Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/388/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Ivana

Machyniaka, v právnej veci žalobcu J. B., bývajúceho v P., proti žalovanému P. B.,

bývajúcemu v N.N., zastúpenému JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom

v Košiciach, Floriánska 19, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn.

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2012, sp.zn. 2 Co

80/208, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo 14. decembra 2007 č.k. -226

zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.

kat.úz. N., parc.č. 312/1-orná pôda o výmere 4162 m2, parc. č. 312/2 zastavaná plocha

o výmere 119 m2, parc. č. 313 záhrada o výmere 1350 m2, parc. č. 314 zastavaná plocha

o výmere 1118 m2 a k rodinnému domu č. 200 nachádzajúcemu sa na parc. č. 314

a vyporiadal ho tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva parc. č. 314/2 zastavaná

plocha dom, dvor o výmere 559 m2, parc. č. 313/2 záhradu o výmere 675 m2 a parc. č. 312/3

2

orná pôda o výmere 2141 m2. Žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva parc. č. 312/1

orná pôda o výmere 2021 m2, parc. č. 313/1 záhrada o výmere 675 m2, parc. č. 312/2

zastavaná plocha o výmere 119 m2 a parc. č. 314/1 zastavaná plocha, dom, dvor o výmere

559 m2 a dom č. 200 na parc. č. 314/1, tak ako je zakreslené na geometrickom pláne

č. 14396238-191/95 z 12. decembra 1996, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi ako náhradu sumu 2963,15 € (89.268,-Sk)

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume

197,47 € (5.949,-Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a takisto žalovanému uložil

povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 97,89 € () na účet Okresného súdu Košice-

okolie do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci

nemajú právo na ich náhradu. Opravným uznesením č.k. -233 z 15. januára

2008 opravil výrok rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi

náhradu na vyrovnanie podielov, keďže správne mala byť vyčíslená sumou 6.894,83 €

(207.713,50 Sk). Uvedeným opravným uznesením opravil chybu v počítaní pri výpočte

náhrady za podiel na rodinnom dome, studni a maštale. Pri rozhodovaní vychádzal

zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere každý ½-ice k celku,

nehnuteľností zapísaných na LV č. X., parc.č. 312/1, parc. č. 312/2, parc. č. 313, parc. č. 314

a domu súp. č. 200, postaveného na parc.č. 314. Na základe vykonaného dokazovania,

vychádzajúc z a ,

mal za preukázané, že účastníci konania sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, preto žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva vyhovel a podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že

nehnuteľnosti reálne rozdelil prvou alternatívou navrhnutou znalcom v znaleckom posudku

z 9. augusta 1999 (pozdĺžne). Tento spôsob rozdelenia považoval za najspravodlivejší

a najvhodnejší, pretože obaja podieloví spoluvlastníci mali rovnaké podiely a získajú

nehnuteľnosti rovnakej kvality, každý z nich bude vlastniť nehnuteľnosti aj na rovine, aj

so stúpaním. Súd zároveň bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný má na parc. č. 312/2

postavený rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom, preto prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného parc. č. 312/1, parc. č. 313/1, parc. č. 312/2, parc. č. 314/1 a dom

č. 200 na parc. č. 314/1, spolu vo výmere 3374 m2 a žalobcovi parc. č. 314/2, 313/2 a 313/3,

spolu vo výmere 3375 m2. Hodnotu nehnuteľnosti (domu)určoval na základe znaleckého

dokazovania pri zohľadnení, že dom súp. č. 200 bol postavený v roku 1937, ktorú skutočnosť

mal preukázanú potvrdením Obecného úradu v N.. Zaviazal preto žalovaného vyplatiť

žalobcovi náhradu za podiel v rodinnom dome č. 200, ktorý prikázal v celosti do jeho

3

vlastníctva v sume 6.245,29 €(188.145,50 Sk), náhradu za podiel v sume 114,25 € (3.442,-Sk)

a náhradu za podiel maštale v sume 535,29 € (16.126,-Sk), čo spolu predstavuje čiastku

6.894,83 € (207.713,50 Sk).

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. júla 2012 sp.zn. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. -233

z 15. januára 2008, okrem výroku o trovách štátu, tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. kat. úz. N. parc.č. 312/1 – orná pôda

o výmere 3388 m2, parc.č. 312/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, parc.č.

312/5 – orná pôda o výmere 774 m2, parc. č. 313 – záhrady o výmere 1350 m2, parc.č. 314 –

zastavané plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a rodinnému domu súp. č. 200 postavenému

na parc. č. 314 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorenú parc. č. 312/7

– orná pôda o výmere 2141 m2, parc. č. 313/4 – záhrada o výmere 675 m2, parc. č. 314/4 –

zastavaná plocha o výmere 559 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal

novovytvorenú parc. č. 312/1 – orná pôda o výmere 1419 m2, parc. č. 312/2 – zastavaná

plocha o výmere 119 m2, parc. č. 312/5 orná pôda o výmere 602 m2, parc. č. 313/1 – záhrada

o výmere 675 m2, parc. č. 314/1 zastavaná plocha o výmere 559 m2 a rodinný dom súp.č. 200

postavený na parc.č. 314/1 ako sú zakreslené na geometrickom pláne č. 3/2012 vyhotovenom

28. januára 2012 J. G., autorizačne overeného 30. januára 2012 Ing. A. M., CSc., ktorý tvorí

prílohu č. 3 doplnku č. l k znaleckému posudku č. 9/2010 vedeného pod č. 3/2012

vyhotoveného znalcom J. G., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov 2.250 € v lehote 90 dní od

právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov celého konania účastníkom nepriznal. Zrušil rozsudok

vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Odvolací súd doplnil dokazovanie zadovážením stanoviska Obce N. o prípadnej

existencii územného plánu, podľa ktorého by malo dôjsť k výstavbe cesty, ktorej trasa je

plánovaná naprieč parc.č. 312/1 a 313/3, z ktorého vyplynulo, že obec nemá schválený

územný plán; zadovážením znaleckého posudku zakreslením možného priečneho delenia

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi

účastníkmi podaného znalcom J. G. pod č. 9/2010, doplnku č. 1 k znaleckému posudku č.

9/2010, v ktorom bol vyhotovený geometrický plán na pozdĺžne delenie predmetných

nehnuteľností v troch alternatívach pri zohľadnení novovytvorenej parc.č. 312/5, ktorá bola

v katastri nehnuteľnosti zakreslená po rozhodnutí súdom prvého stupňa. Išlo o totožné

rozdelenie ako bolo znázornené v znaleckom posudku – geometrickom pláne č. 14396238-

191/95 z 12. decembra 1996 (podľa ktorého rozhodoval súd prvého stupňa) pri zohľadnení

vyššie uvádzanej zmeny (vytvorenie a zakreslenie do katastra nehnuteľnosti parc.č. 312/5).

Zároveň si vyžiadal stanovisko Obce N., či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva, sú ohrozené zosuvom pôdy a z tohto oznámenia vyplynulo, že

parc. č. 313 a 314 kat.úz. N. sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov, nie sú v tzv.

akútnom pásme zosuvu, avšak pri výstavbe alebo predaji u každej parcely je požadovaný

geologický odborný posudok, ktorý je smerodajný pri určení, či uvedené parcely sú alebo nie

sú ohrozené zosuvom pôdy. Odvolací súd ďalej uviedol, že z dokazovania vykonaného pred

súdom prvého stupňa, aj pred odvolacím súdom vyplynulo, že pozemky v podielovom

spoluvlastníctve účastníkov sú reálne deliteľné, prístup na pozemky je možný z dvoch

protiľahlých strán, parc.č. 314 a parc.č. 313 sú svahovitým terénom a nachádzajú sa

v blízkosti zosuvu, ktorý nastal v Obci N. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, t.j.

v čase vykonávania dokazovania počas odvolacieho konania. Rodinný dom súp.č. 200, ktorý

je takisto v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a je postavený na parcele

č. 314 nie je reálne deliteľný. Časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva (parc.č. 313 a parc.č. 314) sa nachádza v geologicky

problémovej lokalite. Pretože sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov a aj keď nie sú

v tzv. akútnom pásme zosuvu, odvolací súd mal za to, že existuje možnosť zosuvu pôdy aj na

týchto parcelách, preto neprichádzala do úvahy reálna deľba predmetných nehnuteľností

priečne. V takom prípade by totiž pozemky, nachádzajúce sa v tejto problematickej lokalite

boli prikázané do výlučného vlastníctva iba jednému z účastníkov, teda jednému

z podielových spoluvlastníkov. Keďže, ako to vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd je

povinný prihliadať na účelné využitie veci, odvolací súd mal za to, že jediným možným

spôsobom delenia pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov za danej

situácie bola reálna deľba pozdĺžne. Odvolací súd sa priklonil k prvej alternatíve doplnku

znaleckého posudku znalca J. G., ktorá je zobrazená v prílohe č. 3 a zakresľuje súčasný

užívací stav a z hľadiska účelného využitia oboch polovíc nehnuteľnosti je najvyváženejšia,

pri takomto delení sú obe časti porovnateľné aj z hľadiska šírky vstupov

na pozemky (sú približne rovnaké s minimálnym rozdielom). Odvolací súd ďalej doplnil

dokazovanie zadovážením stanovísk realitných kancelárií o cene nehnuteľnosti – rodinného

domu súp. č. 200.Vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp.

od vykonania znaleckého dokazovania za účelom zistenia ceny rodinného domu, ktorý bol

predmetom konania, keďže žalovaný žiadal vyhotovenie nového znaleckého posudku

na určenie ceny rodinného domu, odvolací súd, v záujme hospodárnosti konania nenariadil

nové znalecké dokazovanie, ale zisťoval jeho hodnotu prostredníctvom realitných kancelárií.

Z oznámenia realitnej kancelárie VRK REÁL PLUS s.r.o. vyplynulo, že nehnuteľnosť, resp.

dom, pokiaľ sa nachádza v lokalite, ktorá si vyžaduje geologický odborný posudok a dom je

v zlom stave, bolo by potrebné ho zbúrať, náklady na zbúranie domu a odvoz odpadu by

presiahli hodnotu samotného pozemku, podľa ich názoru takáto nehnuteľnosť je veľmi ťažko

predajná, resp. nepredajná, nakoľko na trhu o takéto nehnuteľnosti nie je záujem.

Z oznámenia realitnej kancelárie AEM REALITY s.r.o. vyplynulo, že súdom popísaná

nehnuteľnosť je pred koncom predpokladanej životnosti, je umiestnená v blízkosti lokality

s aktívnym zosuvným pásmom, jej rekonštrukcia, prípadne jej rozšírenie si vyžadujú

geologické posúdenie pozemku, na ktorom sa nachádza. Všetky tieto uvedené príčiny

negatívne ovplyvňujú trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v geologických problémových lokalitách, prípadne v ich blízkosti sú v súčasnosti veľmi ťažko

predajné, cena podobných nehnuteľností, čo sa týka dispozičného riešenia použitých

materiálov, užívania, veku a v neposlednom rade situovaných v problematickej lokalite sa

pohybuje od 3.000 do 4.500 €. Vzhľadom na to, že rodinný dom súp. č. 200 sa nachádza

na tej časti pozemku, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, odvolací súd

(keďže nie je reálne deliteľný) ho prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určovaní

hodnoty predmetných nehnuteľností odvolací súd vychádzal z . Prihliadol

na výsledok znaleckého dokazovania v súvislosti so zisťovaním ceny predmetnej

nehnuteľnosti pred súdom prvého stupňa a oznámenia realitných kancelárií. Určil hodnotu

tejto nehnuteľnosti sumou 4.500 € majúc za to, že táto cena odzrkadľuje nepriaznivú lokalitu,

ktorej sa rodinný dom nachádza, takisto odzrkadľuje zníženie hodnoty predmetnej

nehnuteľnosti oproti pôvodnému zisteniu znaleckým dokazovaním z dôvodu jej neužívania,

s prihliadnutím aj na skutočnosť, že bola postavená v rokoch 1920 až 1922. Dospel k záveru,

že i keď predmetná nehnuteľnosť je ťažko predajná, resp. nepredajná, táto skutočnosť

neznamená, že nehnuteľnosť nemá hodnotu, avšak jej cena je podstatne nižšia, než bola

určená znaleckým posudkom v roku 2007. Keďže do výlučného vlastníctva žalobcu boli

prikázané pozemky v celkovej výmere 3375 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného

pozemky v celkovej výmere 3374 m2 a výška spoluvlastníckych podielov žalobcu

a žalovaného bola v rozsahu ½-ice k celku, odvolací súd mal za to, že takáto deľba

zohľadňuje ich reálny podiel, preto žiadny z účastníkov nemá povinnosť druhému nahrádzať

na vyrovnanie podielov žiadnu finančnú čiastku. Náhrada na vyrovnanie podielov prichádzala

do úvahy iba v časti týkajúcej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

6

k rodinnému domu súp. č. 200, postaveného na parc. č. 314. Pri zohľadnení výšky

spoluvlastníckych podielov v rozsahu ½-ice každého z účastníkov, odvolací súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho podiel k predmetnej nehnuteľnosti

vo výške 2.250 €, t.j. polovicu z hodnoty nehnuteľnosti určenej čiastkou 4.500 €. O trovách

konania účastníkov rozhodol podľa a výrok o trovách štátu zrušil podľa

a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý namietal spôsob

vyporiadania spoluvlastníctva z hľadiska rozdelenia predmetných nehnuteľností reálnou

deľbou, závery znaleckého posudku, geometrický plán zo dňa 12. decembra 1996. Uviedol, že

nie je pravdivé , že sám využíva rodinný dom č. 200, nakoľko ho neužíva od 15. augusta

2004, kedy sa mu žalobca vyhrážal, takisto namietal určenú hodnotu tohto domu, vo vzťahu

k cene, ktorú by mal zaplatiť titulom finančného vyrovnania. Nesúhlasil so stanoviskom obce

k územnému plánu. Záverom namietal výšku súdnych poplatkov a poukázal na svoju sociálnu

situáciu.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 ) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

So zreteľom na ustanovenie dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. V dovolacom konaní existencia takejto vady nevyšla najavo a ani z obsahu podaného

dovolania nebolo možné vyvodiť, že dovolateľ niektorú z hore uvedených vád konania

namieta.

Z obsahu podaného dovolanie je zrejmé, že dovolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ), je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis

a či ho aj správne interpretoval.

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. (§ 142

ods. 1 ).

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv

založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek

spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie.

Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je

rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom

za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti

podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému

z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť

prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide

o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť

možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec

prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len

v prípade, že by boli zjavne neprimerané Súd preto musí riadne odôvodniť, z akého dôvodu

je kritérium, ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce.

Dovolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že odvolací súd, ktorý sám doplnil

dokazovanie, vzhľadom i na odstup času a zmenu pomerov, vychádzal správne zo zisteného

skutkového stavu a jeho závery nie sú svojvoľné alebo arbitrárne, ale naopak v súlade

s právnou úpravou, obsiahnutou v a ustálenou súdnou

judikatúrou ( pozri R 19/1967, R 46/1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. a iné). Správne odvolací súd prihliadol pri reálnej deľbe k výške

spoluvlastníckych podielov a za rozhodujúce považoval kritérium účelného využitia

pozemkov pri reálnej deľbe pozdĺžne. Keďže domovú nehnuteľnosť reálne deliť nemohol,

správne pristúpil k prikázaniu domovej nehnuteľnosti do vlastníctva jedného z účastníkov

(žalovaného), pri súčasne určenej cene, ktorú zaviazal ako finančnú náhradu, za podiel

žalobcu, žalovaného zaplatiť žalobcovi. Obsah dovolanie žalovaného v tomto smere nemohol

spochybniť správne závery odvolacieho súdu a ani dôvody jeho rozsudku, na ktoré i dovolací

súd poukazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací

súd správne aplikoval citované zákonné ustanovenia. Záver odvolacieho súdu je v súlade

s vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní žalovaný nebol úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

.