Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/452/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. K., správcu

úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom T., so

sídlom kancelárie T., S., zastúpeného In Medias Res, s.r.o., so sídlom T., S. proti odporkyni

H. P., bytom T.T., zastúpenej JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou, so sídlom T., Hlavná

č. 44, o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde T. pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v T. z 30. septembra 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy dovolacieho konania vo výške 67,88

Eur k rukám jej právnej zástupkyne do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd T. rozsudkom z 8. októbra 2012 č. k. - 140 žalobný návrh,

ktorým sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni vypratania bytu č. 19

na 3. nadzemnom podlaží bytového domu na C. ulici č. Xv T., zamietol. Zároveň priznal

odporkyni náhradu trov konania v sume 221,26 Eur. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že vlastníkom bytu je spoločnosť Trnavské automobilové závody, štátny podnik

v konkurze, ktorý nie je právnym predchodcom ani nástupcom spoločnosti TAZ, a. s.

v likvidácii, s ktorou mal naposledy J. M. uzatvorenú nájomnú zmluvu, ktorá je absolútne

neplatná. Dospel k záveru, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo konkludentne na dobu

neurčitú, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ minimálne od roku 2008 (najneskôr dňom,

kedy navrhovateľ prvý krát prijal od odporkyne platbu za užívanie bytu), prijímal a prijíma až

doposiaľ od nebohého J. M. a následne od odporkyne platby za užívanie predmetného bytu,

čím dal jednoznačne najavo, že rešpektuje užívacie právo k bytu.

2

Krajský súd v T. na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 30. septembra 2013

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil

so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Pokiaľ

navrhovateľ po dobu dva a pol roka (20. novembra 2008 – 21. apríla

k odporkyni ako nájomcovi, jej postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platila

a on tieto platby prijímal a tiež z jeho vystupovania bola zjavná vôľa aby byt užívala

za odplatu, je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho,

kto koná dobromyseľne, konštatovať, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla

konkludentne.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého

stupňa v celom rozsahu podal navrhovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil tým, že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), ďalej, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ) a odňatím možnosti konať pred súdom (

písm. f/ ) a žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch nižších stupňov a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že ak odvolací súd v rámci

hodnotenia dôkazov nevzal do úvahy výsledky vykonaného dokazovania, jeho rozhodnutie

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Namietal, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Namietal,

že oba súdy dospeli k nesprávnemu zisteniu, resp. k nesprávnemu právnemu posúdeniu,

pričom sa nevyporiadali s tvrdením, že nájom ani konkludentne vzniknúť nemohol, lebo

absentovala vôľa dovolateľa. V prípade pridržania sa argumentácie súdov v rozsudkoch,

týmto zasahuje v celom rozsahu do vlastníckeho práva dovolateľa. Odníma mu nielen

možnosť konať pred súdom, ale znemožňuje mu akýmkoľvek spôsobom právne posúdiť

osoby, ktoré užívajú byty úpadcu. Do dňa vykonania obhliadky nebolo jasné, kto byt aktuálne

užíva. Má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, jediný vzťah medzi dovolateľom

a odporkyňou existuje z titulu bezdôvodného obohatenia. Pri konštatovaní súdmi, že nájomná

zmluva vznikla konkludentne sa však nevyporiadali s otázkou doby trvania zmluvy, Súdy

svoje rozhodnutie založili výlučne na jednom názore a zapríčinili tým nielen nesprávnosť

a nezákonnosť rozsudkov, ale aj ich nepreskúmateľnosť. Nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu

3

pri posúdení zásadnej otázky postihuje rozsudky súdov oboch stupňov inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tým, že potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, pričom svoje rozhodnutie založil na tom, že nájomný vzťah vznikol na základe

konkludentne uzavretej nájomnej zmluvy, sa dostatočne nezaoberal všetkými skutkovými

a právnymi otázkami, keď aplikoval na prejednávaný prípad analógiu legis všeobecnej

právnej úpravy , pričom existuje špeciálna úprava (ZoKR). V tomto

prípade ide o nezákonné rozhodnutie zakladajúce dôvod na podanie mimoriadneho dovolania.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa uviedla, že rozsudok odvolacieho

súdu je vecne správny a žiadala dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom

napadnúť( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Navrhovateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy,

či v konaní nedošlo k procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle . Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť,

že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré

sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak

nie je dovolanie prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto

vade, ale iba zistenie, že v konaní k tejto vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ netvrdil

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle

O túto vadu konania ide v prípade procesne nesprávneho postupu súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred súdom konať

a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Navrhovateľ vytýkal odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého

rozsudku.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

„dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd

sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1

dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných

záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je

aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

6

práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku

z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že

rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých

je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku

z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a listiny je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať

aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn.

). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.

vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého

stupňa sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvého

stupňa (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd postačujúco

odôvodnil svoj rozsudok, ktorým nadviazal na rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ako vecne

správny potvrdil. Podľa dovolacieho súdu nižšie súdy dostatočne odôvodnili svoje

rozhodnutia; ich zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku

( ), je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzali

aj ako vec – zistený skutkový stav – právne posúdili. Treba mať na pamäti, že konanie pred

súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku

odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)

jednotu; takýto prístup reflektuje aj ostatne citovanú judikatúru ESĽP. V prípade, ak odvolací

súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak

v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne

posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke

aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým – ako už bolo spomenuté – tvorí

jeden celok.

Dovolanie je tiež odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti

mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili

(ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľ namietal nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozsudku

súdu prvého stupňa a rozsudku odvolacieho súdu pri posúdení zásadnej otázky, čo postihuje

rozsudky súdov oboch stupňov inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Samotné totiž prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu,

a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie vyššie, kde

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozsudkov oboch súdov posudzoval podľa § 237

písm. f/ .o

Nakoľko v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol. Riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( a

ods. 1 v spojení s ). Úspešná odporkyňa v dovolacom konaní podala

návrh na uloženie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania spolu s ich vyčíslením vo výške

135, 76 Eur za 2 (dva) úkony právnej služby á 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur. Dovolací

súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú

poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu navrhovateľa z 27. decembra 2013 § 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase vykonania úkonu (ďalej len

„vyhláška“) . Za právny úkon – prevzatie a príprava právneho zastúpenia - vzhľadom

na zastupovania odporkyne v predmetnej veci aj pred oboma súdmi nižšieho stupňa

považoval za úkon, ktorý nie je v súlade s účelným uplatňovaním, prípadne bránením práva,

lebo právny zástupca predmet sporu už podrobne poznal, preto nebolo potrebné sa s ním

opätovne oboznamovať. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške

60,07 Eur (1/13), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

9

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 Eur)

vyhlášky) predstavuje spolu 67,88 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová