Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/8/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Igora Burgera a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom

zasadnutí 25.marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. Z. a spol., pre obzvlášť

závažný zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

a iné, o sťaţnosti obvineného P. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 9. marca 2015,

sp. zn. 83/2014, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť obvineného P. Z.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica uznesením z 9. marca 2015, sp. zn. 83/2014, o ţiadosti obvineného P. Z.

o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol tak, ţe

Podľa ţiadosť obvineného P. Z., nar.

X. v L., trvale bytom K. č. X., okres L., vystupujúceho pod prezývkou „Z.“ alebo „S.“, t. č.

vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol.

Podľa , väzbu obvineného P. Z.

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným nenahradil.

2

Podľa , písomný sľub obvineného

neprijal.

Podľa ponuku peňaţnej záruky druţkou obvineného

K. Š., nar. X. bytom V. č. X. neprijal.

V odôvodnení rozhodnutia sudca pre prípravné konanie uviedol, ţe naďalej trvajú

dôvody preventívnej väzby v zmysle ustanovenia .

Aj naďalej existuje dôvodné podozrenie, ţe obvinený P. Z. na výrobu pervitínu potrebné

tabletky zadovaţoval dlhší čas a z hľadiska jeho príjmov je naozaj pravdepodobný

predpoklad, ţe finančné prostriedky získavané páchaním takejto trestnej činnosti tvorili

podstatnú časť prostriedkov potrebných na ţivobytie. Z odpisu registra trestov vyplýva,

ţe obvinený sa v poslednej dobe dopúšťal aj naďalej trestnej činnosti. Dôvody tzv.

preventívnej väzby u obvineného trvajú aj s ohľadom na objem a dobu páchania trestnej

činnosti ako aj skutočnosť, ţe obvinený má preukázateľné kontakty na získavanie

prekurzorov potrebných na výrobu pervitínu.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený P. Z. prostredníctvom svojho obhajcu

sťaţnosť, doručenú Špecializovanému trestnému súdu 18. marca 2015 (č.l. 289).

Obvinený P. Z. v sťaţnosti poukázal na skutočnosť, ţe napadnuté uznesenie

nevyhovuje poţiadavkám procesnej udrţateľnosti, a preto je nepreskúmateľné. Súd svoje

rozhodnutie prakticky ţiadnym spôsobom nezdôvodnil a rozhodol arbitrárne v rozpore

so závermi vyslovenými Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho náleze, sp. zn.

, z 10. mája 2006, podľa ktorého právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd ţiadnym spôsobom nereagoval na obhajobu

obvineného, na námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, poţiadavku rešpektovania

princípu právnej istoty (aby sa konalo rovnako ako u obvineného L. (kde súd nevyhovel

pôvodne podanému návrhu na vzatie do väzby). Podľa názoru obvineného

za diskriminačný moţno povaţovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši

odchylným spôsobom, pričom ho nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť (m.m.

a ). Väzba v danom prípade odporuje aj zásade primeranosti. Súd

3

nereagoval na námietku, ţe vyšetrovanie je vedené liknavo. V čase od rozhodovania o vzatí

do väzby do ostatného rozhodovania súdu nebol vykonaný ani jeden úkon, ktorý

by sa vzťahoval k osobe obvineného Z.. Za 5 mesiacov trvania väzby boli vykonané len 2

úkony, aj to sčasti vadne – výsluch svedka B. a B.. Súd opakovane poukazuje uţ na skôr

produkované dôkazy, preto nejde o dôkazy nové. Preto by malo dôjsť k zániku trvania väzby.

Dôvody väzby vylučuje aj to, ţe posledné trestné stíhanie obvineného bolo ukončené

uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp. zn. , pričom

predmetom tohto konania bol trestný čin útlaku podľa , ktorý skutok

sa mal stať pred 15 rokmi. Vo vzťahu k osobe obvineného Z. platí prezumpcia neviny, pretoţe

v skúšobnej dobe sa osvedčil, na jeho osobu sa hľadí ako na netrestaného. Obvinenému bolo

úplne upreté právo na obhajobu tým, ţe nebolo vyhovené jeho ţiadosti o nahliadnutie do

celého vyšetrovacieho spisu. V tejto súvislosti obvinený dal do pozornosti nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. č. 11/2004 z 25. februára 2004.

Obvinenému doteraz nebolo umoţnené vidieť tie listiny zo spisu, ktoré spochybňujú

relevanciu výpovedí svedkov, o ktoré sa opiera celé obvinenie. Obvinený má zabezpečený

príjem zo ţivnostenského podnikania a nemá záujem páchať trestnú činnosť. Pokiaľ ide

o neprijatie písomného sľubu, či ponúknutej peňaţnej záruky, súd sa nevysporiadal s tým,

prečo nemoţno uplatniť niektorý z inštitútov nahradzujúcich väzbu. Zo záverov

psychiatrického znaleckého posudku je zrejmé, ţe pobyt obvineného na slobode nie je

nebezpečný pre spoločnosť. Obvinený ďalej namietal, ţe súd nevypočul k veci osobu

ponúkajúcu peňaţnú záruku, neurčil výšku a spôsob zloţenia takej peňaţnej záruky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti obvinený navrhol aj s prihliadnutím k svojmu

zdravotnému stavu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a

prepustil ho na slobodu, resp. rozhodol o prepustení z väzby za súčasného prijatia písomného

sľubu obvineného alebo nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka, prípadne,

aby mu uloţil primerané obmedzenia.

Podľa pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal

sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

4

Najvyšší súd, ako súd nadriadený, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného

poriadku, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, na základe sťaţnosti obvineného

preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto

hľadiská sú, alebo nie sú v sťaţnostiach uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré

napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť

nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril,

či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo

k porušeniu , alebo iných mimo trestných právnych

predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku.

Sťaţnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie je prípustná v súlade

s ustanoveniami , , , bola podaná oprávnenou

osobou a v lehote uvedenej v , .

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-

52/NKA-PZ-BA-2012 a súdneho spisu, sp. zn. 83/2014, zistil, ţe:

Uznesením vyšetrovateľky Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra,

národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava z 8. októbra 2014, ČVS: PPZ-

52/NKA-PZ-BA-2012 bolo vznesené obvinenie aj P. Z. za zločin zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa a za obzvlášť závaţný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

drţania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/

s poukázaním na na skutkovom základe

uvedenom v tomto uznesení.

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením z 11. októbra 2014, sp. zn. 83/2014, v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo 16. októbra 2014 vzal

obvineného P. Z. do väzby z dôvodu . Väzba

u obvineného začala plynúť od 8. októbra 2014 od 12.35 hod.

5

Uvedeným uznesením súdu boli vzatí do väzby aj M. W. z dôvodu väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c/ a F. B. z dôvodov väzby podľa ,

písm. b, písm. c/ .

V predmetnej veci bol v čase vznesenia obvinenia P. Z. stíhaný aj obvinený R. K.,

ktorý bol v tom čase vo väzbe z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného

poriadku.

Rovnako bol v tom čase stíhaný aj R. L., ktorý je v súčasnosti na úteku (koná sa proti

nemu ako proti ušlému) a je na neho vydaný Medzinárodný a Európsky zatýkací rozkaz

sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica pod sp. zn. 83/2013, z 10.októbra 2013.

V predmetnej trestnej veci boli stíhaní pre zločin zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa a súvisiacu trestnú činnosť

drogového charakteru aj M. B., M. T., D. L., M. V., P. J., F. M., Ľ. F., L. C., M.. P., T. K.

a Ľ. R., R. S. a R. S..

Naposledy bolo o väzbe obvineného P. Z. rozhodované uznesením sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

83/2014, z 11. decembra 2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 13. januára 2015, kedy bola jeho ţiadosť o prepustenie

z väzby zamietnutá.

Najvyšší súd sa stotoţnil s výrokmi napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné

konanie, pretoţe zodpovedajú stavu veci a zákonu.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek ţiadať

o prepustenie z väzby na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej ţiadosti

nevyhovie, predloţí ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie

sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej ţiadosti

sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa ţiadosť zamietla, môţe ju obvinený, ak v nej

6

neuvedie iné dôvody, opakovať aţ po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej ţiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa obvinený môţe byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, ţe bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa väzba v rámci základnej alebo predĺţenej lehoty

väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môţe trvať len nevyhnutný čas.

Podľa celková lehota trvania väzby

v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem

mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závaţný zločin.

Podľa z lehoty uvedenej v ods. 6 pripadá

na prípravné konanie najviac dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť

závaţný zločin.

Rovnaké kritériá platia aj pre prípad skúmania existencie dôvodov väzby počas

prebiehajúceho trestného konania, bez ohľadu na jednotlivé fázy trestného konania. Je

nevyhnutné zdôrazniť, ţe dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré bolo

obvinenému Z. vznesené obvinenie nebola doteraz vykonanými dôkazmi rozptýlená.

Najvyšší súd zistil, ţe sudca pre prípravné konanie pri svojom rozhodovaní dodrţal

všetky formálno-procesné zákonné podmienky a v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne

popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre záver o ďalšom trvaní dôvodov tzv.

preventívnej väzby v zmysle . Skutkové závery sudcu

pre prípravné konanie si najvyšší súd osvojil, pretoţe vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje

spis a v podrobnostiach na ne nadriadený súd odkazuje. V dvojinštančnom súdnom konaní

7

rozhodnutia súdov tvoria jednotu, preto pokiaľ aj sťaţnostný súd dospeje k záverom zhodným

so závermi súdu prvého stupňa, vyjadrenými v dôvodoch jeho rozhodnutia, bolo by

nadbytočné tieto vo svojom rozhodnutí opakovať, preto v podrobnostiach poukazuje

na dôvody, na ktorých sudca pre prípravné konanie zaloţil svoje rozhodnutie.

Vo vzťahu k námietkam obvineného Z. najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe súdy

v tomto štádiu konania neskúmajú vinu alebo nevinu obvineného, ale len existenciu

dôvodného podozrenia, a to či sú aj v tomto štádiu konania splnené podmienky odôvodňujúce

ďalšie trvanie väzby. To znamená, ţe aj namietaná právna kvalifikácia skutku sa môţe ešte

zmeniť. Z doteraz vykonaného dokazovania, napr. z výsluchov svedkov M. B. (zv. č. III.,

č. l. 1199 – 1219), M. T. (zv. č. III. č. l. 1241-1255), P. J. (zv. č. III. č. l. 116-1138), M. P.

(zv. č. III. č. l. 1152-1192) a F. M. (zv. č. III. č. l. 1097 -1115) vyplýva, ţe obvinený Z. svojim

konaním mal podporovať činnosť zločineckej skupiny, ktorá sa zaoberala výrobou

psychotropnej látky metamfetamínu, a to tak ţe jej zadovaţoval tabletky Cirrus, a to na jeden

var v počte 14 000 ks tabletiek, pričom vedel, ţe uvedené tabletky sú pouţívané práve

na výrobu tejto psychotropnej látky. Námietky obvineného k týmto výpovediam povaţuje

najvyšší súd za jeho obhajobu, pričom skúmanie ich pravdivosti bude predmetom ďalšieho

konania.

Poukázanie obvineného na osobu obvineného M. L. a jeho nevzatie do väzby povaţuje

najvyšší súd za irelevantný, nakoľko L. sa mal na trestnej činnosti výroby pervitínu podieľať

len niekoľkokrát v počiatočných štádiách, kedy mal byť pre nespokojnosť s jeho prácou

vymenený obvineným P. G.. Naproti tomu obvinený Z. mal zadovaţovať tablety na výrobu

pervitínu vo veľkom mnoţstve po dlhší čas, preto porovnávanie jeho trestnej činnosti

s trestnou činnosťou obvineného L., nie je dôvodné.

Obvinený Z. vytýkal aj nevykonanie nových úkonov orgánmi činnými v trestnom

konaní vo vzťahu k jeho osobe. Najvyšší súd z vyšetrovacieho spisu zistil,

ţe orgány činné v trestnom konaní vykonali za posledné dva mesiace viacero úkonov, napr.

obvinenému P. Z. bolo umoţnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čo menovaný vyuţil

len formálne (poţiadal o vyhotovenie fotokópií niektorých úkonov – zv. č. IX, čl. 3325 –

3326). Ďalej vo veci boli vypočutí svedkovia L. C. (9. januára 2015), V. R. (13. januára

8

2015), A.. A. (13. januára 2015), dvakrát bol vypočutý obvinený R. K. (23. januára 2015,

18. februára 2015), vypočutý bol aj P. Z. (4. februára 2015) a obvinený M. W. (13. februára

2015), svedok T. K. (24. februára 2015) ako aj obvinený F. B. (27.februára 2015).

Nakoľko sa obvinení M. W., R. K. a F. B. v plnom rozsahu k trestnej činnosti doznali

a poţiadali o konanie o dohode o vine a treste, boli vylúčení na samostatné konania.

Na samostatné konanie bol vylúčený aj R. L., na ktorého bol vydaný Medzinárodný

a Európsky zatýkací rozkaz.

Zároveň najvyšší súd povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe proti

obvinenému sa vedie trestné stíhanie aj pre obzvlášť závaţný zločin zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa , pričom ide o rozsiahlu

skupinovú trestnú vec, kde konanie jednotlivých páchateľov na seba nadväzuje. Orgány činné

v trestnom konaní uskutočňujú mnoţstvo úkonov a vyšetrovateľka promptne reaguje

na vykonané dôkazy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne prieťahy v konaní. Uvedená

skutočnosť je podporená aj preskúmaním postupu policajta podľa

(č.l. 258 - 260), kde prokurátor konštatoval, ţe preskúmaním postupu vyšetrovateľky nezistil

ţiadnu nečinnosť ani prieťahy v konaní, či iné procesné pochybenia pri vyšetrovaní

predmetnej trestnej veci.

K námietke obvineného k výsluchu svedka B. reagoval uţ sudca pre prípravné konanie

pri ostatnom rozhodovaní o väzbe (). Obhajca obvineného L. J. prišiel

na výsluch obvineného B. po začatí výsluchu, resp. pred koncom a ţiadal vyšetrovateľku

iba o opravu času skončenia výsluchu, nie aj o doplnenie jeho dodatočnej prítomnosti.

Ţiadosti obvineného o nahliadnutie do spisu bolo medzitým vyhovené, keďţe vyšetrovateľka

listom z 11. decembra 2014 obvinenému oznámila, ţe mu 8. januára 2015 bude umoţnené

nazrieť do vyšetrovacieho spisu (č. l. 198).

9

K námietke obvineného, ţe znalecký posudok preukázal, ţe tabletky Cirrus sú voľno

predajné na trhu Európskej únie, a preto dispozícia s takýmito látkami nie je trestná, znalec

uviedol, ţe fyzická osoba a právnická osoba môţe zaobchádzať s liekmi a so zdravotníckymi

pomôckami len na základe povolenia vydaného podľa o liekoch

a zdravotníckych pomôckach. Na zaobchádzanie s liekmi s obsahom drogového prekurzora

sa okrem uvedeného povolenia vyţaduje aj povolenie podľa o orgánoch

štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene. Predmetná ţiadosť sa podáva

v súlade s ustanoveniami nar. komisie (ES) č. 1277/2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie

pravidlá pre nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog

a pre nariadenie rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá sledovania obchodu

s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami. Osoba, ktorá vydáva

humánny liek, ktorý nie je viazaný na lekársky predpis, môţe vydať humánny liek s obsahom

drogového prekurzora len v takom počte balení, v akom je to potrebné na jeden liečebný

cyklus, pričom vydaný počet balení lieku v Slovenskej republike nemôţe obsahovať viac

ako 720 mg pseudoefedrínu.

K námietke obvineného P. Z., týkajúceho sa jeho zdravotného stavu Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatuje, ţe ani v súčasnosti zdravotný stav obvineného nie je

dôvodom na jeho prepustenie z väzby. Obvinený môţe byť liečený priamo v ústave alebo

v prípade potreby aj v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne.

Čo sa týka záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie, kde bolo konštatované,

ţe pobyt obvineného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečným, nie je moţné zamieňať

s dôvodom väzby podľa .

Z obsahu spisov nepochybne vyplýva, ţe od ostatného rozhodnutia o väzbe uznesením

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

sp. zn. 83/2014, z 11. decembra 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , z 13.januára 2015, kedy bola jeho ţiadosť o prepustenie

z väzby zamietnutá, nenastala ţiadna podstatná zmena pri posudzovaní dôvodnosti väzby.

Niet preto ţiadneho dôvodu na zmenu sťaţnosťou napadnutého uznesenia vo vzťahu

k rozhodnutiu o ďalšom trvaní väzby.

10

Čo sa týka výrokov II. aţ IV. napadnutého uznesenia sťaţnostný súd konštatuje,

ţe prostriedky ponúkané obvineným Zoričákom ako náhrada väzby (dohľad probačného

a mediačného úradníka, písomný sľub, peňaţná záruka ponúknutá druţkou obvineného

vo výške 5 000 €) sú len fakultatívnou moţnosťou a nie oprávnením osoby pozbavenej

osobnej slobody. síce umoţňuje vyuţiť tieto inštitúty trestného práva

aj v prípade stíhania obvineného pre obzvlášť závaţný zločin, avšak len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti.

Sudca pre prípravné konanie preto nepochybil ani pri rozhodovaní o procesných

inštitútoch nahradenia väzby, keď neprijal písomný sľub obvineného ani nenahradil väzbu

nad obvineným dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. neprijal peňaţnú záruku,

ktorú ponúkla druţka obvineného K. Š.. K námietke obvineného, ţe súd pred rozhodnutím

o neprijatí peňaţnej záruky nevypočul druţku obvineného, sťaţnostný súd konštatuje,

ţe rozhodnutie o ponuke peňaţnej záruky môţe byť dvojaké. Po prvé, po dôjdení ponuky súd

alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o tom, či prichádza do úvahy jej prijatie.

Ak dôjde ku kladnému záveru, v zmysle prihliadne na osobu

a majetkové pomery toho, kto zloţenie záruky ponúka, ďalej na povahu spáchaného činu

a výšku spôsobenej škody a uznesením určí výšku peňaţnej záruky a spôsob jej zloţenia.

Po druhé, vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na závaţnosť skutočností odôvodňujúcich

väzbu, ponuku peňaţnej záruky neprijme. V danom prípade, keď sudca pre prípravné konanie

vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu a osobu obvineného mal za to, ţe peňaţnú

záruku neprijme, nepovaţoval za potrebné vypočúvať toho, kto peňaţnú záruku ponúkal.

Obvinený P. Z. je v tejto veci trestne stíhaný aj pre obzvlášť závaţný zločin

a teda je moţné nahradiť jeho väzbu len v prípade, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti

prípadu ( ). Takýmito výnimočnými okolnosťami nie

sú skutočnosti súvisiace so zdravotným stavom obvineného. Iné výnimočné okolnosti

u obvineného zistené neboli.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovaţoval za spôsobilé nahradiť väzbu inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2; § 80

11

ods. 1 písm. b/, ods. 2; , najmä vzhľadom na povahu a rozsah

prejednávaného prípadu, jeho vysokú organizovanosť.

Rešpektujúc dvojinštančnosť trestného konania, ako aj povinnosť prokurátora

primárne rozhodovať o ţiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu v zmysle § 79

ods. 3 , najvyšší súd nemohol skúmať návrh obvineného Z. o prepustenie

z väzby na slobodu za súčasného prijatia písomného sľubu obvineného (vyjadrenú v petite

podanej sťaţnosti, č. l. 293). Takto formulovaný návrh by bolo moţné povaţovať za novú

ţiadosť, o ktorej je však v prípravnom konaní oprávnený rozhodovať prokurátor a následne

v prípade nevyhovenia ţiadosti zo strany prokurátora, sudca pre prípravné konanie. Súčasne

povaţuje najvyšší súd za potrebné poznamenať, ţe k sťaţnosti nebol pripojený nový písomný

sľub. Najvyšší súd preto vo vzťahu k obvinenému Z. preskúmal vo vzťahu k tomuto

ustanoveniu len správnosť rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie.

Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným druhom

preventívneho opatrenia. V týchto prípadoch nejde o pravú „záruku“, keďţe obvinený tu nie

je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy

seba samého alebo iných osôb. Podstatou dohľadu probačného a mediačného úradníka

(v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami v zmysle )

je v podstate to isté, čo je účelom väzby, len miernejším spôsobom ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či účel väzby nemoţno rovnako dobre

dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru

probačného a mediačného úradníka, pričom aj v tomto prípade dospel k záveru, ţe vzhľadom

na osobu obvineného a povahu prejednávaného nahradenie väzby týmto inštitútom

neprichádza do úvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového

uznesenia, a preto podľa sťaţnosť obvineného P. Z.

ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

12

V Bratislave 25. marca 2015

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová