Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/3/2015

Identifikačné číslo spisu: 4411010414 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4411010414.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí v Bratislave 25. marca 2015 v trestnej veci obvineného U. G. a spol. , pre pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa , , , o dovolaní obvineného U. G., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Lamačku ml., advokáta v Bratislave, proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 20. februára 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , dovolanie obvineného U. G. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 2. februára 2012, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 4. septembra 2012, sp. zn. , boli obvinení U. G. a U. G. uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa , , , , za čo im obom súd podľa , s použitím (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa ), , a uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 7 mesiacov.

Podľa súd oboch obvinených zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obom obvineným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. , zo 17. marca 2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa , súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci -

jeden kus noža so zelenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 10 cm. Vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

Okresný súd Nové Zámky uznesením z 3. októbra 2013, sp. zn. , podľa povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného U. G., ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 2. februára 2012, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 4. septembra 2012, sp. zn. , a zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , z 2. februára 2012 vo výroku o treste ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto uzneseniu prokurátor okresnej prokuratúry podal sťažnosť. Krajský súd v Nitre uznesením z 28. novembra 2013, sp. zn. , sťažnosť ako nedôvodnú podľa zamietol.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 20. februára 2014, sp. zn. , bol obvinený U. G. za pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa , , , , s poukazom na a , z ktorého spáchania bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 2. februára 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 4. septembra 2012, sp. zn. , odsúdený podľa , s použitím , (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa ) na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci - jeden kus noža so zelenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 10 cm.

Podľa vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

Na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Nové Zámky 20. februára 2014, po vyhlásení rozsudku, sa prokurátor i obvinený U. G. vzdali práva podať odvolanie. Obvinený zároveň nesúhlasil s tým, aby odvolanie podali v jeho mene i iné na to oprávnené osoby.

Proti rozsudku okresného súdu z 20. februára 2014 podal 11. septembra 2014 obvinený U. G., prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Lamačku ml., dovolanie (doručené Okresnému súdu Nové Zámky 12. septembra 2014).

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa a .

Dovolateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. , bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a sedem mesiacov, pričom v konaní, v ktorom bol kreovaný tento rozsudok sa na trestnú vec aplikovala tzv. asperačná zásada a konajúci prvostupňový súd mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ktorá bola po zvýšení hornej hranice 104 mesiacov, t.j. 8,666 roka - po zaokrúhlení 8 rokov a sedem mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. , z 9. júna 2008 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 2 mesiace, s určením skúšobnej doby 30 mesiacov.

Namietaným rozhodnutím Okresný súd Nové Zámky, sp. zn. , z 20. februára 2014 rozhodoval v obnovenom konaní, v dôsledku Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 28. novembra 2012 o pozastavení účinnosti a uložil mu

trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Obvinený je však toho názoru, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nepostupoval správne a mal mu uložiť trest odňatia slobody so zohľadnením tej skutočnosti, že v dôsledku nálezu ústavného súdu mu z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a sedem mesiacov mal odčítať 4 roky 8 mesiacov a s premenením podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok dva mesiace mal mať uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 1 mesiac a nie 6 rokov.

Obvinený ďalej poukázal na to, že v pôvodnom konaní nebol upovedomený o úkone oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania, teda nemal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania o ďalšie dôkazy, a to dôkaz formou znaleckého skúmania hodnovernosti výpovede svedka X. G., ktorý si vo svojich výpovediach odporoval (dňa 9. júla 2010 uviedol, že obvinený mal v ruke mačetu a dňa 9. júla 2010 uviedol, že mal v ruke nôž). Ďalej mal byť zabezpečený videozáznam z kamerovej techniky (nainštalovanej na mieste incidentu) z 9. júla 2010, ktorý by preukázal, ako celá situácia prebiehala, a teda preukázala by relevantné skutkové okolnosti. Vyslovil názor, že v jeho prípade nemalo dôjsť ani k aplikácii , , a teda k zvýšeniu dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Vzhľadom na uvedené obvinený žiadal, aby dovolací súd po preskúmaní skutkového i právneho stavu veci vydal nasledovný rozsudok: „Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. , z 20. februára 2014 sa ruší a vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorá v jej písomnom vyhotovení zo 17. decembra 2014 uviedla, že z hľadiska dôvodnosti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa dovolanie možno podať, ak bol obvinenému uložený trest vo výmere mimo trestnej sadzby stanovenej pre trestný čin, týkajúci sa obvineného alebo bol uložený taký druh , ktorý zákon nepripúšťa pri prejednávanom trestnom čine. V prvom prípade pôjde o prípady prekročenia hornej hranice (pokiaľ je určená ), vrátane nesprávneho použitého ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Týka sa to však len tých trestov, pri ktorých je trestná sadzba určená zákonom - okrem trestu odňatia slobody pôjde o tresty domáceho väzenia (), povinnej práce (), peňažný trest (), zákaz činnosti (), zákaz pobytu (), vyhostenie ().

Druhý prípad sa týka situácií, kedy bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon pri konkrétnom trestnom čine nepripúšťa, pretože uloženie konkrétneho druhu trestu je viazané na splnenie určitých podmienok a tieto v danom prípade splnené neboli, napr. uloží trest prepadnutia veci napriek tomu, že vec nebude patriť páchateľovi ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nejde o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností, vylučujúcich protiprávnosť činu ( až ), prípadne zániku trestného činu (najmä ), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu ( ), súhrnného trestu ( ) a pod. Dovolací súd však nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Vzhľadom na uvedené, prokurátorka je toho názoru, že dovolacie dôvody, ktoré uviedol obvinený U. G., nie sú dôvodné, a preto navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci

podľa dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), za splnenia podmienok uvedených v , v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ).

Obvinený U. G. v písomných dôvodoch dovolania výslovne uviedol, že dovolanie podáva proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch z 20. februára 2014, teda proti rozsudku, ktorým bol po povolení obnovy konania v jeho trestnej veci zmiernený trest (dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/).

Z obsahu podaného dovolania však jasne vyplýva, že dovolateľ dovolaním napáda aj rozhodnutie okresného súdu z 2. februára 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , zo 4. septembra 2012, keďže podal dovolanie aj z dôvodov uvedených v a dovolaním napadol aj výrok o vine.

V zmysle ustanovenia , podľa ktorého sa podanie posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené, dovolací súd vyvodil záver, že dovolanie obvineného smeruje aj proti právoplatnému rozhodnutiu o vine (rozsudok okresného súdu z 2. februára 2012, v spojení s uznesením krajského súdu zo 4. septembra 2012), aj proti právoplatnému rozhodnutiu o treste (rozsudok okresného súdu z 20. februára 2014). Lehota pre podanie dovolania, vzhľadom na rozdielny dátum právoplatnosti výroku o vine (4. septembra 2012) a výroku o treste (20. februára 2014) plynula pre jednotlivé dovolacie dôvody rozdielne, (v oboch prípadoch bola zachovaná - ), preto dovolací súd o podanom dovolaní rozhodoval o jednotlivých dôvodoch dovolania samostatne.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa .

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obvinený môže napadnúť dovolaním iba rozhodnutie druhostupňového súdu.

Podmienkou prípustnosti dovolania teda je, že rozhodnutiu predchádzalo dvojinštančné konanie.

V prejednávanej veci rozhodnutie, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté vo výroku o treste obvineného G. nadobudlo právoplatnosť na prvom stupni.

Obvinený U. G. bol na hlavnom pojednávaní (č.l. 505) riadne poučený podľa o možnosti podať odvolanie proti rozsudku. Po poučení o opravnom prostriedku, aj za prítomnosti svojho obhajcu, sa výslovne vzdal práva podať odvolanie, a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech.

Vzhľadom na uvedené, neboli splnené podmienky dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie (dovolací dôvod podľa ), ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa .

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle

tohto ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je oprávnený v dovolacom konaní preskúmavať úplnosť dokazovania a posudzovať postup súdov pri hodnotení dôkazov. Pri rozhodovaní vychádza z konečného skutkového zistenia súdov prvého, eventuálne druhého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav posudzuje správnosť aplikovaného hmotnoprávneho posúdenia. Skutkové zistenia nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplnenia dokazovania, alebo inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Dokazovanie sa vykonáva pred prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môže doplňovať, poprípade korigovať len odvolací súd. S ohľadom na princípy vyplývajúce z ústavne garantovaného práva obvineného na spravodlivý proces môže Najvyšší súd Slovenskej republiky do tohto skutkového základu rozhodnutia napadnutého dovolaním zasiahnuť len celkom výnimočne, pokiaľ to odôvodňuje extrémny rozpor medzi skutkovými zisteniami súdov a vykonanými dôkazmi. Taký rozpor je zrejme daný vtedy, keď skutkové zistenia súdov nemajú žiadnu obsahovú spojitosť s dôkazmi, alebo nevyplývajú z dôkazov pri riadnom z logicky prijateľných spôsobov ich hodnotenia, alebo sú opakom toho, čo je obsahom dôkazov, na ktorých podklade bolo takéto zistenie urobené. V predmetnej trestnej veci sa o takúto situáciu nejedná. Obvinený G. sa dovolaním domáhal doplnenia dôkazov o znalecké dokazovanie, za účelom posúdenia hodnovernosti výpovede svedka X. G. a zadováženie záznamu z kamerového zariadenia z miesta incidentu.

Nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania podľa (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že dôvod dovolania podľa naplnený nebol, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.