Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/4/2015

Najvyšší súd 2 Obdo V 4/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu: A., s. r. o., M., IČO: X., proti

žalovanému: M., N., IČO: X., zastúpený právnym zástupcom ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA JUDr. K., s. r. o., D.D., IČO: X., o náhradu škody 181 509,14 eur

(5 468 144,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. októbra 2014 č. k. -443, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (ďalej aj súd prvého stupňa) uznesením č. k. -429

z 10. 05. 2013 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

16,60 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8 186,55 eur na účet právneho zástupcu

žalovaného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. P. K., JUDr. V., s. r. o., so sídlom D.,

IČO: X., vedený vo V., a. s., č. ú. X., a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a

zároveň zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania štátu v sume 2 531,50 eur, a to do troch dní

od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Krajského súdu v Žiline.

Proti tomuto uzneseniu, v časti priznaných trov právneho zastúpenia, podal odvolanie

žalovaný, ktorý namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal žalobcu nahradiť trovy

právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA JUDr. P. K., JUDr. V., s. r. o., pričom správne označenie je ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA JUDr. K., JUDr. V., s. r. o. Zároveň namietal, že žalobcu zaviazal

na úhradu trov konania na nesprávny účet. Ďalej uviedol, že JUDr. P. K. bol ako

2 2 Obdo V 4/2015

fyzická osoba platcom DPH už od 02. 05. 2006, ktorá skutočnosť bola deklarovaná vo

vyúčtovaní z 10. 12. 2007. Dodal, že jednotlivé úkony boli vyúčtované súdu až po skončení

konania vo veci samej, a preto boli vyúčtované aj s DPH. Žalovaný preto navrhol, aby

odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal mu náhradu trov konania tak, ako

uviedol vo vyúčtovaní z 25. 05. 2011.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania podal odvolanie aj

žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pochybenie súdu prvého stupňa videl žalobca, ktorý pohľadávku nadobudol v rámci

konkurzného konania pôvodného žalobcu v tom, že na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky nadobudol spolu s pohľadávkou iba jej príslušenstvo a práva s ňou spojené, ale

nenadobudol s ňou aj znej vyplývajúce prípadne povinnosti či ťarchy. Dodal, že trovy

konania boli vynaložené žalovaným i štátom pred vyhlásením konkurzu, t. j. pred 24. 11.

2011. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal pre zachovanie právneho nároku

na náhradu trov konania pre prípad úspechu vo veci uplatniť trovy konania ako podmienenú

pohľadávku. Tým, že prihláška takejto podmienenej pohľadávky nebola riadne a včas v

konkurze podaná, zanikla im možnosť uspokojenia z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu.

Žalobca zároveň poukázal na ust. a navrhol, aby odvolací súd odvolaním

napadnuté uznesenie zrušil, prípadne zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu

trov konania neprizná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, uznesením z 30. októbra 2014 č.

k. -443 uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -429 zo dňa

10. mája 2013 v časti náhrady trov právneho zastúpenia zmenil tak, že žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia

vo výške 8 335,71 eur. Vo zvyšku napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže

žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť súd o trovách

3 2 Obdo V 4/2015

konania rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Skutočnosť, že žalobca pohľadávku nadobudol

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 10. 2012, v dôsledku čoho sa stal

účastníkom konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

) nemá vplyv na rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle citovaného

a rovnako ani na postup žalovaného pri uplatnení práva

na ich úhradu. Žalobca podaním zo dňa 06. 12. 2012 navrhol, aby do konania namiesto

pôvodného žalobcu C., s. r. o., Ž., IČO: X., vstúpila jeho spoločnosť a dňa 23. 01. 2013 mu

bolo doručené uznesenie o pripustení zmeny účastníka na strane žalobcu. V konaní mal preto

možnosť robiť všetky úkony, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva.

Žalovaný v odvolaní namietal nesprávny výpočet výšky priznaných trov konania

vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa mu nepriznal daň z pridanej hodnoty v zmysle

vyhl. č. v znení neskorších predpisov k úkonom právnej služby,

poskytnutým žalovanému v období, keď jeho právnym zástupcom bol JUDr. P. K., advokát so

sídlom v Ž. Právny zástupca žalovaného bol platcom dane z pridanej hodnoty ako fyzická

osoba od 02. 05. 2006, v dôsledku čoho neobstojí zistenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého

patrí právnemu zástupcovi žalovaného k odmene za poskytnuté úkony právnej služby daň

z pridanej hodnotyaž od 12. 11. 2007, keď bol žalovaný zastúpený ADVOKÁTSKOU

KANCELÁRIOU JUDr. K., JUDr. V., s. r. o., so sídlom D., IČO: X.. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť patrí právnemu zástupcovi žalovaného odmena za právne úkony, poskytnuté

žalovanému od 02. 05. 2006 zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške, platnej pre toto

obdobie (19%), v dôsledku čoho sa náhrada priznaných trov právneho zastúpenia zvýšila na

sumu 8 335,71 eur.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie podaním

zo dňa 19. 01. 2015, doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 01. 2015, t. j. v zákonnej lehote.

Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm.

f/, , t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

a ako dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie

4 2 Obdo V 4/2015

je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( až c/ ).

Za vadu konania v zmysle dovolateľ považuje skutočnosť, že

od vstupu do konania mu nebolo umožnené urobiť akékoľvek vyjadrenie, nebol vyrozumený

o žiadnom úkone súdov, t. j. upozornenie o konaní odvolacieho súdu o odvolaní vo veci samej

a že mu nebol oznámení termín vyhlásenia rozhodnutia o odvolaní vo veci samej. Nemal

možnosť sa vyjadriť k uplatnenému nároku na náhradu trov konania a ani nemal vedomosť,

že prvostupňový súd bude rozhodovať o trovách konania žalovaného či trovách štátu.

Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky nadobudol spolu s pohľadávkou iba jej príslušenstvo a práva s ňou

spojené. Nenadobudol však z nej vyplývajúce prípadné povinnosti či ťarchy. Náhrada trov

konania voči žalovanému je u povinného účastníka jeho záväzkom. Medzi pôvodným

žalobcom a terajším žalobcom nenastala žiadna právna skutočnosť s dôsledkami prevzatia

dlhu, ani pristúpenia k záväzku. Aj napriek tomu súd rozhodol tak, ako keby vo veci právna

skutočnosť s dôsledkom prevzatia dlhu či pristúpenia k záväzku nastala.

Žalobca namietal aj skutočnosť, že sa súd nezaoberal existenciou dôvodov osobitného

zreteľa v zmysle ust. a že odvolací súd svoj záver o skutočnosti, že existenciu

uvedených dôvodov žalobca nenamietal v konaní pred súdom prvého stupňa, odvolací súd

riadne neodôvodnil.

Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas žalobca zastúpený advokátom ( veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

5 2 Obdo V 4/2015

Ustanovenia a vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa

ustanovenia a neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci

samej rozhoduje uznesením. Dovolanie žalobcu smeruje teda proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, u ktorého je dovolanie uvedeným ustanovením výslovne vylúčené.

Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak

dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998

a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný

subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto

ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Navrhovateľa procesné vady konania v zmysle až e/ a

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťažené vadou podľa Podľa tohto ustanovenia je

6 2 Obdo V 4/2015

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa preukáže, že sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký nežiaduci

postup súdu v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých

práv, ktoré mu priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal

účastníkovi jeho procesné práva, ktoré by inak mohol v priebehu konania realizovať (ide

napríklad o právo zúčastniť sa pojednávania, právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy,

podávať opravné prostriedky, etc.).

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 28. 12. 2012, č. k. -404

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu a do konania

vstúpil terajší žalobca.

So zmenou účastníka je spojené procesné nástupníctvo v konaní s ktorým je

nevyhnutne spojený prechod všetkých procesných práv a povinností účastníka. Inak povedané

žalobca od svojho vstupu do konania je povinný plniť všetky povinnosti, ktoré do tohto

momentu náležali pôvodnému žalobcovi, taktiež však od neho nemožno vyžadovať splnenie

tých povinností, ktoré už splnil doterajší žalobca. Je potrebné uviesť, že žalobca svoj vstup

do konania žiadnym spôsobom nespochybňuje, považuje sa za riadneho účastníka konania

pričom sám navrhol svoj vstup do konania na strane žalobcu, z čoho vyplýva, že

s účastníctvom súhlasil.

Tak, ako v prípade uplatňovania práv a plnenia povinností doterajšieho a nového

žalobcu, je aj súd povinný plniť si povinnosti voči účastníkom len raz. V predmetnom prípade

podal odvolanie vo veci samej pôvodný žalobca, na ktorého miesto žalobca vstúpil. Keďže

nastúpil do všetkých jeho procesných práv a povinností, hľadí sa na odvolanie podané

pôvodným žalobcom ako podané terajším žalobcom. O takomto odvolaní súd nie je povinný

nového žalobcu informovať, nakoľko sa naň hľadí ako ním podané so všetkými z toho

vyplývajúcimi dôsledkami, z čoho vyplýva, že dovolateľom vznesená námietka

7 2 Obdo V 4/2015

neupozornenia o odvolacom konaní, je pri preskúmavaní rozhodnutia o trovách konania

po právoplatnom skončení konania vo veci samej bezpredmetná.

Neopodstatnenou bola aj námietka žalobcu o tom, že nebol upozornený o odvolacom

konaní a o termíne vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Z ustanovenia vyplýva, že vo veciach, v ktorých odvolací súd

rozhoduje vo veci samej rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania ( ),

nemá súd povinnosť adresne predvolávať účastníkov konania na verejné vyhlásenie rozsudku;

povinnosťou súdu je len všeobecne neadresne oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na svojej úradnej tabuli. Túto povinnosť v danom prípade odvolací súd splnil.

Uvedený postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom, preto ním nemohlo dôjsť k

odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

Žalobca napokon tvrdí, že nemal možnosť sa vyjadriť k podanému návrhu žalovaného

na rozhodnutie o trovách konania.

Z ustanovenia vyplýva, že o trovách konania rozhoduje súd

na návrh účastníka, pričom tento je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Aj v prípade, ak účastník trovy konania v lehote

nevyčísli, súd mu náhradu trov konania prizná, avšak len trovy konania vyplývajúce zo spisu

z výnimkou trov právneho zastúpenia. Príslušné ustanovenia možnosť účastníka,

ktorému sa povinnosť nahradiť trovy konania ukladá s jeho účasťou vo forme vyjadrenia, či

už k návrhu na priznanie trov konania, alebo k ich vyčísleniu nepočítajú, resp. mu takéto

právo negarantuje. Účastník, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa o povinnosti

nahradiť trovy konania, má možnosť podať proti nemu odvolanie, v ktorom môže uviesť

všetky skutočnosti a dôvody, v ktorých vidí jeho nesprávnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca

mal možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu na priznanie trov konania žalovanému

v podanom odvolaní, ktorú aj využil a odvolací súd sa jeho námietkami pri preskúmavaní

napadnutého rozhodnutia riadne zaoberal, nemohlo uvedeným postupom dôjsť k odňatiu

možnosti žalobcu konať pred súdom.

Podľa názoru dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené.

8 2 Obdo V 4/2015

Vzhľadom na uvedenú námietku žalovaného bolo potrebné zaujať právny záver o tom,

či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle

, alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle

ods. 2 písm. b/

Je potrebné uviesť, že vada konania uvedená v znamená vždy

porušenie aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd (napr. ). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až

intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším

procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod

( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle , pripisuje

význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v , považuje síce

za relevantný dovolací dôvod ( ), nie však za dôvod zakladajúci

prípustnosť dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. 2/Cdo/5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej

vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

9 2 Obdo V 4/2015

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza

dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá považuje

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať

dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti

uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 10. novembra 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu

považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci

základné práva sťažovateľa.

Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že na vytýkanú vadu

rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy,

ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu.

Zároveň je potrebné uviesť, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dalo

odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu

zodpovedalo, prečo bolo uznesenie v časti náhrady trov právneho zastúpenia zmenené

a vo zvyšku potvrdené. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam.

Rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhoduje o trovách odvolacieho konania, je vždy

rozhodnutím odvolacieho súdu. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je

prípustné ( veta prvá a contrario). Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

o trovách konania je prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád

uvedených v ust. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania ani v prípade, ak je rozhodnutie

niektorou z vád v ust. postihnuté.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že samotný stav, keď z procesných predpisov

vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, alebo

10 2 Obdo V 4/2015

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by umožňoval prieskum vecnej správnosti

rozhodnutia, nemôže zakladať existenciu vady konania v zmysle ust.

Dovolací súd však uvádza, že k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť len

procesne nesprávnou činnosťou súdu a túto vadu nemožno vidieť v právnych záveroch,

ku ktorým súd dospel pri posudzovaní oprávnenosti dovolateľom uplatneného nároku, resp.

v právnom hodnotení veci, vyjadrenom v súdnom rozhodnutí.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti

podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť

dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

, dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie

11 2 Obdo V 4/2015

je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa

v spojení s veta prvá odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b v spojení s ust. § 142

ods. 1 tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, pretože si náhradu trov dovolacieho

konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2015

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová