Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/328/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Nas CZ, a.s. „v likvidácii“,

so sídlom v Olomouci, Nemilany, Koţušanská 254/29, Česká republika, IČO: 254 93 876,

zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, proti

ţalovanému ZACHEMU, a.s. Strážske, so sídlom v Stráţskom, Námestie osloboditeľov 70,

IČO: 31 730 191, o zaplatenie 773 743,87 € istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Michalovce pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 21. júna 2013, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce uznesením z 23. januára 2013, č.k. -740 uloţil

ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 30 400,25 €, z toho

sumu 6 657,04 € ţalovanému a sumu 23 743,21 € na účet jeho právnej zástupkyne

Mgr. Zuzany Bdţochovej, titulom trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie ,

poukazujúc na rozsudok vo veci samej z 5. septembra 2008, č.k. - 674,

právoplatný 6. novembra 2009, ktorým bola ţaloba zamietnutá. Vychádzajúc zo zásady

úspechu vo veci samej priznal ţalovanému náhradu trov vo výške 30 400,25 €

(915 837,93 Sk) pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov za odpor, odvolanie proti

uzneseniu o nariadení predbeţného opatrenia, opis zápisnice z pojednávania spolu v celkovej

výške 6657,04 € (200 550 Sk) a z trov právneho zastúpenia advokátmi vo výške 23 743,21 €

podľa vyhlášky č. účinnej od 1. januára 2002 a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov účinnej od 1. januára 2005. Uviedol, ţe priznaná náhrada trov právneho zastúpenia

pozostáva z odmeny a náhrady hotových výdavkov advokátky Mgr. Ivety Vajdovej vo výške

3 943,57 €, z odmeny, náhrady hotových výdavkov a 19 % DPH advokáta JUDr. Vladimíra

Sabadoša v celkovej výške 10 011,09 € a advokátky Mgr. Zuzany Bdţochovej v celkovej

výške 9 788,55€ (8 595,70 + 1 192,85 €) za jednotlivé úkony právnych sluţieb (uvedené

v odôvodnení uznesenia), ktoré povaţoval za účelne vynaloţené. Právnej zástupkyni

ţalovaného Mgr. Ivete Vajdovej nepriznal náhradu DPH, keď mal za to, ţe ţiadnym

spôsobom nepreukázala, ţe je platiteľkou dane z pridanej hodnoty. Právnemu zástupcovi

JUDr. Vladimírovi Sabadošovi nepriznal odmenu za tri úkony právnej sluţby: 1/ písomné

podanie zo 14. októbra 2005, ktorým ţiadal o nariadenie pojednávania, 2/ podanie z 3. apríla

2006, ktorým predkladal súdu doklady (súdne rozhodnutia) a 3/ štúdium spisu

zo 6. septembra 2005, ktoré nie sú podaniami vo veci samej. Zástupkyni ţalovaného

Mgr. Zuzane Bdţochovej nepriznal náhradu za šesť úkonov právnej sluţby: písomné podania

1/ z 5. septembra 2006, 2/ z 18. decembra 2006, 3/ z 8. februára 2007 a 4/ z 27. augusta 2007,

5/ ţiadosť o konanie vo veci z 18. marca 2008, ktoré majú iba oznamovaciu výpovednú

hodnotu (ţalovaný v nich ţiadal o uloţenie povinnosti ţalobcovi predloţiť doklady, vytýčiť

pojednávanie, a pod.) a za úkon 6/ oboznamovanie s výsledkami dokazovania zo 7. marca

2008, ktorý nepovaţoval za účelný, a preto za tieto úkony odmena ani paušálna náhrada

hotových výdavkov nepatrí. Dospel k záveru, ţe celkom priznaná náhrada trov konania

predstavuje sumu 30 400,25 € (915 837,93 Sk) a uloţil ţalobcovi povinnosť náhradu trov

konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 6 657,04 € zaplatiť na účet ţalovaného

a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 23 743,21 € na účet právnej zástupkyne

ţalovaného Mgr. Zuzany Bdţochovej v súlade s

Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. júna 2013 sp.zn. zmenil

uznesenie tak, ţe priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške 31 169,24 €

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 24 512,20 € a iných trovách konania

vo výške 6 657,04 €, ktorú povinnosť zaplatiť uloţil ţalobcovi Mgr. Zuzane Bdţochovej,

advokátke, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa

v prejednávanej veci správne rozhodol o náhrade trov konania podľa , ktoré

správne aplikoval na daný prípad. Uviedol, ţe v sporovom konaní (ako je tomu aj

v posudzovanom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy spravuje predovšetkým zásadou

úspechu vo veci, príp. sa skúma zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon

má za následok zastavenie konania. Zásada zodpovednosti za výsledok sporového konania je

vyjadrená v ustanovení a znamená, ţe účastník, ktorý mal v sporovom

konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Len výnimočne nemusí

súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ; aplikácia

tohto ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu,

pričom výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane

účastníkov konania. Mal za to, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ priznal

ţalovanému náhradu trov konania, keďţe ţalovaný mal vo veci plný úspech a zásadne

správne ustálil aj výšku náhrady trov konania (pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia

a iných trov konania - zaplatených súdnych poplatkov), ktoré ţalovaný účelne vynaloţil

na bránenie svojich práv v tomto súdnom konaní. Dospel k záveru, ţe skutočnosti, ktoré

ţalobca uviedol v odvolaní, neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania, ani aplikáciu

v danej veci, ktorá neprichádzala do úvahy ani z dôvodov, na ktoré

ţalobca poukazoval v odvolaní. Odvolanie ţalobcu preto nepovaţoval za opodstatnené, keďţe

výnimočné okolnosti pre aplikáciu v posudzovanej veci neboli dané.

Za čiastočne dôvodné povaţoval odvolanie ţalovaného, pokiaľ v ňom vytýkal súdu prvého

stupňa nesprávny postup pri nepriznaní náhrady dane z pridanej hodnoty advokátke

Mgr. Ivete Vajdovej z dôvodu nepreukázania, ţe táto je platcom DPH. Vzhľadom na to, ţe

ţalovaný v odvolacom konaní predloţil doklad o tom, ţe Mgr. Iveta Vajdová je registrovaná

ako platca dane z pridanej hodnoty nepretrţite od 1. januára 2000, zmenil napadnuté

uznesenie, pokiaľ išlo o výšku ţalovanému prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia

a priznal ţalovanému odmenu a náhradu hotových výdavkov advokátky Mgr. Ivety Vajdovej

za úkon prevzatia a prípravy zastúpenia zo 17. decembra 2003 vo výške 59 398 Sk (59 270 +

128) zvýšenú o 20 % DPH, t.j. o sumu 11 879,60 Sk a za odvolanie proti uzneseniu

z 5. novembra 2004, odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 59 406 Sk (59 270 +

136), zvýšenú o 19 % DPH, t.j. o sumu 11 287,14 Sk podľa vyhl. č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov, spolu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 141 970,74 Sk, po prepočítaní

v mene euro vo výške 4712,56 € vrátane DPH (768,99 €). Za nedôvodné povaţoval ostatné

námietky uvedené v odvolaní ţalovaného, ktorými spochybňoval postup súdu prvého stupňa

a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za písomné podania na súd a úkony právnej

sluţby, ktoré nepovaţoval za účelne vynaloţené (konkrétne uvedené v odôvodnení

napadnutého uznesenia). Súd prvého stupňa správne posudzoval účelnosť kaţdého úkonu

právnej sluţby, za ktorý ţalovaný ţiadal priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov

advokáta a skúmal, či jednotlivé procesné podania zástupcu ţalovaného obsahujú procesne

významné skutočnosti vzťahujúce sa k predmetu konania a argumenty podstatné (dôleţité)

pre rozhodnutie, a teda či trovy vyloţené v súvislosti s jednotlivými úkonmi právnej sluţby

boli dôvodné a potrebné pre účelné bránenie práv ţalovaného v tomto konaní. Mal za to, ţe

postupu súdu prvého stupňa nemoţno vytknúť ţiadne pochybenie, pokiaľ pri tomto posúdení

nepriznal ţalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za štúdium spisu, ţiadosti a urgencie

o nariadenie pojednávania, podanie, ktoré súviselo s predloţením listinných dokladov

a súdnych rozhodnutí na preukázanie tvrdení účastníka, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia

a ďalšie podania, v ktorých zástupcovia ţalovaného neuviedli ţiadne procesne dôleţité

skutočnosti a argumenty podstatné pre rozhodnutie a vzťahujúce sa na predmet sporu

a nemoţno preto trovy spojené s takými písomnými podaniami či úkonmi advokáta

povaţovať za potrebné na účelné bránenie práv ţalovaného v tomto konaní, a priznať

ţalovanému za tieto úkony náhradu trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov zmenil

napadnuté uznesenie tak, ţe priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške 31 169,24 €

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 24 512,20 € a iných trovách konania

vo výške 6 657,04 € a uloţil ţalobcovi povinnosť v súlade s , prisúdenú

náhradu trov konania zaplatiť Mgr. Zuzane Bdţochovej, advokátke, do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie ţalobca, ktoré odôvodnil tým, ţe sa mu

postupom odvolacieho súdu odňala moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ ako aj tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci v zmysle Odňatie moţnosti konať pred súdom

spočívalo podľa názoru ţalobcu v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozpornosť. Navrhol rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania vo výške zaplateného

súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď ). Ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie je rozhodnutím súdu o náhrade trov konania (§ 239

ods. 3 ), a preto procesnú prípustnosť tohto dovolania nemoţno vyvodiť z

a 2 Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Ak je konanie

postihnuté procesnou vadou takejto povahy, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia

vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobcovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom

na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré

skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd svojím rozhodnutím nahrádza

rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstiţné

odôvodnenie a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Inak sa odvolací súd dostane mimo limitov práva

na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá

odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

().

Dovolací súd len na okraj pripomína, ţe za zmeňujúce uznesenie moţno povaţovať

iba také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa

o zmene sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím v predmetnej veci. O vecnú zmenu

ide vtedy, ak oba súdy odlišne posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho

dospeli k rozdielnym skutkovým a právnym záverom. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodujúce

nie je formálne hľadisko, t.j. ako dovolací súd zostavil výrok svojho rozhodnutia (to ako

z hľadiska slovného vyjadrenia označil, zoštylizoval výrok), ale vecné hľadisko, t.j. či

výsledkom porovnania obsahu oboch rozsudkov je uţ uvedená odlišnosť. Odvolací súd v časti

rozhodnutia formálne označenej ako zmeňujúcej, výrok uznesenia prvostupňového súdu

v časti potvrdil (priznal ţalovanému náhradu trov konania vo výške rozdielu súm súdov

oboch stupňov, t.j. rozdielu medzi sumou, ktorú ţalovanému priznal súd prvého stupňa, t.j.

sumy 30 400,25 €, z toho sumu 6 657,04 € ţalovanému a sumu 23 743,21 € na účet jeho

právnej zástupkyne Mgr. Zuzany Bdţochovej titulom trov právneho zastúpenia a medzi

sumou, ktorú ţalovanému priznal v odvolacom konaní, t.j. vo výške 31 169,24 €

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 24 512,20 € a iných trovách konania

vo výške 6 657,04 €, ktorú povinnosť zaplatiť uloţil ţalobcovi Mgr. Zuzane Bdţochovej,

advokátke) a v časti zmenil, práve vo výške sumy prevyšujúcej sumu trov priznaných súdom

prvého stupňa spolu vo výške 768,99 €.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť právnych záverov

súdu prvého stupňa, keď uviedol, ţe súd prvého stupňa správne na súdenú vec aplikoval

ustanovenie dôvodiac úspechom konania ţalovaného vo veci samej

a zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania. Rovnako konštatoval, ţe súd

prvého stupňa zásadne správne ustálil aj výšku náhrady trov, ktoré ţalovaný účelne vynaloţil

na bránenie svojich práv v tomto súdnom konaní. Poukázal na nesprávny postup súdu prvého

stupňa pri nepriznaní náhrady dane z pridanej hodnoty advokátke Mgr. Ivete Vajdovej

z dôvodu nepreukázania, ţe táto je platcom DPH. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný v odvolacom

konaní predloţil doklad o tom, ţe Mgr. Iveta Vajdová je registrovaná ako platca dane

z pridanej hodnoty nepretrţite od 1. januára 2000, zmenil napadnuté uznesenie pokiaľ ide

o výšku ţalovanému prisúdenej náhrady trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil sumou

4712,56 € vrátane DPH (rozdiel vo výške 768,99 €). V závere rozhodnutia uviedol, prečo

ostatné námietky ţalovaného nepovaţoval za opodstatnené.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( , v spojení s ). Za porušenie

základného práva zaručeného v nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa v spojení

s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie

prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová