Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/41/2014

Identifikačné číslo spisu: 2112010506 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2112010506.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného A. Z. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. júna 2012, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. septembra 2012, sp. zn. , ako i rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. marca 2013, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. Z. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26. júna 2012, sp. zn. , bol obvinený A. Z. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

najmenej od apríla 2011 až do 24. októbra 2011 v I., časť Z. pri poľnohospodárskej budove (ubykácia) so súpisným číslom XXX, neoprávnene prechovával - pestoval 10 kusov rastlín rodu Cannabis ako predmet určený na výrobu psychotropnej látky s upotrebiteľnou hmotnosťou 3261,1 gramu a s priemernou koncentráciou 7,7 % hmotnostných THC obsahujúce 251,105 mg THC, čo zodpovedá 8.730 až 25.111 obvykle jednorazovým dávkam drogy v predpokladanej hodnote 20 925 eur až 125 555 eur, taktiež v priestoroch neobývanej časti hospodárskej budovy s popisným číslom XXX neoprávnene prechovával a zároveň vyrobil omamné látky v počte 18 kusov stoniek sušených rastlín rodu Cannabis so šiškami, s upotrebiteľnou hmotnosťou 2 785,6 gramu a s priemernou koncentráciou 7,0 % hmotnostných THC, obsahujúce 194.992 mg THC, čo zodpovedá 6.500 až 19.499 obvykle jednorazovým dávkam drogy v predpokladanej hodnote 16 250 eur až 97 495 eur, 11 kusov sušených rastlín rodu Cannabis, sušené vrcholce (šišky) rodu Cannabis s upotrebiteľnou hmotnosťou 1.151,0

gramu a s priemernou koncentráciou 5,5 % hmotnostných THC, obsahujúce 63.305 mg THC, čo zodpovedá 2.302 až 6.331 obvykle jednorazovým dávkam drogy v predpokladanej hodnote 5 755 eur až 31 655 eur a v papierovej škatuli od topánok sušené listy rodu Cannabis s hmotnosťou 138,48 gramu a s priemernou koncentráciou 1,7 % hmotnostného THC, obsahujúce 2.354 mg THC, čo zodpovedá 277 obvykle jednorazovým dávkam drogy v predpokladanej hodnote 692,50 eur až 1 385 eur, na bielom papieri rastliny - šišky rodu Cannabis s hmotnosťou 77,34 gramu a s priemernou koncentráciou 4,6 % hmotnostných THC obsahujúce 3.558 mg THC, čo zodpovedá 155 až 356 obvykle jednorazovým dávkam drogy v predpokladanej hodnote 387,50 eur až 1 780 eur, na povale nad neobývanou časťou hospodárskej budovy so súpisným číslom XXX prechovával - sušil šišky rastlín rodu Cannabis s hmotnosťou 117,23 gramu a s priemernou koncentráciou 5,9 % hmotnostných THC, obsahujúce 6.917 mg THC, čo zodpovedá 235 až 692 obvykle jednorazovým dávkam drogy v predpokladanej hodnote 587,50 eur až 3 460 eur, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do 1. skupiny omamných látok.

Za to bol A. Z. odsúdený podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd zároveň uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov ako i podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické ambulantnou formou.

Na podklade odvolania obvineného a okresného prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením z 11. septembra 2012, sp. zn. , vyššie citovaný napadnutý rozsudok podľa , zrušil vo výroku o treste a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Trnava následne rozsudkom z 23. októbra 2012, sp. zn. , obvineného A. Z. uznal opätovne vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe popísanom skôr a za to mu uložil podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. tiež i ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie a na jeho základe odvolací krajský súd uznesením zo 7. januára 2013, sp. zn. , podľa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom rozsahu (dôvodom bolo, že postup okresného súdu nebol v súlade so zákonom, keďže tento opätovne uznal obvineného za vinného a uložil mu aj vyššie uvedené ochranné opatrenia napriek tomu, že o vine a ochranných opatreniach už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z 26. júna 2012).

Následným rozsudkom Okresného súdu Trnava z 19. marca 2013, sp. zn. , bolo rozhodnuté o tom, že A. Z. potom, čo bola jeho vina uznaná rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26. júna 2012, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 11. septembra 2012, sp. zn. , ktorými rozhodnutiami bolo tiež právoplatne rozhodnuté o ochranných opatreniach, sa odsudzuje podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov, na výkon ktorého sa podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Odvolanie obvineného proti posledne uvedenému prvostupňovému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2013, sp. zn. , podľa zamietnuté.

Dňa 6. júna 2014 bolo na Okresný súd Trnava doručené dovolanie obvineného A. Z., čiastočne odôvodnené prostredníctvom jemu ustanoveného obhajcu a čiastočne samotným obvineným (na uvedené odôvodnenie v podrobnostiach obhajca odkazuje). V podanom dovolaní smerujúcom voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 26. júna 2012, sp. zn. , o vine, ako i rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. marca 2013, sp. zn. , o treste v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2013, sp. zn. , pritom obvinený ako dovolacie dôvody uplatnil dôvody uvedené v , ,

V súvislosti s prvým dôvodom dovolania v zmysle bolo poukázané na to, že hoci je podľa obhajca povinný prevziať obhajobu bez meškania, jemu ustanovený obhajca JUDr. Róbert Keller (dňa 25. októbra 2011 opatrením Okresného súdu Galanta za obhajcu z dôvodu podľa ) sa s ním prvýkrát stretol až po polroku od svojho ustanovenia, a aj to na jeho opakovanú výzvu. Po prvýkrát sa mal možnosť s ním osamote poradiť až pred hlavným pojednávaním dňa 23. apríla 2012. Ustanovený obhajca vykonával obhajobu formálnym spôsobom bez skutočného záujmu o jeho skutočnú obhajobu, čím bolo výrazne poškodené jeho právo na obhajobu.

Ako navyše zdôraznil ďalej, jeho obhajoba bola podstatným spôsobom ovplyvnená vyhlásením o uznaní viny, a to napriek tomu, že sa opakovane vyjadroval, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako bola označená v obžalobe. Je zrejmé, že nebol obhajcom dostatočne poučený o dôsledkoch učinenia vyhlásenia na určenie viny za spáchaný skutok.

Nedôvera medzi ním a obhajcom vyústila do vzájomnej požiadavky o oslobodenie obhajcu spod povinnosti obhajovania, ktorej však súd nevyhovel.

Čo sa týka druhého dovolacieho dôvodu podľa tu obvinený upozornil na to, že tým, že odvolací krajský súd potvrdil spôsob výpočtu ceny, resp. rozsahu trestného činu podľa Tr. zák. uvedený v rozsudku okresného súdu, a to tak, že základom stanovenia rozsahu trestného činu podľa Tr. zák. bol počet obvykle jednorazovej dávky omamnej látky rastliny konopa rodu Cannabis (minimálne 17 839 dávok, čo vychádza na 44 597,5 eur), spôsobil tak rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku v dôsledku použitia Tr. zák., ktoré sa však vzťahuje len na trestný čin podľa Tr. zák. - nehladiac na tú skutočnosť, že o nejakom pestovaní omamných látok nie je v skutkovej podstate Tr. zák. ani len zmienky.

Podľa názoru obvineného bola správna zmena v právnej kvalifikácii podľa zo dňa 1. februára 2012 na obzvlášť závažný zločin podľa , , Tr. zák. v súbehu so zločinom podľa , Tr. zák., a to kvôli 10 kusom odseknutých zaistených častí zelených rastlín. Rozhodujúcou skutočnosťou pre správne posúdenie predmetného skutku je tu totiž odpoveď na otázku, či rastliny rodu Cannabis stojace na koreni v čase pred ich zberom a ďalším spracovaním sú už omamnými alebo psychotropnými látkami v zmysle Tr. zák. alebo sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu takejto látky v zmysle Tr. zák. (obvinený má za to, že 10 kusov odseknutých zaistených častí zelených rastlín treba považovať za predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky v zmysle Tr. zák.). Rovnako dôležitou je potom tiež odpoveď na otázku, či samotné pestovanie rastlín Cannabis napĺňa zákonný znak „zadováženia“ ako jednej z foriem spáchania niektorého z uvedených trestných činov.

Pokiaľ ide o vyššie popísané nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia (použitie Tr. zák. na stanovenie rozsahu trestného činu podľa Tr. zák.), tak toto podľa obvineného spôsobilo následne aj naplnenie dôvodu dovolania podľa , keďže došlo k uloženiu trestu mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu.

Na základe vyššie uvedeného preto obvinený A. Z. záverom navrhol, aby dovolací súd jeho dovolanie prejednal na verejnom zasadnutí a aby rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia sa zrušujú a podľa vec sa vracia na opätovné prerokovanie a rozhodnutie príslušnému súdu.

Dňa 20. júna 2014 bolo na súd prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie prokurátora okresnej prokuratúry Galanta k podanému dovolaniu. Z toho pritom vyplýva, že podľa názoru prokurátora prvostupňový a tiež odvolací súd rozhodli správne a plne v súlade s vykonanými dôkazmi, ako i v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o dôvod dovolania podľa , tu poukázal na to, že A. Z. bol uznesením Okresného súdu Galanta z 27. októbra 2011, sp. zn. , vzatý do väzby a v ten istý deň mu bol s poukazom na ustanovený obhajca. Menovaný obvinený na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa , že sa cíti byť vinný, a to po porade so svojím obhajcom, pričom toto jeho vyhlásenie bolo následne súdom prijaté uznesením podľa Čo sa týka potom otázky právneho posúdenia skutku, tak s touto sa okresný súd vysporiadal postupom podľa Keďže tento nevzhliadol vo veci žiaden dôvod na predbežné prejednanie obžaloby, určil termín hlavného pojednávania na deň 5. jún 2012.

Prokurátor záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného A. Z. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá , keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa , veta prvá dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Podľa v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie spomínanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa alebo zamietne podľa , bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa , než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Čo sa týka posudzovaného prípadu, tak tu je nevyhnutné dať do pozornosti v prvom rade tú skutočnosť, že obvinený A. Z. dňa 26. júna 2012 na hlavnom pojednávaní po porade so svojím obhajcom JUDr. Róbertom Kellerom urobil vyhlásenie v zmysle , že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré následne súd prvého stupňa po kladnom zodpovedaní obvineného na otázky uvedené v , , , a (súd zisťoval formou otázok, či: obvinený rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu; sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin) a po zistení stanoviska od prítomného prokurátora (navrhol vyhlásenie obvineného prijať) uznesením podľa prijal.

Právne následky vyhlásenia podľa spočívajú s poukazom na o.i. v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa

S poukazom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že najvyšší súd sa v rámci daného dovolacieho konania nie je oprávnený zaoberať dovolacími námietkami obvineného spadajúcimi či už pod alebo písm. h/ (ak by boli uplatnené len tieto námietky, bolo by potrebné podané dovolanie podľa odmietnuť bez preskúmania veci ako neprípustné).

Ak ide o výhrady týkajúce sa údajného zásadného porušenia práva obvineného na obhajobu a teda dovolacieho dôvodu podľa (bolo povinnosťou najvyššieho súdu sa nimi v dovolacom konaní zaoberať, keďže podmienka uvedená v prvej vete bola splnená - obvinený ich uplatňoval už skôr, v pôvodnom konaní), tak k tomu treba uviesť nasledovné :

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že A. Z. bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta z 27. októbra 2011, sp. zn. , vzatý do väzby a v ten istý deň mu bol s poukazom na (povinná obhajoba) za obhajcu ustanovený JUDr. Róbert Keller.

Advokát JUDr. Róbert Keller podal dňa 12. februára 2013 na Okresný súd Trnava žiadosť o oslobodenie od povinnosti obhajovania A. Z., keď úvodom tejto svojej žiadosti poukázal na svoju účasť na viacerých výsluchoch svedkov v prípravnom konaní, na oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, uskutočnené porady s klientom, podanie písomnej žiadosti o odmietnutie obžaloby a vrátenie veci späť do prípravného konania, účasť na výsluchu obvineného a rozhodnutí o jeho ponechaní vo väzbe, ako i na niekoľkých hlavných pojednávaniach. Žiadosť konkrétne odôvodnil tým, že medzi ním a obvineným sa narušila nevyhnutná dôvera, čo aj samotný obvinený viackrát zdôrazňoval na hlavnom pojednávaní. Poukázal na to, že obvinený napriek jeho poučeniu trval na tom, aby postupoval podľa jeho pokynov, ktoré neboli v súlade s a ( ). Obvinený od začiatku výkonu povinnej obhajoby napriek jeho snahe konať v jeho najlepšom záujme a poučeniam o možných následkoch ním navrhovaného a vykonaného postupu trval na tom, aby konal podľa jeho pokynov a napriek uskutočneným úkonom došlo zo strany obvineného k ich spochybneniu a narušeniu ich vzájomnej dôvery.

Po tom, ako na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2013 advokát zotrval na svojej žiadosti vydal predseda senátu Okresného súdu Trnava uznesenie, sp. zn. , ktorým podľa žiadosť JUDr. Róberta Kellera o oslobodenie od povinnosti obhajovania A. Z. zamietol. Nevyhovenie danej žiadosti pritom zdôvodnil tým, že ťažiskové dokazovanie v danej veci už bolo v podstate v celom rozsahu vykonané a aktuálne je potrebné opätovne rozhodnúť iba o výroku o treste v zmysle stanoviska Krajského súdu v Trnave, pričom súd viackrát vykonal hlavné pojednávania, na ktorom obvineného zastupoval uvedený advokát.

Preskúmaním príslušného spisu bolo tiež zistené, že obvinený už predtým niekoľkokrát žiadal o zrušenie obhajcu a o ustanovenie iného obhajcu, čomu však súd ani raz nevyhovel, keďže na takýto postup nevidel dôvod (dôvody obvineného neakceptoval). Obvinený bol zároveň niekoľkokrát zo strany súdu poučený o tom, že je jeho právom zvoliť si na plnú moc akéhokoľvek iného obhajcu, ktorý bude mať prednosť pred ustanoveným obhajcom. Tiež možno upozorniť na to, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2012 sa obhajca JUDr. Róbert Keller v rámci svojej záverečnej reči vyjadril v tom smere, že mu to nedovolí jeho stavovská česť, aby svojho mandanta nezastupoval riadne napriek jeho vyjadreniu.

Podľa ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu.

Podľa obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa . Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.

Podľa zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený alebo ustanovený iný obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si ustanovený obhajca dlhodobo neplní svoje povinnosti.

Podľa o oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým s prihliadnutím na vyššie uvedené napokon dospel k takému názoru, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o žiadnom takom závažnom porušení

práva obvineného na obhajobu, ktoré by mohlo znamenať naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v (právo na obhajobu, je v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu). Dôležité je v tejto súvislosti záverom opätovne zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že úkon ustanovenia obhajcu má subsidiárnu povahu k možnosti obhajcu si zvoliť, ktorá zostáva zachovaná obvinenému aj po ustanovení obhajcu súdom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.