Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dda/399471.e67b0b.pdf
PDF · 144.83 KB
No categories available
5Cdo/328/2013
Najvyšší súd 5 Cdo 328/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Nas CZ, a.s. „v likvidácii“,
so sídlom v Olomouci, Nemilany, Koţušanská 254/29, Česká republika, IČO: 254 93 876,
zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, proti
ţalovanému ZACHEMU, a.s. Strážske, so sídlom v Stráţskom, Námestie osloboditeľov 70,
IČO: 31 730 191, o zaplatenie 773 743,87 € istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Michalovce pod sp.zn. 7 C 132/2003, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach z 21. júna 2013, sp.zn. 11 Co 128/773 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Michalovce uznesením z 23. januára 2013, č.k. 7 C 132/2003-740 uloţil
ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 30 400,25 €, z toho
sumu 6 657,04 € ţalovanému a sumu 23 743,21 € na účet jeho právnej zástupkyne
Mgr. Zuzany Bdţochovej, titulom trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.,
poukazujúc na rozsudok vo veci samej z 5. septembra 2008, č.k. 7 C 132/2003- 674,
právoplatný 6. novembra 2009, ktorým bola ţaloba zamietnutá. Vychádzajúc zo zásady
úspechu vo veci samej priznal ţalovanému náhradu trov vo výške 30 400,25 €
(915 837,93 Sk) pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov za odpor, odvolanie proti
uzneseniu o nariadení predbeţného opatrenia, opis zápisnice z pojednávania spolu v celkovej
výške 6657,04 € (200 550 Sk) a z trov právneho zastúpenia advokátmi vo výške 23 743,21 €
podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z. účinnej od 1. januára 2002 a vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov účinnej od 1. januára 2005. Uviedol, ţe priznaná náhrada trov právneho zastúpenia
pozostáva z odmeny a náhrady hotových výdavkov advokátky Mgr. Ivety Vajdovej vo výške
3 943,57 €, z odmeny, náhrady hotových výdavkov a 19 % DPH advokáta JUDr. Vladimíra
Sabadoša v celkovej výške 10 011,09 € a advokátky Mgr. Zuzany Bdţochovej v celkovej
výške 9 788,55€ (8 595,70 + 1 192,85 €) za jednotlivé úkony právnych sluţieb (uvedené
v odôvodnení uznesenia), ktoré povaţoval za účelne vynaloţené. Právnej zástupkyni
ţalovaného Mgr. Ivete Vajdovej nepriznal náhradu DPH, keď mal za to, ţe ţiadnym
spôsobom nepreukázala, ţe je platiteľkou dane z pridanej hodnoty. Právnemu zástupcovi
JUDr. Vladimírovi Sabadošovi nepriznal odmenu za tri úkony právnej sluţby: 1/ písomné
podanie zo 14. októbra 2005, ktorým ţiadal o nariadenie pojednávania, 2/ podanie z 3. apríla
2006, ktorým predkladal súdu doklady (súdne rozhodnutia) a 3/ štúdium spisu
zo 6. septembra 2005, ktoré nie sú podaniami vo veci samej. Zástupkyni ţalovaného
Mgr. Zuzane Bdţochovej nepriznal náhradu za šesť úkonov právnej sluţby: písomné podania
1/ z 5. septembra 2006, 2/ z 18. decembra 2006, 3/ z 8. februára 2007 a 4/ z 27. augusta 2007,
5/ ţiadosť o konanie vo veci z 18. marca 2008, ktoré majú iba oznamovaciu výpovednú
hodnotu (ţalovaný v nich ţiadal o uloţenie povinnosti ţalobcovi predloţiť doklady, vytýčiť
pojednávanie, a pod.) a za úkon 6/ oboznamovanie s výsledkami dokazovania zo 7. marca
2008, ktorý nepovaţoval za účelný, a preto za tieto úkony odmena ani paušálna náhrada
hotových výdavkov nepatrí. Dospel k záveru, ţe celkom priznaná náhrada trov konania
predstavuje sumu 30 400,25 € (915 837,93 Sk) a uloţil ţalobcovi povinnosť náhradu trov
konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 6 657,04 € zaplatiť na účet ţalovaného
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 23 743,21 € na účet právnej zástupkyne
ţalovaného Mgr. Zuzany Bdţochovej v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. júna 2013 sp.zn. 11 Co 128/2013 zmenil
uznesenie tak, ţe priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške 31 169,24 €
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 24 512,20 € a iných trovách konania
vo výške 6 657,04 €, ktorú povinnosť zaplatiť uloţil ţalobcovi Mgr. Zuzane Bdţochovej,
advokátke, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa
v prejednávanej veci správne rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré
správne aplikoval na daný prípad. Uviedol, ţe v sporovom konaní (ako je tomu aj
v posudzovanom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy spravuje predovšetkým zásadou
úspechu vo veci, príp. sa skúma zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon
má za následok zastavenie konania. Zásada zodpovednosti za výsledok sporového konania je
vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a znamená, ţe účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Len výnimočne nemusí
súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.; aplikácia
tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu,
pričom výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Mal za to, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ priznal
ţalovanému náhradu trov konania, keďţe ţalovaný mal vo veci plný úspech a zásadne
správne ustálil aj výšku náhrady trov konania (pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia
a iných trov konania - zaplatených súdnych poplatkov), ktoré ţalovaný účelne vynaloţil
na bránenie svojich práv v tomto súdnom konaní. Dospel k záveru, ţe skutočnosti, ktoré
ţalobca uviedol v odvolaní, neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania, ani aplikáciu
§ 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci, ktorá neprichádzala do úvahy ani z dôvodov, na ktoré
ţalobca poukazoval v odvolaní. Odvolanie ţalobcu preto nepovaţoval za opodstatnené, keďţe
výnimočné okolnosti pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. v posudzovanej veci neboli dané.
Za čiastočne dôvodné povaţoval odvolanie ţalovaného, pokiaľ v ňom vytýkal súdu prvého
stupňa nesprávny postup pri nepriznaní náhrady dane z pridanej hodnoty advokátke
Mgr. Ivete Vajdovej z dôvodu nepreukázania, ţe táto je platcom DPH. Vzhľadom na to, ţe
ţalovaný v odvolacom konaní predloţil doklad o tom, ţe Mgr. Iveta Vajdová je registrovaná
ako platca dane z pridanej hodnoty nepretrţite od 1. januára 2000, zmenil napadnuté
uznesenie, pokiaľ išlo o výšku ţalovanému prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia
a priznal ţalovanému odmenu a náhradu hotových výdavkov advokátky Mgr. Ivety Vajdovej
za úkon prevzatia a prípravy zastúpenia zo 17. decembra 2003 vo výške 59 398 Sk (59 270 +
128) zvýšenú o 20 % DPH, t.j. o sumu 11 879,60 Sk a za odvolanie proti uzneseniu
z 5. novembra 2004, odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 59 406 Sk (59 270 +
136), zvýšenú o 19 % DPH, t.j. o sumu 11 287,14 Sk podľa § 22 vyhl. č. 163/2002 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov, spolu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141 970,74 Sk, po prepočítaní
v mene euro vo výške 4712,56 € vrátane DPH (768,99 €). Za nedôvodné povaţoval ostatné
námietky uvedené v odvolaní ţalovaného, ktorými spochybňoval postup súdu prvého stupňa
a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za písomné podania na súd a úkony právnej
sluţby, ktoré nepovaţoval za účelne vynaloţené (konkrétne uvedené v odôvodnení
napadnutého uznesenia). Súd prvého stupňa správne posudzoval účelnosť kaţdého úkonu
právnej sluţby, za ktorý ţalovaný ţiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov
advokáta a skúmal, či jednotlivé procesné podania zástupcu ţalovaného obsahujú procesne
významné skutočnosti vzťahujúce sa k predmetu konania a argumenty podstatné (dôleţité)
pre rozhodnutie, a teda či trovy vyloţené v súvislosti s jednotlivými úkonmi právnej sluţby
boli dôvodné a potrebné pre účelné bránenie práv ţalovaného v tomto konaní. Mal za to, ţe
postupu súdu prvého stupňa nemoţno vytknúť ţiadne pochybenie, pokiaľ pri tomto posúdení
nepriznal ţalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za štúdium spisu, ţiadosti a urgencie
o nariadenie pojednávania, podanie, ktoré súviselo s predloţením listinných dokladov
a súdnych rozhodnutí na preukázanie tvrdení účastníka, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia
a ďalšie podania, v ktorých zástupcovia ţalovaného neuviedli ţiadne procesne dôleţité
skutočnosti a argumenty podstatné pre rozhodnutie a vzťahujúce sa na predmet sporu
a nemoţno preto trovy spojené s takými písomnými podaniami či úkonmi advokáta
povaţovať za potrebné na účelné bránenie práv ţalovaného v tomto konaní, a priznať
ţalovanému za tieto úkony náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov zmenil
napadnuté uznesenie tak, ţe priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške 31 169,24 €
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 24 512,20 € a iných trovách konania
vo výške 6 657,04 € a uloţil ţalobcovi povinnosť v súlade s § 149 ods. 1, 3 O.s.p. prisúdenú
náhradu trov konania zaplatiť Mgr. Zuzane Bdţochovej, advokátke, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalobca, ktoré odôvodnil tým, ţe sa mu
postupom odvolacieho súdu odňala moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. ako aj tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Odňatie moţnosti konať pred súdom
spočívalo podľa názoru ţalobcu v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozpornosť. Navrhol rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušiť a zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia
odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej
pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu
vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie je rozhodnutím súdu o náhrade trov konania (§ 239
ods. 3 O.s.p.), a preto procesnú prípustnosť tohto dovolania nemoţno vyvodiť z § 239 ods. 1
a 2 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Ak je konanie
postihnuté procesnou vadou takejto povahy, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia
vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci mu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( § 237 písm. f) O.s.p.).
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom
na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby
jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti
súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd
vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré
skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211
O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť
postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí
byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak
rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je
nepreskúmateľný.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.).
Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd svojím rozhodnutím nahrádza
rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstiţné
odôvodnenie a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ
s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Inak sa odvolací súd dostane mimo limitov práva
na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá
odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(II. ÚS 78/05).
Dovolací súd len na okraj pripomína, ţe za zmeňujúce uznesenie moţno povaţovať
iba také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
o zmene sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím v predmetnej veci. O vecnú zmenu
ide vtedy, ak oba súdy odlišne posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho
dospeli k rozdielnym skutkovým a právnym záverom. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodujúce
nie je formálne hľadisko, t.j. ako dovolací súd zostavil výrok svojho rozhodnutia (to ako
z hľadiska slovného vyjadrenia označil, zoštylizoval výrok), ale vecné hľadisko, t.j. či
výsledkom porovnania obsahu oboch rozsudkov je uţ uvedená odlišnosť. Odvolací súd v časti
rozhodnutia formálne označenej ako zmeňujúcej, výrok uznesenia prvostupňového súdu
v časti potvrdil (priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške rozdielu súm súdov
oboch stupňov, t.j. rozdielu medzi sumou, ktorú ţalovanému priznal súd prvého stupňa, t.j.
sumy 30 400,25 €, z toho sumu 6 657,04 € ţalovanému a sumu 23 743,21 € na účet jeho
právnej zástupkyne Mgr. Zuzany Bdţochovej titulom trov právneho zastúpenia a medzi
sumou, ktorú ţalovanému priznal v odvolacom konaní, t.j. vo výške 31 169,24 €
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 24 512,20 € a iných trovách konania
vo výške 6 657,04 €, ktorú povinnosť zaplatiť uloţil ţalobcovi Mgr. Zuzane Bdţochovej,
advokátke) a v časti zmenil, práve vo výške sumy prevyšujúcej sumu trov priznaných súdom
prvého stupňa spolu vo výške 768,99 €.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov
zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery.
Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť právnych záverov
súdu prvého stupňa, keď uviedol, ţe súd prvého stupňa správne na súdenú vec aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. dôvodiac úspechom konania ţalovaného vo veci samej
a zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania. Rovnako konštatoval, ţe súd
prvého stupňa zásadne správne ustálil aj výšku náhrady trov, ktoré ţalovaný účelne vynaloţil
na bránenie svojich práv v tomto súdnom konaní. Poukázal na nesprávny postup súdu prvého
stupňa pri nepriznaní náhrady dane z pridanej hodnoty advokátke Mgr. Ivete Vajdovej
z dôvodu nepreukázania, ţe táto je platcom DPH. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný v odvolacom
konaní predloţil doklad o tom, ţe Mgr. Iveta Vajdová je registrovaná ako platca dane
z pridanej hodnoty nepretrţite od 1. januára 2000, zmenil napadnuté uznesenie pokiaľ ide
o výšku ţalovanému prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil sumou
4712,56 € vrátane DPH (rozdiel vo výške 768,99 €). V závere rozhodnutia uviedol, prečo
ostatné námietky ţalovaného nepovaţoval za opodstatnené.
Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu
nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe
odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ţe
aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2015
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová