Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/450/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. I., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanej Ing. J., bývajúcej v K.,

zastúpenej I., Š., za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. M., o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2013 sp. zn. 6

Co 55/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. augusta 2011 č.k. -503 v spojení

s opravným uznesením z 15. novembra 2011 č.k. -530 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manţelov (ďalej len ,,BSM“) tak, ţe do výlučného vlastníctva ţalobcu,

z vecí patriacich do BSM prikázal veci označené vo výroku rozsudku pod bodom 1/ aţ 19/

v celkovej hodnote 2 781,65 Eur. Do výlučného vlastníctva ţalovanej prikázal veci označené

vo výroku rozsudku pod bodom 1/ aţ 46/ v celkovej hodnote 314.477,93 Eur. Ţalovanej uloţil

povinnosť z titulu vyporiadania BSM zaplatiť ţalobcovi 155 848,14 Eur, ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej titulom dlhu z pôţičky 71 864,83 Eur, a to kaţdý v lehote 60 dní

od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom konania uloţil povinnosť zaplatiť štátu trovy

konania, kaţdý po 531,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a spoločne a nerozdielne

2

súdny poplatok za konanie 1 659,70 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, všetko na účet

Okresného súdu Košice I. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol, keď

na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe celková hodnota BSM

predstavuje 317 259,58 Eur (zostatková hodnota vecí určených do vlastníctva ţalobcu

2 781,65 Eur + zostatková hodnota hnuteľných vecí určených do vlastníctva ţalovanej

vo výške 5 977,93 Eur + trhová cena rodinného domu 245 000 Eur + trhová cena členského

podielu v SBD 3 500 Eur). Do výlučného vlastníctva ţalobcu prikázal hnuteľné veci

v zostatkovej hodnote 2 781,65 Eur, do výlučného vlastníctva ţalovanej prikázal

nehnuteľnosti v hodnote 245 000 Eur + trhovú cenu členského podielu v SBD v hodnote

63 500 Eur a hnuteľné veci spolu vo výške 314 477,93 Eur. Z titulu finančného vyrovnania

zaviazal ţalovanú k povinnosti zaplatiť ţalobcovi 155 848,14 Eur, ku ktorej súd prvého

stupňa dospel tak, ţe masa BSM tvorí 317 259,58 Eur : 2 = 158 629,79 Eur, čo je výška

podielu ţalobcu aj ţalovanej na mase BSM, z ktorej treba odrátať 2 781,65 Eur, čo tvorí

hodnota hnuteľných vecí určených do vlastníctva ţalobcovi, po ktorej je výška finančného

vyrovnania 155 848,14 Eur. Po zohľadnení tej skutočnosti, ţe ţalovaná po zániku BSM

účastníkov konania splatila celkom dlh 143 729,69 Eur a po ustálení, ţe podiel ţalobcu

na tomto dlhu je vo výške 71 864,83 Eur, zaviazal ţalobcu na zaplatenie 71 864,83 Eur

ţalovanej titulom jeho podielu na tejto pôţičke. Ţalovanej uloţil povinnosť titulom

vyrovnania BSM účastníkov zaplatiť ţalobcovi 155 848,14 Eur. O trovách štátu rozhodol

podľa O povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok rozhodol

podľa , a o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. O trovách účastníkov

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu a ţalovanej uznesením

zo 14. mája 2013 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Takto rozhodol, keď mal

za to, ţe rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením je nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania,

na ktorú odvolací súd v zmysle prihliada z úradnej povinnosti. Táto vada

je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa Odvolaním napadnutý

rozsudok nemá všetky náleţitosti uvedené v a zároveň je naplnený

aj odvolací dôvod lebo súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci a jeho závery takto nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho

3

je jeho rozhodnutie predčasné. V dôvodoch svojho rozhodnutia potom konkretizoval

pochybenia súdu prvého stupňa v súvislosti so zisťovaním zostatkovej hodnoty jednotlivých

vecí patriacich do BSM, nenáleţité vyporiadanie sa s námietkami účastníkov konania ohľadne

tvrdenej pôţičky 172 608,38 Eur, či nevyporiadanie sa s námietkami ţalovanej ohľadne

hodnoty rodinného domu a členských práv k bytu a pod., a to najmä v nadväznosti

na absenciu úvah súdu prvého stupňa a tieţ skutkových zistení v dôvodoch jeho rozhodnutia.

Odvolací súd naznačil, akým smerom sa má dokazovanie uberať. Z doteraz vykonaného

dokazovania nemal odvolací súd za to, ţe by v prejednávanej veci bol dôvod na odchylné

hodnotenie podielov účastníkov. Odvolací súd uzavrel, ţe aţ po doplnení dokazovania

ním v naznačenom smere bude moţné opätovne rozhodnúť, pri zdôraznení, aby súd prvého

stupňa svoje úvahy a právne závery, ktorými sa riadil vysvetlil v odôvodnení tak, aby toto

bolo preskúmateľné.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá prípustnosť

dovolania vyvodzovala z t.j., ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť

pred súdom konať, a to v súvislosti s nedostatkom riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, majúcim za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Podstatnú

časť dovolania venovala svojím tvrdeniam prezentovanými v priebehu konania ohľadne

moţnosti určiť podiely účastníkov disparitným spôsobom. Poukázala na ňou predkladané

dôkazy ohľadne tyranizovania rodiny ţalobcom a súdom oboch stupňov vyčítala, ţe tieto

dôkazy v ţiadnom smere (v pozitívnom, či negatívnom) nevyhodnotili a z vykonaného

dokazovania neboli urobené ţiadne závery, ale napriek tomu, bez bliţšieho zdôvodnenia

odvolací súd nevidí dôvody pre uplatnenie disparity. Ďalšia časť dovolania bola zameraná

na riešenie otázky pôţičiek, pri tvrdení ţalovanej, ţe označené pôţičky boli spoločným dlhom

účastníkov, pri ich pouţití na nadobudnutie spoločného majetku. Ţiadala uznesenie

odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Ţalobca sa na odvolanie ţalovanej písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), skúmal najskôr, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo

moţné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa , dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

o veci postúpenia návrhu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa Podľa

ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Citované ustanovenie je v znení účinnom do 31. decembra 2014.

V predmetnej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takéto

uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení, a preto prípustnosť dovolania

z a nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania

prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v § 237

S prihliadnutím na , veta druhá , ukladajúci dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa v znení účinnom

do 31. decembra 2014. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

5

uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Ţalovaná vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietala

a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa preto zaoberal namietanou vadou konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia

jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (napr. oprávnenie byť prítomný

na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo

vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).

Ţalovaná v dovolaní tvrdí, ţe k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom došlo tým,

ţe odvolací súd v rozpore s svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý

proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky totiţ vyplýva, ţe tak základné právo podľa ,

ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie

rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157

ods. 2 ) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

Odvolací súd správne vzhľadom na to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zákonné

predpoklady riadneho odôvodnenia nespĺňalo, rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí v súlade s § 157 ods. 2, § 167

ods. 2 a rozviedol dôvody, ktoré ho k uvedenému procesnému postupu

6

viedli. Tieto dôvody sú zrozumiteľné a preskúmateľné, keď dôvodne uzavrel, ţe odôvodnenie

rozsudku okresného súdu nemá zákonom predpísané náleţitosti a tieţ, ţe súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Zaujal názor na ďalší procesný postup v konaní, t.j. naznačil, ktorým smerom treba viesť

dokazovanie, aby mohol súd vo veci opätovne rozhodnúť. Odvolací súd, ako to vyplýva

z dôvodov jeho rozhodnutia, nedôvodnosť disparity podielov hodnotil z pohľadu

len z dovtedy vykonaného dokazovania.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a tak konanie pred

odvolacím súdom nie je postihnuté vadou podľa

Treba zdôrazniť, ţe samotná povaha zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu

o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie otvára

účastníkovi konania moţnosť v pokračujúcom konaní uplatniť všetky svoje procesné práva,

vrátane práv na vyuţitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

mimoriadny opravný prostriedok ţalovanej odmietol podľa

v spojení s

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s tým, ţe ţalobcovi, ktorému by podľa

výsledku konania vzniklo právo na náhradu trov tohto konania, ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová