre návrh na obnovu konania)
alebo § 241 ods. 1 O.s.p. (pre dovolanie)].
Občiansky súdny poriadok neupravuje osobitne postup súdu pri odstraňovaní
nedostatkov návrhu na obnovu konania. Pokiaľ teda účastníkom konania podaný návrh
na obnovu konania nemá vyššie uvedené náležitosti (niektorú z nich) alebo ak tieto náležitosti
obsahuje, avšak v nezrozumiteľnej alebo neurčitej forme, ide o neúplné (vadné) podanie
v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. V takom prípade súd účastníka vyzve, aby návrh na obnovu
konania doplnil alebo opravil. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p. má mať výzva súdu na doplnenie
alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania formu uznesenia,
v ktorom súd uvedie lehotu a spôsob opravy alebo doplnenia. Neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie účastníka označené ako návrh na obnovu konania, ktoré pre niektorý nedostatok
zákonom stanovených náležitostí neumožňuje v konaní pokračovať, súd odmietne (§ 43
ods. 2 O.s.p.). V konaní o návrhu na obnovu konania nemožno pokračovať napríklad vtedy,
keď podanie (označené ako návrh na obnovu konania) neoznačuje rozhodnutie, proti ktorému
smeruje, nevymedzuje rozsah navrhovanej obnovy, dôvody obnovy vôbec neuvedie alebo ich
označí nezrozumiteľne alebo neurčito, prípadne návrh odôvodňuje spôsobom nemajúcim
oporu v zákone, resp. neuvedie, čoho sa domáha.
V danom prípade súd prvého stupňa ustálil, že žalobcom podaný návrh na obnovu
konania (č.l. 1 až 6 spisu) nemá predpísané náležitosti. Na odstránenie nedostatkov nevyzval
však žalobcu uznesením, ale listom z 5. apríla 2012 (č.l. 11 spisu), v ktorom mu uložil, aby
uviedol skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, ktoré bez jeho viny nemohol použiť v pôvodnom konaní; zároveň
ho vyzval, aby uviedol, kedy sa o nich dozvedel. Keďže žalobca na túto výzvu nereagoval,
súd ho (opäť nie uznesením) listom z 15. mája 2012 zopakoval a urgoval splnenie uloženej
povinnosti. Žalobca nereagoval ani na túto urgenciu.
Dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa po zaujatí záveru, že návrh žalobcu
na obnovu konania nemá predpísané náležitosti, nepostupoval správne, lebo v rozpore s § 43
ods. 1 O.s.p. žalobcu nevyzval na doplnenie alebo opravu návrhu uznesením.
4. Zo spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd – napriek tomu, že žalobca návrh
na obnovu neopravil ani nedoplnil – predmetný návrh neodmietol ako podanie, ktoré nemá
náležitosti (§ 43 ods. 2 veta prvá O.s.p.), pristúpil k vecnému posúdeniu návrhu na obnovu
konania a po oboznámení sa s obsahom listín pripojených k tomuto návrhu (ktoré
aj vyhodnotil z hľadiska toho, či je žalobcov návrh opodstatnený) dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal žiadny dôvod, so zreteľom na ktorý by bolo možné povoliť obnovu ním
navrhovaného konania. Návrh na obnovu konania označil za „neprípustný“.
O návrhu na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré
predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci.
Prípady, v ktorých môže súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, taxatívne ustanovuje
§ 234 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže ísť o prípad, keď a/ zákon výslovne
ustanovuje, že návrh je neprípustný (§ 229 O.s.p.), b/ návrh na obnovu podal niekto, kto naň
nebol oprávnený (nebol účastníkom konania, pretože len účastník môže napadnúť právoplatný
rozsudok podľa § 228 ods. 1 O.s.p. návrhom na obnovu konania), alebo c/ je návrh na obnovu
konania zrejme oneskorený (§ 230 O.s.p.). Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 35/2013)
dospela k záveru, že ak sa návrh na obnovu konania opiera o dôvod uvedený v § 228
ods. 1 O.s.p., ale tvrdený dôvod nebol podľa názoru súdov preukázaný, pretože skutočnosti
alebo dôkazy existovali už v čase rozhodovania v pôvodnom konaní a účastníci mohli tieto
skutočnosti alebo dôkazy použiť už v pôvodnom konaní, alebo sa mohli v pôvodnom konaní
vykonať, lebo účastníci o nich museli mať vedomosť, nemožno návrh na obnovu konania
zamietnuť bez nariadenia pojednávania (§ 234 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 230 O.s.p.), lebo
dochádza k vecnému prejednaniu návrhu, pri ktorom súd môže o návrhu na obnovu konania
rozhodnúť iba po jeho prejednaní na ústnom pojednávaní.
V preskúmavanej veci rozhodol súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania, i keď
z jeho rozhodnutia zreteľne vyplýva, že pristúpil k vecnému posúdeniu návrhu na obnovu
konania. Jeho procesný postup má preto znaky vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
ktorá (vzhľadom na to, že bola odvolacím súdom prehliadnutá a neodstránená) zakladá nielen
prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť.
So zreteľom na uvedené dovolací súd zrušil bez ďalšieho [t.j. aj bez vecného
posúdenia existencie dôvodov žalobcom požadovanej obnovy konania a bez zaujatia záverov
v otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia a jej dôsledkov z hľadiska prípustnosti dovolania
(k tomu však viď R 111/1998)] napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. marca 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková