Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/164/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného H., s.r.o., so sídlom

v Ž., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. Č., advokátom so sídlom v S., proti povinnému U.,

s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému JUDr. R. F., advokátom so sídlom v P.,

o vymoženie 300 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2 Er

1390/2013, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla

2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla 2014 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. decembra 2013 č.k. -11

uložil povinnému povinnosť zaplatiť do 3 dní súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie

vo výške 65,02 €. V odôvodnení uviedol, že exekúcia bola zastavená, lebo uznesením

Okresného súdu Bratislava I z 11. novembra 2013 č.k. -139 bola povolená

reštrukturalizácia povinného [ a

o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“)]. Vzhľadom na to, že

exekúcia bola zastavená ex lege, oprávnený nezavinil jej zastavenie a dôvodom pre jej

zastavenie nebola skutočnosť, že by majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov

exekúcie, nie je povinnosťou oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

[ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)].

2

So zreteľom na to exekučný súd postupoval v zmysle § 197 Exekučného poriadku. Proti

tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. apríla 2014 sp. zn.

odvolanie odmietol ako oneskorene podané ( ). Vychádzal z toho,

že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo povinnému doručené 17. januára 2014. Odvolanie

povinného bolo odovzdané na poštovú prepravu 12. marca 2014. Povinný podal odvolanie

po zákonom stanovenej lehote, lebo jej posledným dňom bol 3. február 2014.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie s tým, že

mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ). Podľa jeho

názoru došlo k tejto procesnej vade postupom odvolacieho súdu, ktorý prehliadol, že

prvostupňové rozhodnutie nebolo povinnému vôbec doručené. Údaje o doručení, ktoré

uviedol odvolací súd v odmietajúcom uznesení, sa týkajú doručenia reštrukturalizačnému

správcovi. Tento správca síce podľa vykonáva dohľad nad

podnikaním dlžníka, povolenie reštrukturalizácie ale nemá dopad na právnu subjektivitu

dlžníka ani procesnú spôsobilosť a dlžník si naďalej zachováva právnu a ekonomickú

samostatnosť. V danom prípade sa povinný o vydaní prvostupňového uznesenia, ktorým

mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie, dozvedel až s časovým odstupom,

a to od reštrukturalizačného správcu. Odvolanie, ktoré potom povinný podal, nemohlo byť

za týchto okolností odmietnuté ako oneskorené. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Oprávnený sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

3

Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239

ods. 1 a 2 V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktoré nemá znaky uznesení uvedených v týchto ustanoveniach. Podané dovolanie preto podľa

ustanovení a prípustné nie je.

V danom prípade by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy, len ak v konaní

došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až c/ a neboli v dovolaní

tvrdené a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

nevyplýva ani z týchto ustanovení.

V dovolaní sa namieta odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať

(realizovať) procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje

medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci

(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,

rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,

prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. ,

, , , ).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v preskúmavanej veci k procesnej

vade tejto povahy.

Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné

písomnosti, ak to nariadi súd ( ). Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom

pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi ( veta prvá ).

Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie

konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť

( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje ( veta prvá ). Odvolací súd odmietne

odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene ( ).

Zo spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16. decembra 2013

č.k. -13 bolo doručované oprávnenému, reštrukturalizačnému správcovi

a súdnemu exekútorovi (viď doručenky na č.l. 13 spisu). Obsah spisu nenasvedčuje tomu, že

by predmetné uznesenie bolo doručené aj povinnému. Doručenie prvostupňového uznesenia

reštrukturalizačnému správcovi (podľa obsahu spisu 17. januára 2014) nemalo právne účinky

doručenia povinnému.

Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad (viď § 129

ods. 1 ). Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú

súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu

správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych

vzťahoch ( ). Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie

právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým

nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok

dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie

vyhlásený konkurz ( ).

Napriek tomu, že procesný rámec konkurzu a reštrukturalizácie je daný jedným

zákonom, konkurz a reštrukturalizácia sa líšia, medziiným predpokladmi vyhlásenia konkurzu

a povolenia reštrukturalizácie, ich účinkami, priebehom, právomocami správcu a súdu,

spôsobom skončenia.

Aj právna pozícia dlžníka počas reštrukturalizácie je podstatne iná ako je právna

pozícia úpadcu v konkurznom konaní, čo je dané tým, že úpadok dlžníka sa v konkurznom

konaní rieši odlišným spôsobom. V likvidačnom konkurznom konaní sa speňaží majetok

dlžníka a z tohto výťažku sa pomerne uspokojujú pohľadávky veriteľov úpadcu. Dispozičné

oprávnenia nad majetkom, ktorý sa v konkurze speňažuje, prechádzajú z úpadcu na správcu.

Prevádzkovanie podniku alebo jeho časti je počas konkurzu skôr výnimkou a vždy len

dočasného charakteru do speňaženia majetku. Počas reštrukturalizácie okrem pomerného

uspokojenia pohľadávok veriteľov sa má dosiahnuť aj ekonomické ozdravenie dlžníka.

Pokračovanie v podnikateľskej činnosti dlžníka je tak vo väčšine prípadov nevyhnutnosťou.

Dlžník si okrem právnej samostatnosti zachováva aj ekonomickú samostatnosť. Dlžník koná

vo svojom mene a na svoj účet. Správca vykonáva nad dlžníkom len dohľad v rozsahu

určenom súdom, veriteľským výborom a spôsobom ustanoveným v

Dlžník po povolení reštrukturalizácie nestráca právnu subjektivitu (viď tiež publikáciu

autorov Doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. a Doc. JUDr. Jána Husára, CSc. „Sprievodca

konkurzným právom“, vydanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že povinný v danom prípade

zostal aj po povolení reštrukturalizácie nositeľom procesného oprávnenia, aby mu súd doručil

rozhodnutie ukladajúce mu povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie. Súdy toto jeho

oprávnenie nerešpektovali. Vzhľadom na to, že len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie

má účinky predpokladané zákonom (viď primerane R 19/1968) a uznesenie súdu prvého

stupňa nebolo povinnému riadne doručené, nezačala mu ani plynúť odvolacia lehota. Preto

pre odmietnutie jeho odvolania ako oneskorene podaného neboli dané procesné predpoklady.

Vzhľadom na uvedený nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorým bola povinnému

odňatá možnosť pred súdom konať ( ), je jeho dovolanie nielen prípustné,

ale aj opodstatnené. So zreteľom na výskyt tejto procesnej vady zrušil dovolací súd napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

6

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. marca 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková