Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea6/399472.76b224.pdf
PDF · 131.66 KB
No categories available
5Cdo/388/2012
Najvyšší súd 5 Cdo 388/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Ivana
Machyniaka, v právnej veci žalobcu J. B., bývajúceho v P., proti žalovanému P. B.,
bývajúcemu v N.N., zastúpenému JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom
v Košiciach, Floriánska 19, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 11 C 220/1998
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2012, sp.zn. 2 Co
80/208, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo 14. decembra 2007 č.k. 11 C 220/1998-226
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.
kat.úz. N., parc.č. 312/1-orná pôda o výmere 4162 m2, parc. č. 312/2 zastavaná plocha
o výmere 119 m2, parc. č. 313 záhrada o výmere 1350 m2, parc. č. 314 zastavaná plocha
o výmere 1118 m2 a k rodinnému domu č. 200 nachádzajúcemu sa na parc. č. 314
a vyporiadal ho tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva parc. č. 314/2 zastavaná
plocha dom, dvor o výmere 559 m2, parc. č. 313/2 záhradu o výmere 675 m2 a parc. č. 312/3
orná pôda o výmere 2141 m2. Žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva parc. č. 312/1
orná pôda o výmere 2021 m2, parc. č. 313/1 záhrada o výmere 675 m2, parc. č. 312/2
zastavaná plocha o výmere 119 m2 a parc. č. 314/1 zastavaná plocha, dom, dvor o výmere
559 m2 a dom č. 200 na parc. č. 314/1, tak ako je zakreslené na geometrickom pláne
č. 14396238-191/95 z 12. decembra 1996, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi ako náhradu sumu 2963,15 € (89.268,-Sk)
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume
197,47 € (5.949,-Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a takisto žalovanému uložil
povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 97,89 € (2.949,Sk) na účet Okresného súdu Košice-
okolie do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci
nemajú právo na ich náhradu. Opravným uznesením č.k. 11 C/220/1998-233 z 15. januára
2008 opravil výrok rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi
náhradu na vyrovnanie podielov, keďže správne mala byť vyčíslená sumou 6.894,83 €
(207.713,50 Sk). Uvedeným opravným uznesením opravil chybu v počítaní pri výpočte
náhrady za podiel na rodinnom dome, studni a maštale. Pri rozhodovaní vychádzal
zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere každý ½-ice k celku,
nehnuteľností zapísaných na LV č. X., parc.č. 312/1, parc. č. 312/2, parc. č. 313, parc. č. 314
a domu súp. č. 200, postaveného na parc.č. 314. Na základe vykonaného dokazovania,
vychádzajúc z § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
mal za preukázané, že účastníci konania sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, preto žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vyhovel a podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že
nehnuteľnosti reálne rozdelil prvou alternatívou navrhnutou znalcom v znaleckom posudku
z 9. augusta 1999 (pozdĺžne). Tento spôsob rozdelenia považoval za najspravodlivejší
a najvhodnejší, pretože obaja podieloví spoluvlastníci mali rovnaké podiely a získajú
nehnuteľnosti rovnakej kvality, každý z nich bude vlastniť nehnuteľnosti aj na rovine, aj
so stúpaním. Súd zároveň bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný má na parc. č. 312/2
postavený rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom, preto prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného parc. č. 312/1, parc. č. 313/1, parc. č. 312/2, parc. č. 314/1 a dom
č. 200 na parc. č. 314/1, spolu vo výmere 3374 m2 a žalobcovi parc. č. 314/2, 313/2 a 313/3,
spolu vo výmere 3375 m2. Hodnotu nehnuteľnosti (domu)určoval na základe znaleckého
dokazovania pri zohľadnení, že dom súp. č. 200 bol postavený v roku 1937, ktorú skutočnosť
mal preukázanú potvrdením Obecného úradu v N.. Zaviazal preto žalovaného vyplatiť
žalobcovi náhradu za podiel v rodinnom dome č. 200, ktorý prikázal v celosti do jeho
vlastníctva v sume 6.245,29 €(188.145,50 Sk), náhradu za podiel v sume 114,25 € (3.442,-Sk)
a náhradu za podiel maštale v sume 535,29 € (16.126,-Sk), čo spolu predstavuje čiastku
6.894,83 € (207.713,50 Sk).
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. júla 2012 sp.zn. 2 Co 80/2008 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením č.k. 11 C/220/1998-233
z 15. januára 2008, okrem výroku o trovách štátu, tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. kat. úz. N. parc.č. 312/1 – orná pôda
o výmere 3388 m2, parc.č. 312/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, parc.č.
312/5 – orná pôda o výmere 774 m2, parc. č. 313 – záhrady o výmere 1350 m2, parc.č. 314 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a rodinnému domu súp. č. 200 postavenému
na parc. č. 314 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorenú parc. č. 312/7
– orná pôda o výmere 2141 m2, parc. č. 313/4 – záhrada o výmere 675 m2, parc. č. 314/4 –
zastavaná plocha o výmere 559 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
novovytvorenú parc. č. 312/1 – orná pôda o výmere 1419 m2, parc. č. 312/2 – zastavaná
plocha o výmere 119 m2, parc. č. 312/5 orná pôda o výmere 602 m2, parc. č. 313/1 – záhrada
o výmere 675 m2, parc. č. 314/1 zastavaná plocha o výmere 559 m2 a rodinný dom súp.č. 200
postavený na parc.č. 314/1 ako sú zakreslené na geometrickom pláne č. 3/2012 vyhotovenom
28. januára 2012 J. G., autorizačne overeného 30. januára 2012 Ing. A. M., CSc., ktorý tvorí
prílohu č. 3 doplnku č. l k znaleckému posudku č. 9/2010 vedeného pod č. 3/2012
vyhotoveného znalcom J. G., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov 2.250 € v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov celého konania účastníkom nepriznal. Zrušil rozsudok
vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolací súd doplnil dokazovanie zadovážením stanoviska Obce N. o prípadnej
existencii územného plánu, podľa ktorého by malo dôjsť k výstavbe cesty, ktorej trasa je
plánovaná naprieč parc.č. 312/1 a 313/3, z ktorého vyplynulo, že obec nemá schválený
územný plán; zadovážením znaleckého posudku zakreslením možného priečneho delenia
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi
účastníkmi podaného znalcom J. G. pod č. 9/2010, doplnku č. 1 k znaleckému posudku č.
9/2010, v ktorom bol vyhotovený geometrický plán na pozdĺžne delenie predmetných
nehnuteľností v troch alternatívach pri zohľadnení novovytvorenej parc.č. 312/5, ktorá bola
v katastri nehnuteľnosti zakreslená po rozhodnutí súdom prvého stupňa. Išlo o totožné
rozdelenie ako bolo znázornené v znaleckom posudku – geometrickom pláne č. 14396238-
191/95 z 12. decembra 1996 (podľa ktorého rozhodoval súd prvého stupňa) pri zohľadnení
vyššie uvádzanej zmeny (vytvorenie a zakreslenie do katastra nehnuteľnosti parc.č. 312/5).
Zároveň si vyžiadal stanovisko Obce N., či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, sú ohrozené zosuvom pôdy a z tohto oznámenia vyplynulo, že
parc. č. 313 a 314 kat.úz. N. sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov, nie sú v tzv.
akútnom pásme zosuvu, avšak pri výstavbe alebo predaji u každej parcely je požadovaný
geologický odborný posudok, ktorý je smerodajný pri určení, či uvedené parcely sú alebo nie
sú ohrozené zosuvom pôdy. Odvolací súd ďalej uviedol, že z dokazovania vykonaného pred
súdom prvého stupňa, aj pred odvolacím súdom vyplynulo, že pozemky v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov sú reálne deliteľné, prístup na pozemky je možný z dvoch
protiľahlých strán, parc.č. 314 a parc.č. 313 sú svahovitým terénom a nachádzajú sa
v blízkosti zosuvu, ktorý nastal v Obci N. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, t.j.
v čase vykonávania dokazovania počas odvolacieho konania. Rodinný dom súp.č. 200, ktorý
je takisto v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a je postavený na parcele
č. 314 nie je reálne deliteľný. Časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva (parc.č. 313 a parc.č. 314) sa nachádza v geologicky
problémovej lokalite. Pretože sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov a aj keď nie sú
v tzv. akútnom pásme zosuvu, odvolací súd mal za to, že existuje možnosť zosuvu pôdy aj na
týchto parcelách, preto neprichádzala do úvahy reálna deľba predmetných nehnuteľností
priečne. V takom prípade by totiž pozemky, nachádzajúce sa v tejto problematickej lokalite
boli prikázané do výlučného vlastníctva iba jednému z účastníkov, teda jednému
z podielových spoluvlastníkov. Keďže, ako to vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd je
povinný prihliadať na účelné využitie veci, odvolací súd mal za to, že jediným možným
spôsobom delenia pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov za danej
situácie bola reálna deľba pozdĺžne. Odvolací súd sa priklonil k prvej alternatíve doplnku
znaleckého posudku znalca J. G., ktorá je zobrazená v prílohe č. 3 a zakresľuje súčasný
užívací stav a z hľadiska účelného využitia oboch polovíc nehnuteľnosti je najvyváženejšia,
pri takomto delení sú obe časti porovnateľné aj z hľadiska šírky vstupov
na pozemky (sú približne rovnaké s minimálnym rozdielom). Odvolací súd ďalej doplnil
dokazovanie zadovážením stanovísk realitných kancelárií o cene nehnuteľnosti – rodinného
domu súp. č. 200.Vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp.
od vykonania znaleckého dokazovania za účelom zistenia ceny rodinného domu, ktorý bol
predmetom konania, keďže žalovaný žiadal vyhotovenie nového znaleckého posudku
na určenie ceny rodinného domu, odvolací súd, v záujme hospodárnosti konania nenariadil
nové znalecké dokazovanie, ale zisťoval jeho hodnotu prostredníctvom realitných kancelárií.
Z oznámenia realitnej kancelárie VRK REÁL PLUS s.r.o. vyplynulo, že nehnuteľnosť, resp.
dom, pokiaľ sa nachádza v lokalite, ktorá si vyžaduje geologický odborný posudok a dom je
v zlom stave, bolo by potrebné ho zbúrať, náklady na zbúranie domu a odvoz odpadu by
presiahli hodnotu samotného pozemku, podľa ich názoru takáto nehnuteľnosť je veľmi ťažko
predajná, resp. nepredajná, nakoľko na trhu o takéto nehnuteľnosti nie je záujem.
Z oznámenia realitnej kancelárie AEM REALITY s.r.o. vyplynulo, že súdom popísaná
nehnuteľnosť je pred koncom predpokladanej životnosti, je umiestnená v blízkosti lokality
s aktívnym zosuvným pásmom, jej rekonštrukcia, prípadne jej rozšírenie si vyžadujú
geologické posúdenie pozemku, na ktorom sa nachádza. Všetky tieto uvedené príčiny
negatívne ovplyvňujú trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v geologických problémových lokalitách, prípadne v ich blízkosti sú v súčasnosti veľmi ťažko
predajné, cena podobných nehnuteľností, čo sa týka dispozičného riešenia použitých
materiálov, užívania, veku a v neposlednom rade situovaných v problematickej lokalite sa
pohybuje od 3.000 do 4.500 €. Vzhľadom na to, že rodinný dom súp. č. 200 sa nachádza
na tej časti pozemku, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, odvolací súd
(keďže nie je reálne deliteľný) ho prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určovaní
hodnoty predmetných nehnuteľností odvolací súd vychádzal z § 136 O.s.p.. Prihliadol
na výsledok znaleckého dokazovania v súvislosti so zisťovaním ceny predmetnej
nehnuteľnosti pred súdom prvého stupňa a oznámenia realitných kancelárií. Určil hodnotu
tejto nehnuteľnosti sumou 4.500 € majúc za to, že táto cena odzrkadľuje nepriaznivú lokalitu,
ktorej sa rodinný dom nachádza, takisto odzrkadľuje zníženie hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti oproti pôvodnému zisteniu znaleckým dokazovaním z dôvodu jej neužívania,
s prihliadnutím aj na skutočnosť, že bola postavená v rokoch 1920 až 1922. Dospel k záveru,
že i keď predmetná nehnuteľnosť je ťažko predajná, resp. nepredajná, táto skutočnosť
neznamená, že nehnuteľnosť nemá hodnotu, avšak jej cena je podstatne nižšia, než bola
určená znaleckým posudkom v roku 2007. Keďže do výlučného vlastníctva žalobcu boli
prikázané pozemky v celkovej výmere 3375 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného
pozemky v celkovej výmere 3374 m2 a výška spoluvlastníckych podielov žalobcu
a žalovaného bola v rozsahu ½-ice k celku, odvolací súd mal za to, že takáto deľba
zohľadňuje ich reálny podiel, preto žiadny z účastníkov nemá povinnosť druhému nahrádzať
na vyrovnanie podielov žiadnu finančnú čiastku. Náhrada na vyrovnanie podielov prichádzala
do úvahy iba v časti týkajúcej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k rodinnému domu súp. č. 200, postaveného na parc. č. 314. Pri zohľadnení výšky
spoluvlastníckych podielov v rozsahu ½-ice každého z účastníkov, odvolací súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho podiel k predmetnej nehnuteľnosti
vo výške 2.250 €, t.j. polovicu z hodnoty nehnuteľnosti určenej čiastkou 4.500 €. O trovách
konania účastníkov rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s.p. a výrok o trovách štátu zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý namietal spôsob
vyporiadania spoluvlastníctva z hľadiska rozdelenia predmetných nehnuteľností reálnou
deľbou, závery znaleckého posudku, geometrický plán zo dňa 12. decembra 1996. Uviedol, že
nie je pravdivé , že sám využíva rodinný dom č. 200, nakoľko ho neužíva od 15. augusta
2004, kedy sa mu žalobca vyhrážal, takisto namietal určenú hodnotu tohto domu, vo vzťahu
k cene, ktorú by mal zaplatiť titulom finančného vyrovnania. Nesúhlasil so stanoviskom obce
k územnému plánu. Záverom namietal výšku súdnych poplatkov a poukázal na svoju sociálnu
situáciu.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
So zreteľom na ustanovenie § 242 O.s.p. dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní
nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. V dovolacom konaní existencia takejto vady nevyšla najavo a ani z obsahu podaného
dovolania nebolo možné vyvodiť, že dovolateľ niektorú z hore uvedených vád konania
namieta.
Z obsahu podaného dovolanie je zrejmé, že dovolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou dovolacieho
súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis
a či ho aj správne interpretoval.
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. (§ 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek
spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie.
Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je
rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti
podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému
z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť
prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide
o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť
možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec
prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len
v prípade, že by boli zjavne neprimerané Súd preto musí riadne odôvodniť, z akého dôvodu
je kritérium, ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce.
Dovolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že odvolací súd, ktorý sám doplnil
dokazovanie, vzhľadom i na odstup času a zmenu pomerov, vychádzal správne zo zisteného
skutkového stavu a jeho závery nie sú svojvoľné alebo arbitrárne, ale naopak v súlade
s právnou úpravou, obsiahnutou v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálenou súdnou
judikatúrou ( pozri R 19/1967, R 46/1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3 Cdo 95/1995 a iné). Správne odvolací súd prihliadol pri reálnej deľbe k výške
spoluvlastníckych podielov a za rozhodujúce považoval kritérium účelného využitia
pozemkov pri reálnej deľbe pozdĺžne. Keďže domovú nehnuteľnosť reálne deliť nemohol,
správne pristúpil k prikázaniu domovej nehnuteľnosti do vlastníctva jedného z účastníkov
(žalovaného), pri súčasne určenej cene, ktorú zaviazal ako finančnú náhradu, za podiel
žalobcu, žalovaného zaplatiť žalobcovi. Obsah dovolanie žalovaného v tomto smere nemohol
spochybniť správne závery odvolacieho súdu a ani dôvody jeho rozsudku, na ktoré i dovolací
súd poukazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací
súd správne aplikoval citované zákonné ustanovenia. Záver odvolacieho súdu je v súlade
s vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďže neboli
zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok
nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní žalovaný nebol úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
.