Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/80/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. XX, zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, proti žalovanému P. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. U., B.Á. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -226 zo 14.12.2007 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. -233 z 15.1.2008, okrem výroku o trovách štátu, tak, že z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat.úz. O. U. parc.č. 312/1 - orná pôda o výmere 3388 m2, parc.č. 312/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, parc.č. 312/5 - orná pôda o výmere 774 m2, parc.č. 313 - záhrady o výmere 1350 m2, parc.č. 314 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1118 m2 a rodinnému domu súp.č. 200 postavenému na parc.č. 314 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu L. V. prikazuje novovytvorenú parc.č. 312/7 - orná pôda o výmere 2141 m2, parc.č. 313/4 - záhrada o výmere 675 m2, parc.č. 314/4

- zastavaná plocha o výmere 559 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného P. V. p r i k a z u j e novovytvorenú parc.č. 312/1 - orná pôda o výmere 1419 m2, parc.č. 312/2 - zastavaná plocha o výmere 119 m2, parc.č. 312/5 - orná pôda o výmere 602 m2, parc.č. 313/1 - záhrada o výmere 675 m2, parc.č. 314/1 - zastavaná plocha o výmere 559 m2 a rodinný dom súp.č. 200 postavený na parc.č. 314/1 ako sú zakreslené na geometrickom pláne č.3/2012 vyhotoveného 28.1.2012 L. T. autorizačne overeného 30.1.2012 C.. R. U., N., ktorý tvorí prílohu č.3 doplnku č.1 k znaleckému posudku č.9/2010 vedeného pod č. 3/2012 vyhotoveného znalcom L. T., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov 2.250 € v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov celého konania účastníkom n e p r i z n á v a.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat.úz. O. U.Ľ., parc.č. 312/1-orná pôda o výmere 4162 m2, parc.č. 312/2 zastavaná plocha o výmere 119 m2, parc. č. 313 záhrada o výmere 1350 m2, parc. č. 314 zastavaná plocha o výmere 1118 m2 a k rodinnému domu č. 200 nachádzajúcemu sa na parc.č. 314 a vyporiadal ho tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva parc.č. 314/2 zastavaná plocha dom, dvor o výmere 559 m2, parc. č. 313/2 záhradu o výmere 675 m2 a parc. č. 312/3 orná pôda o výmere 2141

m2. Žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva parc.č. 312/1 orná pôda o výmere 2021 m2, parc. č. 313/1 záhrada o výmere 675 m2, parc. č. 312/2 zastavaná plocha o výmere 119 m2 a parc. č. 314/1 zastavaná plocha, dom, dvor o výmere 559 m2 a dom č. 200 na parc. č. 314/1, tak ako je zakreslené na geometrickom pláne č. 14396238-191/95 z 12.12.1996, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi ako náhradu sumu 2963,15 € (89.268,-Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 197,47 € (5.949,-Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a takisto žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 97,89 € (2.949,-Sk) na účet Okresného súdu Košice-okolie do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere každý 1/2- ice k celku, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parc.č. 312/1, parc. č. 312/2, parc. č. 313, parc. č. 314 a domu súp. č. 200, postaveného na parc.č. 314.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z a , mal za preukázané, že účastníci konania sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, preto žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel a podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že nehnuteľnosti reálne rozdelil prvou alternatívou navrhnutou znalcom v znaleckom posudku z 9.8.1999 (pozdĺžne). Tento spôsob rozdelenia považoval za najspravodlivejší a najvhodnejší, pretože obaja podieloví spoluvlastníci majú rovnaké podiely, získajú nehnuteľnosti rovnakej kvality, každý z nich bude vlastniť nehnuteľnosť aj na rovine, aj tiež so stúpaním, zároveň bral do úvahy skutočnosť, že žalovaný má na parc.č. 312/2 postavený rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom, preto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného parc.č. 312/1, parc.č. 313/1, parc. č. 312/2, parc.č. 314/1 a dom č. 200 na parc.č. 314/1, spolu vo výmere 3374 m2 a žalobcovi parc. č. 314/2, 313/2 a 313/3, spolu vo výmere 3375 m2. Hodnotu nehnuteľnosti určoval na základe znaleckého dokazovania pri zohľadnení, že dom súp.č. 200 bol postavený v roku 1937, ktorú skutočnosť mal preukázanú potvrdením Obecného úradu v O. U.. Zaviazal žalovaného vyplatiť žalobcovi náhradu za podiel v rodinnom dome č. 200, ktorý prikázal v celosti do jeho vlastníctva v sume 6.245,29 € (188.145,50 Sk), náhradu za podiel v sume 114,25 € (3.442,-Sk) a náhradu za podiel maštale v sume 535,29 € (16.126,-Sk), čo spolu predstavuje čiastku 6.894,83 € (207.713,50 Sk).

O náhrade trov štátu rozhodol podľa a oboch účastníkov zaviazal na náhradu trov, pretože znalecké dokazovanie bolo vykonávané v záujme oboch účastníkov a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 197,47 € (5.949,-Sk) a žalovanému sumu 97,89 € (2.949,-Sk), nakoľko súčet záloh, ktoré žalovaný zložil na znalecké dokazovanie bol o 99,58 € (3.000,-Sk) vyšší ako súčet záloh zložených žalobcom.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočnosť videl v predmete sporu prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca a žalovaný sú v blízkom príbuzenskom pomere a spor, ktorý medzi nimi vznikol v značnej miere narušil rodinné vzťahy. Ak by bola priznaná niektorému z účastníkov náhrada trov konania, toto narušenie rodinných vzťahov by sa ešte viac prehĺbilo.

Opravným uznesením č.k. -233 z 15.1.2008 súd prvého stupňa opravil výrok rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu na vyrovnanie podielov, keďže správne mala byť vyčíslená sumou 6.894,83 € (207.713,50 Sk). Uvedeným opravným uznesením opravil chybu v počítaní pri výpočte náhrady za podiel na rodinnom dome, studni a maštale.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nedohodli z dôvodu vysokej kúpnej ceny požadovanej žalobcom za predaj podielu, poukazoval na to, že žalobca uvádzal nepravdivé skutočnosti, pretože 30 rokov nenamietal, že jeho bratom postavený a skolaudovaný rodinný dom na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby z 30.6.1977 z dôvodu, aby sa zabránilo právnej neistote pri vlastníctve pozemkov do budúcna. Poukázal na to, že bol určený aj stavebný obvod 700 m2 podľa priloženého geometrického plánu a snímky z mapy evidencie nehnuteľnosti. Bol toho názoru, že tvrdenie, že pozdĺžne rozdelenie nehnuteľnosti v teréne

je zaužívaný spôsob rozdelenia parciel je iba čiastočne pravdivé, pretože plot a múrik končí na konci parciel 312/1 a 312/3 na zvyšných parcelách, vrátane svahovitej časti, spôsob užívania nehnuteľnosti nikdy nebol zaužívaný a každý z účastníkov užíval svojvoľne tú ktorú časť zvyšných parciel. Poukazoval na to, že ani v jednom prípade sa znalci nezaoberali inou alternatívou ako rozdelením pozemkov priečne alebo pozdĺžne, hoci za danej situácie tak mohli a mali urobiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní síce zobral do úvahy že má na parcele 312/2 postavený rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom, a preto prikázal do jeho výlučného vlastníctva pozdĺžne stojace parcely, avšak svojím rozhodnutím prikázal do výlučného vlastníctva jemu aj stavbu na parcele č. 314/1 a to rodinný dom súp.č. 200 a studňu a prikázal mu vyplatiť náhradu žalobcovi vo výške 6.894,83 € (207.713,-Sk), napriek tomu, že počas celého konania viackrát uviedol, že finančné prostriedky na výplatu prípadnej náhrady za realizáciu prvej alternatívy delenia nemá, je nezamestnaný a opatruje chorú matku a manželku. Mal za to, že prikázaním stavby rodinného domu súp.č. 200, súd ho neprimerane zaťažil, pretože predmetnú nehnuteľnosť za daných podmienok nechce, keďže nemá finančné prostriedky na výplatu podielu. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal dôvodmi osobného zreteľa pri prikázaní stavby domu č. 200 do jeho vlastníctva, aj keď mohol predpokladať z jeho vyjadrení počas priebehu konania, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady žalobcovi. Napokon poukázal na to, že nie z vlastnej viny nemohol pripojiť v čase rozhodovania o rozsudku dôkazy o výstavbe plánovanej obecnej cesty, ktorej trasa je plánovaná naprieč parcelami 312/1 a 312/3, čím sa podstatne zmenia podmienky prístupu k jednotlivým priľahlým parcelám.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd pri rozhodovaní v zmysle zákona je povinný zohľadňovať všetky okolnosti, t.j., aby každý z účastníkov dostal pôdu rovnakej bonity a aby mal rovnakú možnosť prístupu k hlavným komunikáciám, v tomto prípade podľa jeho názoru jednoznačne bolo zistené, že na rozdelenej parcele má žalovaný postavený nový rodinný dom a jednoznačne bolo zistené, že starý rodinný dom užíva žalovaný, pričom on ho neužíva. Obe stavby sú v rovnakej línii, a teda stoja na pozemku, ktorý po zrušení podielového spoluvlastníctva pripadol jemu. Otázka územného plánovania obce v prípade, že na rozdelené pozemky je prístup z miestnych komunikácií je právne irelevantný, a teda takýto dôkaz súd vôbec vykonať nemusel. Bol toho názoru, že súd objektívne zistil všetky podmienky na reálne rozdelenie nehnuteľnosti a odvolanie žalovaného považoval iba za účelové na oddialenie riešenia tohto problému, o čom svedčí aj doterajšie správanie sa žalovaného, kde je jeho zavinením právne jednoduchá vec sa musela riešiť 10 rokov.

Odvolací súd doplnil dokazovanie zadovážením stanoviska Obec O. U. o prípadnej existencii územného plánu podľa ktorého by malo dôjsť k výstavbe cesty ktorej trasa je plánovaná naprieč parc. č. 312/1 a 313/3, z ktorého vyplýva, že obec nemá schválený územný plán; zadovážením znaleckého posudku zakreslením možného priečneho delenia nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi podaného znalcom L. T. pod č. 9/2010, doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 9/2010, v ktorom bol vyhotovený geometrický plán na pozdĺžne delenie predmetných nehnuteľností v troch alternatívach pri zohľadnení novovytvorenej parc.č. 312/5, ktorá bola v katastri nehnuteľnosti zakreslená po rozhodnutí súdom prvého stupňa. Ide o totožné rozdelenie ako bolo znázornené v znaleckom posudku - geometrickom pláne č. 14396238-191/95 z 12.12.1996 (podľa ktorého rozhodoval súd prvého stupňa) pri zohľadnení vyššie uvádzanej zmeny (vytvorenie a zakreslenie do katastra nehnuteľnosti parc. č. 312/5). Zároveň si vyžiadal stanovisko Obce O. U., či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú ohrozené zosuvom pôdy a z oznámenia Obce O. U. vyplynulo, že parc. č. 313 a 314 kat.úz. O. U. sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov, nie sú v tzv. akútnom pásme zosuvu, avšak pri výstavbe alebo predaji u každej parcely je požadovaný geologický odborný posudok, ktorý je smerodajný pri určení, či uvedené parcely sú alebo nie sú ohrozené zosuvom pôdy. Ďalej doplnil dokazovanie zadovážením stanovísk realitných kancelárií o cene nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. 200.

Na základe doplneného dokazovania prejednal vec podľa , na pojednávaní nariadenom podľa a rozhodnutie súdu prvého stupňa, okrem výroku o trovách štátu, podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

Citované zákonné ustanovenie upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov vychádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný.

V danom prípade ako to vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa aj pred odvolacím súdom, pozemky v podielovom spoluvlastníctve účastníkov sú reálne deliteľné, prístup na pozemky je možný z dvoch protiľahlých strán, parc.č. 314 a 313 sú svahovitým terénom a nachádzajú sa v blízkosti zosuvu, ktorý nastal v Obci O.Ž. U. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. v čase vykonávania dokazovania počas odvolacieho konania. Rodinný dom súp.č. 200, ktorý je takisto v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a je postavený na parcele č. 314 a nie je reálne deliteľný.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a dokazovania vykonaného v odvolacom konaní z ktorého vyplynulo, že časť nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva (parc.č. 313 a parc. č. 314 kat.úz. O. U.) sa nachádzajú v geologicky problémovej lokalite, pretože sa nachádzajú v rajóne deluviálnych sedimentov a aj keď nie sú v tzv. akútnom pásme zosuvu, odvolací súd má za to, že existuje možnosť zosuvu pôdy aj na týchto parcelách, preto neprichádza do úvahy reálna deľba predmetných nehnuteľností priečne. V takomto prípade by totiž pozemky nachádzajúce sa v tejto problematickej lokalite boli prikázané do výlučného vlastníctva iba jednému z účastníkov, teda jednému z podielových spoluvlastníkov. Keďže ako to vyplýva z cit. pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd je povinný prihliadať na účelné využitie veci, odvolací súd má za to, že jediným možným spôsobom delenia pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva účastníkov za danej situácie sa reálna deľba pozdĺžne.

Odvolací súd sa priklonil k prvej alternatíve doplnku znaleckého posudku znalca L. T., ktorá je zobrazená v prílohe č. 3 a zakresľuje súčasný užívací stav a z hľadiska účelného využitia oboch polovíc nehnuteľnosti je najvyváženejšia, pri takomto delení sú obe časti porovnateľné aj z hľadiska šírky vstupov na pozemky (sú približne rovnaké s minimálnym rozdielom). Ako už bolo vyššie uvedené, ide v podstate o totožne rozdelenie ako vykonal súd prvého stupňa, ale so zohľadnením zmeny vykonanej žalovaným v katastri nehnuteľností (zakreslenie parc.č. 312/5 vytvorenej z časti parc. č. 312/1).

Vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. od vykonania znaleckého dokazovania za účelom zistenia ceny rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania, keďže žalovaný žiadal vyhotovenie nového znaleckého posudku na určenie ceny rod. domu, odvolací súd, v záujme hospodárnosti konania nenariadil nové znalecké dokazovanie, ale zisťoval jeho hodnotu prostredníctvom realitných kancelárií. Z oznámenia realitnej kancelárie VRK REAL PLUS s.r.o. vyplynulo, že nehnuteľnosť, resp. dom, pokiaľ sa nachádza v lokalite, ktorá si vyžaduje geologický odborný posudok a dom je v zlom stave bolo by potrebné ho zbúrať, náklady na zbúranie domu a odvoz odpadu by presiahli hodnotu samotného pozemku, podľa ich názoru takáto nehnuteľnosť je veľmi ťažko predajná, resp. nepredajná, nakoľko na trhu o takéto nehnuteľnosti nie je záujem. Z oznámenia realitnej kancelárie AEM REALITY s.r.o. vyplynulo, že súdom popísaná nehnuteľnosť je pred koncom predpokladanej životnosti, je umiestnená v blízkosti lokality s aktívnym zosuvným pásmom, jej rekonštrukcia, prípadne jej rozšírenie si vyžadujú geologické posúdenie pozemku, na ktorom sa nachádza. Všetky tieto uvedené príčiny negatívne ovplyvňujú trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v geologických problémových lokalitách, prípadne v ich blízkosti sú v súčasnosti veľmi ťažko predajné, cena podobných nehnuteľností, čo sa týka dispozičného riešenia použitých materiálov, užívania, veku a v neposlednom rade situovaných v problematickej lokalite sa pohybuje od 3.000 do 4.500 €.

Vzhľadom na to, že rodinný dom súp.č. 200 sa nachádza na tej časti pozemku, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, odvolací súd (keďže nie je reálne deliteľný) ho prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určovaní hodnoty predmetných nehnuteľností odvolací súd vychádzal z . Prihliadol na výsledok znaleckého dokazovania v súvislosti so zisťovaním ceny predmetnej nehnuteľnosti pred súdom prvého stupňa a oznámenia realitných kancelárií. Určil hodnotu tejto nehnuteľnosti sumou 4.500 € majúc za to, že táto cena odzrkadľuje nepriaznivú lokalitu, ktorej sa rodinný dom nachádza, takisto odzrkadľuje zníženie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti oproti pôvodnému zisteniu znaleckým dokazovaním z dôvodu jej neužívania, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že bola postavená v rokoch 1920 až 1922. Dospel k záveru, že i keď predmetná nehnuteľnosť je ťažko predajná, resp. nepredajná, táto skutočnosť neznamená, že nehnuteľnosť nemá hodnotu, ale jej cena je podstatne nižšia, než bola určená znaleckým posudkom v roku 2007.

Nakoľko po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa nastala zmena v označení parciel, ako už bolo vyššie uvedené nebolo možné potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zrušoval a vyporiadaval podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou pozemkov pozdĺžným delením, ale bolo potrebné napriek tomu, že aj odvolací súd zrušoval a vyporiadaval podielového spoluvlastníctvo reálnou deľbou pozemkov pozdĺžnym delením zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa.

Keďže do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané pozemky v celkovej výmere 3375 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného pozemky v celkovej výmere 3374 m2 a výška spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného bola v rozsahu 1/2-ice k celku, odvolací súd mal za to, že takáto deľba zohľadňuje ich reálny podiel, preto žiadny z účastníkov nemá povinnosť druhému nahrádzať na vyrovnanie podielov žiadnu finančnú čiastku. Náhrada na vyrovnanie podielov prichádza do úvahy iba v časti týkajúcej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. 200, postaveného na parc.č. 314. Pri zohľadnení výšky spoluvlastníckych podielov (v rozsahu 1/2- ice každého z účastníkov), odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za jeho podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 2.250 €, t.j. polovicu z hodnoty nehnuteľnosti určenej čiastkou 4.500 €. Pri zohľadnení nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, ale aj skutočnosti, že predmetný spor je vedený od r. 1998, odvolací súd uložil žalovanému povinnosť náhradu na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobcovi v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa . Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania odvolací súd videl predovšetkým v predmete sporu, majúc za to, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v danom prípade bolo v záujme oboch účastníkov, že k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou nedošlo zavinením oboch účastníkov konania, navyše ide o blízky príbuzenský pomer a predmetný spor narušil rodinné vzťahy.

Odvolací súd výrok rozsudku o trovách štátu podľa , zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, že v tomto prípade došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov štátu súd prvého stupňa síce citoval ustanovenie z ktorého vychádzal, uviedol, že oboch účastníkov zaviazal na znášanie trov konania v rozsahu 1/2. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, či skúmal splnenie podmienok vyplývajúcich z pri splnení ktorých možno uložiť účastníkovi povinnosť znášať trovy štátu, pretože štát má právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli proti tomu z účastníkov, ktorý by podľa výsledku konania mal povinnosť na náhradu nákladov konania druhému účastníkovi, pokiaľ ovšem zároveň u neho nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov.

Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť dôvodov a pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním ( veta prvá ), lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo tieto dôvody sú nedostatočné a prípadne nezrozumiteľné, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu prvého stupňa. Preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je preskúmateľné lebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné alebo nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa výroku o trovách štátu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov štátu, toto rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.