Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/479/2014

Identifikačné číslo spisu: 4312203951 Dátum vydania rozhodnutia: 24.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4312203951.1

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v právnej vec i navrhovateľa L. N., bytom S., zastúpeného Mgr. Noémi Polákovou, advokátkou, so sídlom v Leviciach, M. R. Štefánika č. 3, proti odporcovi V.V., bytom Z. zastúpenému JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, so sídlom v Šahách, Hontianska cesta č. 4, o zaplatenie 663,88 Eur vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. februára 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Levice rozsudkom z 23. apríla 2013 č. k. - 105 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 663,88 Eur s 15 % ročným úrokom od 15. februára 2008 do 31. decembra 2010, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 663,88 Eur od 1. januára 2011 až do zaplatenia. Zaviazal ho tiež nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 39,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 354,30 Eur. Mal preukázané, že na základe dohody o poskytnutí pôžičky z 15. februára 2008 navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 20.000,- Sk za účelom zaplatenia vodičského preukazu. Odporca sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31. decembra 2010 s ročným úrokom 15 % ročne. Navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku v sume 663,88 eur dňa 30. novembra 2007 za účelom zaplatenia vodičského kurzu na základe ústnej dohody, čo odporca následne, 15. februára 2008 písomne potvrdil. Odporca popieral poskytnutie pôžičky, uzavretie zmluvy o pôžičke, ako aj absolvovanie vodičského kurzu a tiež tvrdil, že v danom prípade získaním vodičského oprávnenia išlo o zvyšovanie jeho kvalifikácie v pracovnom pomere u navrhovateľa. Potvrdil však, že na zmluve o pôžičke je jeho podpis. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca absolvoval vodičský kurz. Podpísal žiadosť o udelenie vodičského oprávnenia, absolvoval lekársku prehliadku potrebnú pre udelenie vodičského oprávnenia. ORPZ, ODI 27. decembra 2007 vydal osvedčenie o absolvovaní prípravy viesť motorové vozidlá. Z príjmového pokladničného dokladu č. 19-11/2007 vyhotoveného Ambrózom Maťom 30. novembra 2007 vyplynulo, že od navrhovateľa bola prijatá suma 18.000,- Sk za účelom výcviku vodiča Alfréda Ťahodu. Nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom došlo k

uzavretiu zmluvy v súlade s (ktorá zmluva v zmysle vyžaduje písomnú formu, inak je zmluva neplatná). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. Februára 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľovi nepriznal trovy odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len konštatovanie správnosti dôvodov. Konštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá kritériám Vec správne považoval za právny vzťah pôžičky, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi na zaplatenie vodičského kurzu na získanie vodičského oprávnenia v autoškole. Odporca osvedčil poskytnutie pôžičky aj písomne 15. februára 2008, potvrdiac tak ústne uzavretú dohodu účastníkov.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca. Žiadal rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazpovaní. Poukázal na to, že odvolací súd sa nedostatočne vyporiadal s jeho dôvodmi uvedenými v odvolaní z 1. júla 2013 a doplnení odvolania z. 3. júla 2013. Namietal nedôveryhodnosť svedeckej výpovede svedka V. O.o vyplýva z účelového vystavenia príjmového pokladničného dokladu na meno navrhovateľa. Popieral ústnu dohodu ohľadne poskytnutej pôžičky. Zotrval na svojich vyjadreniach, že ak by u navrhovateľa naďalej pracoval, nikdy by od neho vrátenie tzv. pôžičky nepýtal. V rokoch 2007 - 2008 pracoval u navrhovateľa ako traktorista bez toho, aby s ním navrhovateľ uzavrel pracovnú zmluvu, resp. dohodu o vykonaní práce. Navrhol mu, aby si urobil vodičský preukaz s tým, že mu to vybaví aj zaplatí u majiteľa autoškoly. Zmluvu o pôžičke, ktorú mu dal navrhovateľ podpísať a ktorú podpísal, nie slobodne a vážne a v tiesni, považuje z jeho strany za simulovaný právny úkon, ktorý mal zakryť skutočné plnenie súvisiace so vzdelávaním a získaním kvalifikácie, tak ako to má namysli a . Bez toho, aby si zvýšil kvalifikáciu by nemohol ako vodič - traktorista u navrhovateľa pracovať. Súd sa nevyporiadal s otázkou trvania jeho pracovného pomeru u navrhovateľa v rokoch 2007 a 2008, rovnako s jeho tvrdením, že podľa došlo k uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľom a majiteľom autoškoly v prospech tretej osoby. Vzniesol námietku premlčania žalovanej sumy, keďže malo podľa súdu dôjsť k pôžičke 30. novembra 2007. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, neobsahuje náležitosti podľa , ktorým postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné, riadne a dostatočne neodôvodnené, rozsudok nie je preskúmateľný. Zároveň navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení namietol, že voči napadnutému rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený v zmysle , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia platí, že ak

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací s úd odchýlil o d právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Dovolanie odporcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Odporca namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti , rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný ( pís. f ).

Vzhľadom na uvedené vyššie existencia vád v zmysle až e/ a nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto dôvodov nie je daná.

Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa

Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že v konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou postihnuté, t. j. že nastali skutočnosti v dôsledku, ktorých vada vznikla (prejavila sa) resp. nebola odstránená v postupe - rozhodnutí odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a

akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa a aj odvolací súd postačujúco odôvodnili svoje rozsudky. Rozsudok odvolacieho súdu nadviazal na rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ako vecne správny potvrdil. Podľa dovolacieho súdu nižšie súdy dostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia; ich zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku ( ), je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdili. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; takýto prístup reflektuje aj ostatne citovanú judikatúru ESĽP. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým - ako už bolo spomenuté - tvorí jeden celok.

Dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, podrobne a jasne objasňujúce ( ) skutkový a právny základ rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). Preto týmto postupom súdu prvého stupňa ako ani odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konania konať pred súdom ( ).

Odporca tiež namieta, že súd sa dopustil inej vady, ktorá spočívala v nevykonaní dôkazov, v nesprávnom vyhodnotení dôkazov.

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ().

Právomoc (súdu) konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (porovnaj ), a nie účastníkov konania.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť však sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa

Pokiaľ ide o námietku odporcu v tejto súvislosti spochybňujúcu nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako tzv. iná vada konania podľa ), samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle - nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa , Najvyšší súd Slovenskej

republiky mimoriadny opravný prostriedok odporcu odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a ). Dovolací súd však navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.