Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
12c/400637.db1694.pdf
PDF · 108.11 KB
No categories available
1Oboer/146/2013
Najvyšší súd 1 Oboer 146/2013
Slovenskej republiky 1 OboE 39/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o.,
so sídlom v B., P. IČO: X. zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B.,
G. IČO: X., proti povinnému: J. C., nar. X. bytom L. o vymoženie 1301,87 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 12Er/994/2008, o odvolaní
a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 12CoE/292/2012-72
z 29. januára 2013, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.
II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.
IV. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trebišov ako súd exekučný uznesením č. k. 12Er/994/2008-40 z 19. júla
2012 exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade B. u súdneho exekútora JUDr. R. K. pod č. EX
4240/2008 zastavil podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol,
že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená zmluva o úvere, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, kde oprávnená
je dodávateľom a povinný spotrebiteľom. V nej dojednaná rozhodcovská doložka bola
spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodnila dodávateľa a povinného zbavila reálnej
možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Predmetná doložka je neprijateľná
a v dôsledku toho neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa
považoval rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul za rozporný so zákonom, konkrétne
s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
o rozhodcovskom konaní a s dobrými mravmi. Preto rozhodnutie vydané v takomto
rozhodcovskom konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením
č. k. 12 CoE 292/2012-72 z 29. januára 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O. s. p.“) ako vecne správne potvrdil, návrh oprávnenej na prerušenie konania
zamietol a účastníkom odvolacieho konania náhradu trov nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že právny vzťah medzi oprávnenou a povinným je vzťahom
spotrebiteľským. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že povinnosť exekučného súdu
preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného poriadku, kde
exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul
bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej,
či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Konštatoval, že pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má
exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným
titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky,
čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3 Cdo
122/2011, sp. zn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Odvolací súd považoval oprávnenou namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom, a teda aj s Ústavou Slovenskej
republiky. Preto za neodôvodnenú považuje aj žiadosť oprávnenej na prerušenie konania
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. za účelom podania návrhu Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 veta práva a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie rozhodol
o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplnil, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide
o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach – vo výroku zamietajúcom návrh na
prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podala oprávnená tiež dovolanie,
v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/
O. s. p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo
vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho
exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), 4. oprávnenej odňali
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali
bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola
rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva
Európskej únie, 5. v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), pretože nesprávne zistili skutkový stav
a nevykonali náležité dokazovanie a 6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“)
žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň
žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie
špecifikovala v podanom dovolaní.
I. Najvyšší súd SR skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia
ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach.
Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola
už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred
Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach
zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2014 sp. zn. 1 OboE
6/2013, zo 16. apríla 2014 sp. zn. 1 OboE 92/2013, z 23. septembra 2014 sp. zn. 1 OboE
113/2014, zo 14. októbra 2014 sp. zn. 1 OboE 178/2014, zo 16. decembra 2014 sp. zn.
1 OboE 153/2014) s tým, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa
a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p.). Najvyšší súd SR na
uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa
stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.
Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie
odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zastavil (ust. § 103 a 104 ods. 1 O. s. p.).
II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom
konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na
prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší
súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,
v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je
možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 301/2012, z 30. apríla 2013 sp. zn.
2 Cdo 386/2012, z 15. mája 2013 sp. zn. 6 Cdo 431/2012, z 13. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo
441/2012, z 9. júla 5 Cdo 371/2012, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje
s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre
účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. má
podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.
V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína
aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo
o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku). S poukazom
na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. §
243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR
pod sp. zn. 1 Oboer 68/2013, 1 Oboer 193/2013, 1 Oboer 217/2013, 1 Oboer 218/2013, 1
Oboer 262/2013 a 1 Oboer 156/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust.
§ 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo
zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.). V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne úspešnému
povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní
nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).
Najvyšší súd SR nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo povinný nepodal
návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 17. marca 2015
JUDr. Juraj S e m a n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová