Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8C-42-2012.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/42/2012
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu Ing. Ladislava Makovníka MIKA so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 70, IČO: 35 125 721, proti žalovanému O.. D. S., bytom Z. XX, S., o obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh na obnovu konania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 92/2006.
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom na obnovu konania domáhal obnovy konania vo veci 9 C 92/2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 372/2009. Svoj návrh odôvodnil tým, citujem „Rozsudkom Okresného súdu v Rožňave zo dňa 7. 8. 2009 sp. zn. 9 C 92/2006 bola zamietnutá žaloba proti žalovanému o vrátenie pôžičky vo výške 16 956,96 Eur s prísl. a konanie vo veci bolo právoplatne ukončené dňa 18. 6. 2010, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Co 272/2009 z dôvodu premlčania“.
Žalobca poukázal na to, „že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke vo výške 600 000,- Sk. Po vyzvaní na vrátenie peňazí žalovaný a právny zástupca žalovaného tvrdili, že peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky, boli pre firmu E. J.. J.. S.. Z.. Z dôvodu, že žalobca plnil žalovanému, dovolal sa relatívnej neplatnosti pre omyl, vyvolaný lsťou v osobe t. j. error in persona a žiadal vydať bezdôvodné obohatenie. Dňa 12. 2. 2008 vydal Okresný súd v Rožňave rozsudok, v ktorom potvrdil nárok žalobcu“.
Žalovaný v zastúpení svojim právnym zástupcom podal odvolanie proti rozsudku na Krajský súd v Košiciach, ktorý „súd po preštudovaní spisu došiel ku záverom, ktoré história súdnictva ani nezažil. Krajský súd chcel zmeniť súdne rozhodnutie okresného súdu a keďže si uvedomoval, že to nevie urobiť po procesnej stránke, vydal uznesenie na základe podvodu, ktoré si nikdy nedovolil človek, ktorý nosí talár, ktorý reprezentuje nezávislé súdnictvo. Sudkyňa vymenovala žalovaného za konateľa firmy E., hoci vedela, že ním nie je a to dočasné vymenovanie malo slúžiť len za účelom vrátenia na nové konanie vediac, že to nebude môcť byť naplnené v následnom konaní. Súd je tak miestom nachádzania práva, čo z povahy veci vylučuje možnosť zaradiť súd medzi osoby, ktoré môžu byť uvedené v omyl, čo znamená, že je jednoznačné, že tu nemohlo dôjsť k omylu, ale k úmyslu. Sudkyňa si však veľmi dobre uvedomovala, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti pre omyl a keďže chcela pretlačiť iné súdne rozhodnutie, úmyselne to zamlčala vo svojom uznesení. Ako krajská sudkyňa však vedela, že ak sa žalobca dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je povinnosťou súdu sa touto neplatnosťou zaoberať, lebo potom je jeho právne posúdenie neúplné a nesprávne. Žalobca od začiatku tvrdil, že uzatvoril ústnu zmluvu a predložil potvrdenie o prevzatí peňazí. Potvrdenie o prevzatí však súd začal vyhotovovať ako písomnú zmluvu, čo jednoznačne malo viesť k zmene súdneho rozhodnutia. Súd však okrem toho vedel, že zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ vzniká ústne, písomne, alebo konkludentne a keby mal aj súd pochybnosti, mal preskúmať, či nedošlo k uzavretiu
zmluvy konkludentne. Okresný súd poslušne naplnil podvodné uznesenie krajského súdu uvedomujúc si, že nenapĺňa ani jeden bod uznesenia a zmenil súdne rozhodnutie podľa predstáv sudkyne na krajskom súde. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení splnenia takéhoto úkonu môžeme hovoriť až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti... účinky neplatnosti právneho úkonu, ktoré nastávajú od vzniku nemožno spájať so začiatkom plynutia objektívnej ani subjektívnej premlčacej doby. A to krajský súd nevedel. Vyjadrenie sa žalobcu k dovolaniu relatívnej neplatnosti, kde omyl bol vyvolaný ľsťou, keď niekto uviedol niekoho v omyl, alebo zamlčal podstatné náležitosti“ nový dôkaz trestného oznámenia firmy E. J.. J.. S.. Z.. „Podľa nového dôkazu žalovaný prebral peniaze a odovzdal do spoločnosti, hoci nebol konateľom (tým sa stal len na základe uznesenia krajského súdu a to dočasne, len za účelom vrátenia na nové konanie)“. „Len splnomocniteľ musel od začiatku vedieť, že nebol poverený k prevzatiu týchto peňazí a vedel od začiatku, že žalobca by mu peniaze nikdy neodovzdal, keby vedel pravý stav veci, t. j. príčinnú súvislosť medzi podvodným jednaním a získaním peňazí do svojej dispozície. Firma E. J.. J.. S.. Z.. a jej skutočný konateľ neschválili úkon žalovaného na prebratie peňazí pre firmu na dočasné používanie od žalobcu ako pôžičku a jednoznačne to neodkladne oznámili svojim dopisom žalobcovi. Podstatné je v tomto prípade, že plnenie bolo poskytnuté a druhou stranou žalovaným prijaté ako preddavok v súvislosti s pôžičkou, ktorú však firma E. J.. J.. S.. Z.. neschválila vo svojom dopise z 25. 8. 2005“. „Pre posúdenie veci podľa ustanovenie § 498 OZ je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu, prípadne či taká dohoda je alebo nie je platná, ale kedy sa žalobca mohol dozvedieť, že zmluva nebude prijatá, resp. zistenie, že peniaze sa neevidujú vo firme. Žalovaný od samotného začiatku skutočne konal so zámerom neplniť s cieľom obohatiť seba, prípadne iného. Úmysel žalovaného je dokázaný tak, že už pri preberaní peňazí si bol žalovaný vedomý, že robí neoprávnene a tak zaväzuje spoločnosť k povinnostiam vrátenia peňazí, alebo s vedomím, že peniaze v budúcnosti s istotou plnené nebudú (z hľadiska neplatnosti zmluvy, nesolventnosti, alebo z iných dôvodov)“. „Jednoznačne bolo dokázané, že žalovaný podvodom získal finančnú sumu do svojej dispozície a od začiatku vedel, že peniaze nikto nevráti, to znamená, že ani on sám, ani nikto iný. O tom svedčí vyjadrenie skutočného konateľa pri zisťovaní peňazí na účtoch, v pokladničnej knihe, vyjadrenie žalovaného na pojednávaniach..... bol splnomocnený na prebratie peňazí, lebo neboli dokončené práce a peniaze firma mala dočasne používať - tu je jednoznačne úmysel spôsobiť škodu. Úmyselné zavinenie zahrňuje všetky znaky objektívnej stránky - jednanie, následok a príčinný vzťah medzi jednaním a následkom. Je jednoznačné, že žalovaný rozmnožil svoj majetok alebo jeho jednanie viedlo k obohateniu iných osôb a to o sumu 600 000,- Sk. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol povolenie obnovy právoplatne skončeného konania, vedeného na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. 9 C 92/2006. Súčasne navrhol vydať rozsudok, v zmysle ktorého žalovaný je povinný zaplatiť sumu 16 596,- Eur, súdne poplatky a 12 % úrok z omeškania od dátumu oboznámenia sa so žalobou a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 130/2008 prehlásiť za úmyselný podvod človeka, ktorý by mal reprezentovať nezávislosť súdnictva, ktorý jednoznačne mal snahu zmeniť súdne rozhodnutie na nepravdivých základoch a to z dôvodu, že žalovaný v čase prebratia peňazí nebol konateľom a okresný súd nezamietol bezdôvodné obohatenie, ale škodu. Na základe uvedeného prehlásenia navrhol zrušiť uznesenie 2 Co 92/2006 a prehlásiť, že z uvedeného dôvodu má žalobca právo na finančné odškodnenie“ .
Súd vyzval dňa 5. 4. 2012 žalobcu s poukazom na ustanovenie § 228 a nasl. O. s. p., aby odstránil vady podania, t. j. návrhu na obnovu konania a uviedol dôvod obnovy konania, uviedol skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na obnovu je podaný včas a uviedol dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (kedy sa o nich dozvedel), ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, prípadne aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Zároveň súd žalobcu poučil, že pokiaľ nie sú dôvody prípustnosti obnovy konania (skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy), súd návrh zamietne. Dňa 15. 5. 2010 súd urgoval vyjadrenie žalobcu k výzve, na čo žalobca nereagoval. Zároveň výzvou zo dňa 7. 8. 2012 súd vyzval žalobcu aj na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 Eur (položky č. 16 Sadzobníka súdnych poplatkov), ktorý poplatok žalobca uhradil dňa 13. 9. 2012, avšak návrh na obnovu konania nedoplnil ani do rozhodnutia súdu o návrhu na obnovu konania.
Súd z podania žalobcu, ktoré obsahovalo účastníkov konania, ako aj návrh na povolenie obnovy konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006 dospel k záveru, že žalobca neuviedol v návrhu zákonom požadované náležitosti na prípustnosť obnovy konania a to ani po opakovaných výzvach zo strany súdu.
Podľa ustanovenia § 228 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.):
(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
(3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 230 O. s. p:
(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).
(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa ustanovenia § 232 O. s. p.:
(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa ustanovenia § 233 O. s. p.:
Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Podľa ustanovenia § 234 O. s. p.:
(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
Podľa ustanovenia § 235 O. s. p.:
(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.
(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.
(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania môže právoplatný rozsudok napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e) O. s. p..
Žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania ustanovením § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., ale žiadnym spôsobom neodôvodnil, aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho tvrdenia uvedené v návrhu mu boli známe aj v čase pojednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006. Žalobca vo svojom návrhu ani len netvrdil, kedy sa mal dozvedieť o dôvodoch na obnovu konania, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 7. 2010.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to s pripojeným spisom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9 C 92/2006, s rozsudkom na č. l. 391, zo dňa 7. 8. 2009, z ktorého vyplýva, že súd žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol, zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 8 608,56 € a zároveň zaviazal žalobcu uhradiť na účet súdu trovy štátu vo výške 1 044,72 Eur. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Co 372/2009 - 414, zo dňa 6. 5. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 7. 2010.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný a preto ho zamietol.
Ako už bolo uvedené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, žalobca v návrhu na obnovu konania nepreukázal dôvody pre prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e) Občianskeho súdneho poriadku. Nebolo preukázané, že by tu existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo že by nebolo možné vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu. Všetky navrhované dôkazy žalobcom boli vykonané a so všetkými tvrdenými skutočnosťami sa súdy v rozsudkoch vysporiadali. Skutočnosť, že žalobca sa cíti poškodený nie je dôvodom na obnovu konania.
Zákon rozoznáva v ustanovení § 230 Občianskeho súdneho poriadku subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. Subjektívna trojmesačná lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, ktorý navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna trojročná lehota sa počíta od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca v návrhu na obnovu konania a ani následne napriek výzve súdu neuviedol, kedy sa dozvedel o dôvodoch na obnovu konania, nakoľko v návrhu neuviedol ani jeden časový údaj. Z toho dôvodu súd
posudzoval trojmesačnú subjektívnu lehotu od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, kedy najneskôr sa žalobca dozvedel, akým spôsobom bolo vo veci rozhodnuté.
Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že ju navrhuje podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, čo v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Žalobca ani neoznačuje aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.
Po oboznámení sa s uvedenými listinami súd dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy žiadnym spôsobom neovplyvňujú postavenie žalobcu a nevyplýva z nich, že by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd totiž zdôrazňuje, že predpokladom prípustnosti obnovy je, aby prevedenie dôkazu oprávňovalo k úsudku, že privodí priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Keďže žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne právne významné skutočnosti v súlade s ustanoveniami § 228 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku ohľadom obnovy konania, súd dospel k záveru, že je potrebné návrh na obnovu konania zamietnuť z dôvodu, že nie je prípustný. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd po zhodnotení vykonaného dokazovania návrh na obnovu konania vo veci sp. zn. 9 C 92/2006 ako neopodstatnený a nedôvodný zamietol, s poukazom na to, že pri posúdení toho, či ide o novú skutočnosť, alebo dôkazy, je rozhodujúce, že ich účastník nemohol včas uplatniť v pôvodnom konaní, alebo v odvolaní. V súlade s vyššie citovaným ustanovením súd skúmal, či v danom prípade sú tu nové skutočnosti, rozhodnutia, alebo nové dôkazy, ktoré nemohol žalobca použiť v pôvodnom konaní, prípadne či sú tu dôkazy, ktorých vykonanie by privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci žalobcu. Vychádzajúc z týchto hľadísk súd dospel k záveru, že nie je ani jedna skutočnosť tou skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorá by odôvodňovala povolenie obnovy konania, pretože zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9 C 92/2006 je zrejmé, že skutočnosti uvádzané v návrhu na obnovu konania boli známe už v priebehu pôvodného konania. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia a návrh na obnovu konania zamietol.
Výrok o trovách konania o obnove konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.