Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/163/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov – matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové č. 249, IČO: 53 598 806 a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, I., zastúpený AK Petrovič s.r.o., Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 54 980 682, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.05.2023, č.k. -99, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie s účinnosťou od 09.01.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca prispievať na výživu maloletej A. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a na výživu maloletého A. C. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 235 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky (výrok I.), nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 09.01.2023 do 24.05.2023 u maloletej A. v sume 237,10 eur otcovi povolil splácať v 12-tich mesačných splátkach po 20 eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.), nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 09.01.2023 do 24.05.2023 u maloletého A. C. v sume 165,97 eur otcovi povolil splácať v 12-tich mesačných splátkach po 14,50 eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok III.), deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -17 zo dňa 18.11.2015 v časti určeného výživného (výrok IV.) a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“), (ďalej „“), kedy na základe vykonaného dokazovania zisteného (skutočného) stavu veci dospel k právnemu záveru o dôvodnosti podaného návrhu matky na zmenu súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti určeného výživného. Porovnaním pomerov v čase ostatného rozhodovania súdu v roku 2015 s aktuálnymi pomermi v roku 2023 mal za nepochybné, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, tiež na strane matky maloletých detí, no najmä na strane povinného otca, ktorú bolo potrebné zohľadniť pri určení zvýšeného výživného. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo spisového materiálu konania sp. zn. vyplýva, že návrh

na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom podal otec, z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že matka bola vedená ako zamestnanec spoločnosti J., K. na polovičný úväzok v rámci rodičovskej dovolenky od 02.03.2015, s evidovaným hrubým príjmom od marca 2015 vo výške 137,54 eur, v júli 2015 v sume 368 eur, v auguste 2015 v sume 283,50 eur, matka nepoberala iné dávky sociálneho poistenia. Otec bol vedený ako zamestnanec spoločnosti L. K., K. od 01.07.2005, s hrubým príjmom za obdobie od januára 2015 do júla 2015 v priemere 1 575 eur (približne 1 039 eur netto), čistá mzda otca za posledných 12 mesiacov od októbra 2014 do septembra 2015 predstavovala 1 138,67 eur mesačne, pracoval ako údržbár. Dňa 02.11.2015 rodičia uzavreli dohodu o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom, v ktorej sa o.i. otec zaviazal prispievať na výživu maloletej A., vo veku piatich rokov, sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého A. C., vtedy vo veku dvoch rokov, sumou 200 eur mesačne. Maloletá A. navštevovala škôlku, maloletý A. bol doma, starala sa o neho opatrovateľka, švagriná alebo otec, obaja rodičia nemali záujem o obnovenie manželského spolužitia a zotrvali na uzavretej dohode o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom, ktorú súd následne prevzal do rozsudku č.k. -17 zo dňa 18.11.2015.

3. V čase aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného súd vykonaným dokazovaním zistil, že rodičia po rozvode manželstva predali byt na C. XX, G., vyporiadali si zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (z predajnej ceny vyplatili hypotéku a kupujúci vyplatil každému z nich po 1 650 eur). Matka žije s dvomi maloletými deťmi v prenajatom dvojizbovom sociálnom byte v G., nemá inú vyživovaciu povinnosť, pracuje ako pomocný skladník na skrátený úväzok a podniká pod obchodným menom D. B. D. D., s predmetom podnikania upratovacie služby, v konaní uviedla priemerný mesačný príjem 650 - 700 eur netto. Otec si kúpil v roku 2018 jednoizbový byt v I. (B.), podľa jeho tvrdení na kúpu bytu bral hypotéku v rozsahu 100% kúpnej ceny (byt stál 73 000 eur), v roku 2022 refinancoval hypotekárny úver v M. I. F. B. N. K., N., z doloženej Zmluvy o úvere na bývanie č. 2022_SK_00265260_MG uzavretej dňa 29.11.2022 bolo nesporným, že účelom úveru na bývanie v sume 78 477 eur bolo splatenie skôr poskytnutého úveru na financovanie nehnuteľnosti vo E., N., s dojednanou výškou anuitnej splátky pre prvé obdobie 3 ročnej fixácie úrokovej sadzby v sume 330,44 eur. V konaní bolo nesporným, že týmto úverom na bývanie došlo k vyplateniu dvoch úverov: pôvodného úveru čerpaného otcom, poskytnutého v pôvodnej výške 73 000 eur v roku 2018 a úveru čerpaného otcom, poskytnutého v pôvodnej výške 14 000 eur dňa 27.02.2020 na investíciu do domácnosti, v skutočnosti na plánovanú kúpu osobného motorového vozidla, oba úvery vo E., N.. Mesačná splátka úveru použitého na kúpu vozidla Fiat Freemont, predstavovala pôvodne 178,06 eur vrátane poistného pri dojednanej dobe trvania úveru 8 rokov. Otec na pojednávaní dňa 24.05.2023 uviedol, že je ženatý od augusta 2022, inú vyživovaciu povinnosť okrem dvoch maloletých detí a manželky nemá, jeho čistý mesačný bol v decembri 2022 – 1 477,05 eur, v januári 2023 – 1 269,25 eur, vo februári 2023 – 1 230,39 eur, v marci 2023 – 1 342,54 eur, v apríli 2023 – 1 755,63 eur, po odčítaní doplnkového dôchodkového sporenia s stravných lístkov 1 653,12 eur. Manželka otca vlastní byt v G., spláca hypotéku, byt nadobudla pred uzavretím manželstva, v tomto byte sa v prevažnej miere realizuje stretávanie sa otca s maloletými deťmi, aby nemuseli cestovať za otcom do I.. S manželkou má otec dohodu spísanú vo forme notárskej zápisnice o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žiadnemu z manželov nevzniká povinnosť (ani právo) k bytu nadobudnutého druhým z manželov pred uzavretím manželstva, a to ani po refinancovaní pôvodného hypotekárneho úveru. Otec potvrdil, že okrem Fiat Freemont, rok výroby 2015, zakúpeného dňa 18.06.2021 užíva aj Škodu Fabiu, 16 ročné vozidlo, nadobudnuté za trvania manželstva s matkou maloletých detí. Otec v konaní uvádzal jeho priemerné mesačné výdavky vo výške 558,99 eur (hypotekárny úver s poistením úveru 348,57 eur, mobil + internet 55,58 eur, byt preddavok do fondu 154,84 eur, pohonné hmoty 200 eur) a pomerná časť z dane a poistného (daň z nehnuteľnosti, PZP, poistenie nehnuteľnosti) 22,72 eur mesačne. Okrem toho výdavky otca spočívajú v platení výživného na maloleté deti v sume 400 eur mesačne, a bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu. Mesačný príjem manželky otca J. E. B., zamestnanej v L. K., K. predstavuje podľa výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni cca 2 650 eur brutto (cca 1 750 eur netto), pričom otec na pojednávaní dňa 10.03.2023 potvrdil, že ide o zhruba rovnaký príjem ako u neho.

4. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dospel ďalej k záveru, že minimálne mesačné výdavky sú v čase rozhodovania u maloletej A. v sume 350 eur (pomerná časť nájomného 90 eur, strava minimálne v sume 116 eur, oblečenie 50 eur, drogéria 20 eur, telefón 10 eur, doučovanie matematiky 64 eur) a u maloletého A. v sume 326 - 366 eur (strava v domácnosti 116 eur, bývanie 90 eur, oblečenie, drogériu, družinu, školské pomôcky v sume 120 eur so súčasným zohľadnením, že obedy v čase začatia súdneho konania stáli 30 eur mesačne, od 01.03.2023 v sume 40 eur mesačne, a od 01.05.2023 štát

deklaroval zabezpečenie obedov pre žiakov základnej školy zadarmo). Konštatoval, že uvedené sumy však predstavujú len nevyhnutné náklady na maloleté deti bez zohľadnenia dôvodných a odôvodnených potrieb maloletých detí, ako napr. detský letný tábor (jeden týždeň počas 2 mesiacov 259 eur na jedno dieťa), či zakúpenie notebooku pre maloletého A., alebo krúžkové aktivity (30 eur mesačne členský poplatok na futbal u maloletého A.). Otec na pojednávaní vypovedal, že na výdavku táborového týždňového pobytu v sume 259 eur za jedno dieťa sa odmieta podieľať, pretože matka s ním tento výdavok vopred nekonzultovala, sám však deťom neplánuje zabezpečiť nejaký tábor vo vlastnej réžii, nemá letnú dovolenku ani pre seba. Je údržbárom a aj keď má 25 dní dovolenky ročne, tie pre podstav u zamestnávateľa nevyužíva na regeneráciu vlastných síl, ale na príp. pokrytie práceneschopnosti počas roka, keďže sa mu neoplatí vyplácanie nemocenskej dávky. U zamestnávateľa je spokojný, pracuje pre neho viac ako 17 rokov, nevyužíva zákonom garantovaný rekreačný príspevok pre zamestnancov na dovolenku na Slovensku.

5. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletých detí, schopností, možností a majetkových pomerov otca, s prihliadnutím na pomery matky, po porovnaní s pomermi všetkých účastníkov z roku 2015, dospel súd prvej inštancie k záveru, že tu je priestor na zvýšenie určeného výživného v prospech oprávnených maloletých detí. Výživné pre maloleté dieťa totiž slúži nielen na uspokojovanie jeho výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava) a ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa ako je vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby (z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. ). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však tiež závislé od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ak sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa - zásada úmernosti životnej miery dieťaťa k životnej miere rodičov (z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Z vykonaného dokazovania mal za nepochybné, že naposledy súdom určené výživné (prevzatím znenia uzavretej dohody rodičov zo dňa 02.11.2015) v sume 200 eur mesačne na každé dieťa (vtedy vo veku 2, resp. 5 rokov) nezodpovedá o sedem rokov v dôsledku plynutia času, v dôsledku inflácie cien tovarov a služieb a vyššieho veku maloletých detí, pokrytiu odôvodnených potrieb detí. Zdôraznil, že otec nesporoval matkou opakovane uvádzané tvrdenie, že na výžive maloletých detí sa okrem plnenia výživného v určenej sume v zásade inak nepodieľa, že nefinancuje iné odôvodnené potreby maloletých detí, deti u otca neprespávajú, otec nesprevádza deti na vyšetrenia k odborníkom, otec nečerpá nemocenskú dávku ošetrovné, keď sú deti choré, nezaujíma sa o deti v čase ich školských prázdnin (nielen letných), nepodieľa sa na príprave detí do školy a na plnení si školských povinností deťmi. Otec sa síce kriticky vyjadril k záverom Súkromného centra poradenstva a prevencie z špeciálno-pedagogického vyšetrenia maloletej A. spochybnením kvality osobnej starostlivosti matky, avšak uviedol, že nateraz ho tieto závery nevedú k prípadnej zmene jeho prístupu pri plnení si rodičovských povinností k maloletej A.. Procesná obrana otca v zásade spočívala v poukázaní pomeru výšky dosahovaného čistého mesačného príjmu otca a sumy výživného, ktorá v čase posledného rozhodovania súdu v konaní sp. zn. pri priemernom mesačnom príjme otca 1 138,57 eur predstavovala pri určenom výživnom na obe deti v sume 400 eur, 35% jeho príjmu.

6. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že v zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov SR sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Už samotné uplynutie doby siedmich rokov teda treba považovať za takú zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov maloletých detí indikuje potrebu zvýšenia výživného. Matka zo svojich finančných zdrojov nedokáže sama uhrádzať stále sa zvyšujúce potreby maloletých detí a bolo by v rozpore nielen so zákonom ( ), ale aj s princípom spravodlivosti toto od nej požadovať, popri plnení si jej výlučnej osobnej starostlivosti o obe maloleté deti. Z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni mal za nepochybné, že brutto príjem otca je v mesiaci november a v mesiaci máj každého roku podstatne vyšší (v máji 2021 v sume 3 029,94 eur, v novembri 2021 v sume 3 285,92 eur, v máji 2022 v sume 3 674,01 eur, v novembri 2022 v sume 4 459,19 eur). Za rok 2022 (od 01/2022 do 12/2022) predstavoval príjem otca podľa výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni v priemere 2 498 eur brutto, t.j. 1 825 eur netto. Ako je zrejmé z ustálenej súdnej praxe, na ktorú opakovane poukazoval

otec, náklady na súdom určené výživné povinného rodiča by v zásade mali predstavovať cca 20 až 30% z čistého dosahovaného príjmu povinného rodiča, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Za základ výpočtu zvýšeného výživného vzal súd čistý mesačný príjem otca vo výške 1 825 eur, pretože táto suma zodpovedá priemernému mesačnému príjmu otca zo zamestnania v kalendárnom roku 2022, keď táto suma zohľadňuje každoročne v máji a v novembri vyplácanú zvýšenú mzdu povinného otca. Pri uvedenom uplatnení princípu, po zohľadnení veku maloletých detí (13 ročná A. a takmer 10 ročný A.), tak súdom zvýšené výživné na sumu 250 eur mesačne u A. a na sumu 235 eur mesačne u A. predstavuje menej ako 30% z čistého príjmu otca (485 eur z 1 825 eur = 26,57%).

7. Pokiaľ ide o výdavok povinného otca na splácanie hypotéky za kúpu bytu a úveru na kúpu 7- ročného ojazdeného motorového vozidla Fiat Freemont, po refinancovaní do jedného spoločného úveru v sume 78 477 eur, s dojednanou mesačnou splátkou 330,44 eur, tento nemá prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Ide o výdavok, ktorým si otec fakticky zvyšuje svoje majetkové pomery, tento výdavok nie je možné u povinného rodiča akceptovať v čase, keď má dve maloleté deti, ktoré sú plne odkázané výživou len na svojich rodičov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si povinný rodič musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že pri určení výživného (obdobne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného) musí súd prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech. Tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom povinnej osoby uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom. Preto pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu príjmu a tým súčasne možnosť poskytovania výživného. Príjem otca, pri nezohľadnení splátky hypotekárneho úveru, v ktorom je zahrnutá aj splátka úveru na kúpu druhého motorového vozidla (celkovo v sume 330,40 eur), by tak bol po zohľadnení úhrad bežných výdavkov povinného otca na jeho stravu, oblečenie a hygienu, podstatne vyšší. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov u oboch oprávnených maloletých detí; u matky, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti; ako aj u povinného otca, v dôsledku ktorých zmien súd zhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti ako dôvodne podaný a po vykonanom dokazovaní zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru o zvýšení výživného, avšak nie v rozsahu navrhovanom matkou, ale v sumách uvedených vo výroku rozhodnutia so súčasným zohľadnením, že matka poberá na maloleté deti rodinné prídavky vo výške 120 eur mesačne a má nárok na uplatňovanie si daňového bonusu na obe maloleté deti (tento má vyplácaný raz ročne, za rok 2022 podľa tvrdenia matky v celkovej sume 1 100 eur na obe deti).

8. Nedoplatok povinného otca na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu matkou (09.01.2023) do rozhodnutia súdu (24.05.2023) vyčíslený v ods. 23 odôvodnenia rozhodnutia povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v pravidelných mesačných splátkach tak, aby k úhrade nedoplatku došlo do jedného roka. Rozhodnutím napokon zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. -17 zo dňa 18.11.2015 v dotknutej časti určeného výživného.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p..

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby ho odvolací súd podľa (ďalej „“) zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne, alternatívne, aby od 09.01.2023 zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú A. zo sumy 200 eur mesačne na 210 eur mesačne a na maloletého A. zo sumy 200 eur mesačne na 210 eur mesačne. Súd ustálil jeho priemerný netto príjem vo výške 1 825 eur z jeho priemerného brutto príjmu z lustrácie v Sociálnej poisťovni vo výške 2 498 eur, pričom nie je zrejmé, akým výpočtom dospel k prepočtu brutto na netto. Súd ponížil jeho brutto príjem o 26,94% nevysvetliac aký kľúč použil a prečo vyčíslil netto príjem ako 73,06% brutto príjmu. Otec poukázal na to, že lustráciu v Sociálnej poisťovni nie je možné považovať za relevantný doklad - potvrdenie o príjme povinného rodiča (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.08.2022, č.k. ) majúc ďalej za to, že v konaní bolo nutným náležite skúmať aj príjem matky, ktorá ho prezentovala na úrovni 650 – 700 eur mesačne a ktorý bol na prvom pojednávaní spochybnený. Matka je zamestnaná v spoločnosti, v ktorej obchodný podiel vlastní

jej otec, ak má mesačný príjem 650 – 700 eur + daňový bonus 91,67 eur + rodinné prídavky na 2 maloleté deti 120 eur + výživné od otca 400 eur mesačne, má k dispozícii 1 261,67 eur. Výdavky maloletých detí a svoje výdavky na bývanie a stravu matka v návrhu vyčíslila 1 144,50 eur, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté ostatné výdavky matky a ani to, že si matka mesačne od spoločnosti Carlux prenajíma motorové vozidlo. Otec ďalej poukázal na to, že na výšku jeho príjmu v období 12/22 do 4/23 vrátane súd poukázal v bode 15. odôvodnenia, avšak sumu 1 825 eur ako priemernú výšku jeho príjmu ustálil z brutto príjmu z lustrácie v Sociálnej poisťovni z jeho príjmu za rok 2022, t.j. vo finále nezohľadnil jeho príjem v roku 2023. Nie je mu zrejmým, prečo sa súd v čase rozhodovania zameral iba na jeho príjem z roku 2022 a do prepočtu priemerného príjmu nevzal aj ostatné obdobie, t.j. 1/23 – 4/2023, ktorý mal spoľahlivo preukázaný z doloženého potvrdenia o príjme. V danom prípade rozhodné obdobie v čase rozhodovania súdu jednoznačne končilo 4/23, jeho priemerný príjem mal byť vyčíslený za obdobie 1/22 do 4/23 a mal byť ustálený na výšku 1 635,96 eur netto, t.j. o takmer 200 eur menej ako príjem, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní. Ak by bol súd správne vyčíslil príjem otca, nevyšla by mu pre účely výživného použiteľná suma vo výške 485 eur, keďže 25% zo sumy 1 635,96 eur predstavuje 408,99 eur. Otec namietol aplikovateľnosť rámca 26,57%, keď pri maloletých deťoch vo veku 13 a 10 rokov, obe sú žiakmi základnej školy, bez zistených špecifických zvýšených výdavkov, je dôvodné použitie 25% z príjmu povinného rodiča práve aj pre možnosť zvyšovania výživného v budúcnosti. Ustálenie jeho príjmu súdom prvej inštancie je prekvapivé aj vzhľadom na to, že súd na prvom pojednávaní dňa 10.03.2023 dokonca trikrát vyriekol, že čistý príjem otca je 1 660 eur. Otec napokon poukázal na to, že je rodičom, ktorý má záujem aby boli jeho maloleté deti náležite vyživované, a aj preto súhlasil v rámci rodičovskej dohody v rozvodovom konaní s výživným, ktoré poňalo 35% jeho príjmu. V tom čase však prišlo medzi rodičmi k uzatvoreniu rodičovskej dohody, ktorej režim je zásadne odlišný od rozhodovania o výške výživného autoritatívne. Aj keď sa javí, že už len pre uplynutie času do ostatného rozhodovania je daná potreba zvyšovania výživného, nie je možné vychádzať z ostatne upraveného výživného ako nemenného a relevantného podkladu, keďže nebolo určené autoritatívne a bolo dohodnuté a schválené mimo súdom zaužívanej praxe až ako 35% priemerného netto príjmu otca. Porovnaním uznaných výdavkov maloletej A., z ktorých neuznal výdavok na doučovanie v priznanej výške, mu súd určil, aby sa na týchto podieľal v rozsahu 71,5% a u A. vo výške 72,1%. S ohľadom na uvedené mal za to, že o zvýšení výživného nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom a zaužívanou súdnou praxou a návrh matky na zvýšenie výživného bolo dôvodné zamietnuť ako nedôvodný. Odvolanie uzavrel konštatáciou, že súd nesprávne vec právne posúdil a odoprel jeho práva na spravodlivé súdne konanie, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nezohľadnil všetky právne relevantné skutočnosti, odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné a nekonzistentné a navyše prekvapivé.

11. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné a rozsudok ako vecne správny potvrdil. Konštatovala, že aj napriek jej nesúhlasu s priznanou výškou výživného, sa rozhodla nepodať odvolanie aj napriek tomu, že v konaní bolo preukázané, že odôvodnené potreby maloletých detí, pomery matky a pomery otca odôvodňujú vyššie výživné. K námietkam otca o prepočte brutto príjmu na netto príjem uviedla, že ide o jednoduchý výpočet, ktorý je možné si overiť na niekoľkých kalkulačkách pre výpočet čistej mzdy, pričom tento výpočet je skutočnosťou všeobecne známou. Pri hrubej mesačnej mzde v sume 2 498 eur (ktorá suma je preukázaná a nerozporuje ju v odvolaní ani otec), je suma odvodov poistného 334,73 eur, čiastkový základ dane je 2 163,27 eur, po odpočítaní sumy nezdaniteľnej časti základu dane 381,61 eur vyjde suma 1 781,66 eur ako zdaniteľná mzda, z ktorej sa vypočíta preddavok na daň vo výške 19% (338,51 eur) a suma čistej mzdy je potom 1 824,76 eur, t.j. vo výške správne určenej aj súdom. Ak si by si otec neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane mesačne, výška čistej mzdy by bola síce nižšia, avšak mal by nárok uplatniť si ju naraz v plnej výške v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo sám v daňovom priznaní - v konečnom dôsledku by bola výška jeho čistého príjmu rovnaká. Matka uviedla, že výšku jej deklarovaného príjmu potvrdzuje aj skutočnosť, že má pridelený sociálny byt, na ktorý by nemala nárok, ak by dosahovala vyššie príjmy. Otcom tvrdený prenájom motorového vozidla od spoločnosti Carlux matka namietla uvádzajúc, že si žiadne motorové vozidlo neprenajíma. K argumentácii otca týkajúcej sa obdobia, ktoré bral súd do úvahy pri rozhodovaní o výške príjmu poukázala na to, že otec sa snaží dosiahnuť čo najnižšiu výšku svojho preukázaného príjmu. Mala za logické, že ak mal súd preukázané, že otec dosahuje vyšší príjem v mesiacoch máj a november, správne bral do úvahy celý kalendárny rok 2022. V tomto prípade je navyše potrebné vychádzať z

potencionality príjmu otca, ktorý objektívne dokáže dosiahnuť príjem 1 825 eur. V čase schválenia rodičovskej dohody priemerný príjem otca predstavoval cca 1 138 eur. Matka napokon zdôraznila, že otec nefinancuje iné odôvodnené potreby detí, nesprevádza ich na vyšetrenia, nečerpá nemocenskú dávku ošetrovné, nezaujíma sa o deti v čase ich školských prázdnin, nepodieľa sa na príprave detí do školy a na plnení si školských povinností deťmi, avšak na druhej strane rozporuje výdavky v súvislosti s táborom, vo vlastnej réžii pritom žiaden tábor nezabezpečí a ani neposkytne pomoc v súvislosti s pokrytím starostlivosti o detí počas prázdnin. Z okolností prípadu je zrejmé, že prevažná časť o osobnej a materiálnej starostlivosti je na nej, pričom pri rozhodovaní o výške výživného je nutné na túto podstatnú skutočnosť prihliadať ( ).

12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

13. Otec v následnom písomnom vyjadrení z 18.09.2023 uviedol, že na podanom odvolaní trvá a s vyjadreniami matky nemôže súhlasiť. V rámci odvolania dostatočne, a to aj opierajúc sa o právne názory odvolacej autority zdôvodnil, ako je súd povinný postupovať za účelom preukazovania príjmov rodičov, a preto výpočet zo strany matky nemá žiadnu právnu relevanciu. Matka bez dôkazov tvrdí, že otec je schopný dosiahnuť príjem vo výške 1 825 eur, čo nevyplýva z vykonaného dokazovania. Matka je motivovaná k tomu, aby jej príjem nestúpol, aby nestratila nárok na sociálny byt, čo umocňuje podozrenie o tom, že jej príjem je vyšší a nezbavuje súd povinnosti jej príjem skúmať. Matka vozidlá spoločnosti Carlux parkuje v mieste svojho bydliska (motorové vozidlo zn. Škoda Oktavia alebo Audi A3), na týchto vozí aj maloleté deti, čoho bol otec opakovane svedkom. Pokiaľ matka poukazuje napríklad na tábor, napokon deti v žiadnom tábore počas letných prázdnin ani neboli. Otec zdôraznil, že u matky sa vyskytli vážne nedostatky, keď zo Správy zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia Súkromného centra poradenstva a prevencie zo dňa 13.04.2023 vyplýva, že pre A. bolo odporúčané vytvárať adekvátne domáce podmienky v príprave dieťa do školy, viacej sa zaujímať o študijné výsledky, využiť možnosti konzultovať, prípadne požiadať o pomoc. Tiež bola matke ponúknutá možnosť žiadať o pomoc školskú psychologičku. Mal za to, že postoje a výchovný prístup matky sa zjavne nezmenil, čo viedlo k tomu, že A. prepadla, na opravné skúšky nebola pripravená a musí opakovať školský ročník. Následne matka maloletú svojvoľne prehlásila na inú základnú školu do K. H. L., o čom ho informovala v čase, keď už bolo iba potrebné podpísať v škole súhlas.

14. Matka v ostatnom vyjadrení sa z 13.10.2023 poukázala na to, že epi kalkulačkou bol len ilustrovaný všeobecne známy postup pre výpočet čistej mzdy z hrubej mzdy, keď táto skutočnosť je všeobecne známa. Ohradila sa proti podozreniam otca uvedených ohľadom jej príjmu, keď svoje príjmy preukázala v procese prideľovania sociálneho bytu a aj v tomto súdnom konaní. Maloleté deti nešli do tábora z dôvodu, že A. mala mať opravné skúšky, doučovanie absolvovala najskôr dvakrát týždenne neskôr trikrát týždenne, otec ju na doučovanie odviezol dva až trikrát za celé leto. Nie je na mieste, keď ju otec spochybňuje v tom, že sa dcére nevenuje dostatočne, avšak on sám pre lepšie výsledky urobí len minimum. Za mesiace uhradila za doučovanie sumu 168 eur. Maloletá A. pri opravnej skúške neuspela a žiadala matku o umožnenie prestupu na inú školu aj pre obavu, že sa jej budú spolužiaci posmievať. Maloletá si uvedomuje svoje nedostatky, snaží sa, avšak je potrebné, aby jej bol venovaný špeciálny prístup. Práve na základnej škole v K. H. L. funguje inkluzívny tím zameriavajúci sa na deti s integráciou, zároveň ide o menšiu základnú školu, kde sa dokážu deťom venovať viac. Maloletá má na tejto škole prideleného asistenta na angličtine, integrované deti majú svojho asistenta priamo v triede, ktorý pomáha komu treba. Otec bol informovaný o tom, že A. môže prestúpiť na novú základnú školu hneď na druhý deň po tom, ako to bolo matke oznámené, a prestup nenamietal. Matka uviedla, že otec má prístup na edupage, môže ísť do školy, mal možnosť ísť na rodičovské združenie, nič z toho však nevyužil. V novej škole je maloletá spokojná, matke bolo odporučené, aby maloletá absolvovala vyšetrenie na ORL z dôvodu, že sa jej často opakujú problémy so sluchom a existuje podozrenie, že by mohla mať poškodený sluch, čo by ovplyvňovalo aj jej učenie. Osobnú starostlivosť o maloleté deti má matka i naďalej takmer 100%, otec so starostlivosťou nepomáha, styk v domácnosti otca sa nerealizuje, s prespatím už vôbec nie, a to ani počas prázdnin. Otec sa deti spýtal, čo by chceli na Vianoce a keď mu odpovedali, tak im povedal, že nech im to kúpi matka. Matka k tvrdeniam otca uviedla, že motorové vozidlo nevlastní, motorové vozidlo na ktoré poukazuje otec je kupované na leasing, kde držiteľom je podnikateľská osoba SZČO, auto je majetkom podniku a slúži na podnikateľské účely, nie je jeho vlastníkom a auto jej žiadnym spôsobom nezvyšuje životnú úroveň. V prípade potreby využíva tiež kamarátkine auto. So spoločnosťou Carlux nemá žiadne vzťahy, vrátane nájomných.

15. Kolízny opatrovník sa v podaní zo dňa 25.09.2023 pridržal vyjadrenia k odvolaniu otca.

16. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania otca.

17. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

19. Za nedôvodné posúdil námietky otca o nepreskúmateľnom, nekonzistentnom a prekvapivom rozhodnutí. Dáva mu do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v ust. v spojení s C.m.p., konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa matka podaným návrhom domáhala, akými skutočnosťami ho odôvodnila, ako sa k návrhu v priebehu konania vyjadril otec a kolízny opatrovník, aké skutočnosti zistil súd vykonaným dokazovaním, a to so zameraním sa na skutočnosti majúce podstatný význam pre rozhodnutie o zvýšení výživného na maloleté deti a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia účastníkov konania a akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o potrebe zvýšiť počnúc dňom podania návrhu (09.01.2023) vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom.

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie s účinnosťou od 09.01.2023 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. na sumu 250 eur mesačne a na maloletého A. na sumu 235 eur mesačne, uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.01.2023 do 24.05.2023 na obe maloleté deti s umožnením jeho plnenia v určených mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok a deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.11.2015, č.k. -17 v časti určeného výživného, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu matky podstatný význam a nárok aj správne právne posúdil ( ) a v plnej miere na tieto dôvody poukazuje. V záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

22. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu,

kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výške zvýšeného výživného na obe maloleté deti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

23. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

26. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Zdôrazňuje, že vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova ( ). Ustanovenia C.m.p. a upravujú možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.

29. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. , zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky

výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Uvedené platí aj v prípade, ak súd rozhoduje o zmene výživného, určeného súdom schválenou rodičovskou dohodou, kedy je súd povinný preskúmavať a porovnávať okolnosti existujúce na strane rodičov a maloletých detí v čase schválenia rodičmi uzavretej dohody rodičov o výške výživného na maloleté deti a v čase nového rozhodovania. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.12.2022, sp. zn. , tieto sú aplikovateľné len v danej konkrétnej prejednávanej veci, nemajú charakter rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktorým by boli súdy viazané a naviac sa vzťahujú na prípad, ktorý nebol čo do skutkových dôvodov totožný s posudzovanou vecou (konajúci súd za zmenu pomerov na strane maloletých detí posúdil uplynutie doby siedmich rokov bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov maloletých detí indikujúcich potrebu zvýšenia výživného).

30. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca uvádza, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase poslednej úpravy výživného na maloleté deti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od podania návrhu matky) a pokiaľ následne dospel k záverom, že na strane matky (ktorej sa zvýšil príjem), otca (ktorému sa zvýšil príjem, nadobudol do výlučného vlastníctva byt v I. - B. a kúpil 7 ročné motorové vozidlo) a aj maloletých detí (rastom základných životných nákladov maloletých detí spojených s ich vekom a 7 ročným odstupom od ostatného rozhodnutia súdu) zistil podstatnú zmenu pomerov, s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

31. So súdom prvej inštancie sa bez výhrad zhoduje s úvahou o zmene pomerov na strane maloletých detí v porovnaní s ostatnou úpravou výživného v roku 2015 (kedy mala A. 5 rokov, navštevovala materskú školu, A. bol dvojročný, starostlivosť o neho zabezpečovala matka a v čase jej práce, ostatní rodinní príslušníci), a to jednak vzhľadom k plynutiu času a jednak k zmene druhu a nárastu ich odôvodnených potrieb. Za správne posúdil ustálenie odôvodnených nákladov maloletých detí v minimálnej výške 350 eur mesačne u maloletej A. a v rozsahu 326 - 366 eur mesačne u maloletého A., ich druhovej a výškovej špecifikácie, podrobne uvedenej v ods. 16 napadnutého rozhodnutia (na ktoré odkazuje). Je v zhode aj s tým, že tieto uznané odôvodnené výdavky maloletých detí, ktoré nie je potrebné z väčšej časti (okrem nákladov na bývanie) ani osobitne preukazovať, vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre deti v porovnateľnom veku (v čase rozhodovania prvoinštančného súdu 13 a takmer 10 rokov) a vzhľadom na vek oboch maloletých detí, sa tieto pohybujú len v základnej výške. Za potrebné považuje dodať, že v prípade maloletej A. je nutné do jej nákladov naviac zahrnúť i podiel jej nákladov na energie (elektrina) a internet, stravu v škole, náklady spojené so školou, náklady na zdravotnú starostlivosť nepokrytú zdravotným poistením a aj primerané náklady na jej voľný čas (pokryté rodinným prídavkom poberaným matkou). Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku otca vo vzťahu k nákladom na doučovanie z matematiky pre maloletú A., keďže ich vynakladanie plne odôvodňuje oslabenie percepčných čiastkových výkonov najmä v sluchovom vnímaní a v sluchovej pamäti a špecifická vývinová porucha učenia – dysortografia (správa Súkromného centra poradenstva a prevencie v Trnave z 14.02.2023), v dôsledku ktorých maloletá v škole neprospieva a v tomto školskom roku opakuje 6. ročník. Nemôže sa stotožniť ani s argumentáciou otca o riadnej nestarostlivosti matky o maloletú, opierajúcu sa o odporúčanie Súkromného centra poradenstva a prevencie v Trnave vo vzťahu k zákonným zástupcom maloletej (zaujímať sa viac o výsledky maloletej, využiť možnosti konzultácie s učiteľkou a školskou psychologičkou). Má za to, že odporúčanie Súkromného centra poradenstva a prevencie v Trnave obsiahnuté v správe z 14.02.2023, samo osebe nepreukazujú tvrdenia otca, ktorý je však rovnako ako matka zodpovedný za riadny a zdravý vývoj maloletej (v konaní bolo nesporné, že takmer celá ťarcha osobnej starostlivosti o obe maloleté deti je na matke). V prípade maloletého A. je nutné do jeho nákladov naviac zahrnúť i podiel nákladov na energie (elektrina) a internet, náklady na zdravotnú starostlivosť nepokrytú zdravotným poistením a aj primerané náklady na jeho voľný čas (futbal), rovnako ako v prípade staršej sestry kryté rodinným prídavkom poberaným matkou.

32. Za bez akýchkoľvek výhrad skutkovo a právne správnu považuje aj úvahu súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí, týkajúcu sa príjmových a majetkových pomerov otca a ich porovnania s pomermi otca existujúcimi v čase ostatného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (v roku 2015 rodičia vlastnili byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, z ktorého po vyporiadaní BSM a predaji bytu každý z rodičov obdržal sumu 1 650 eur) otec dosahoval príjem cca

1 140 eur netto. Zhoduje sa s ním v tom, že za príjem, ktorý je v schopnostiach otca možné dosiahnuť, je možné považovať príjem 2 498 eur brutto, t.j. cca 1 825 eur netto, vychádzajúc pritom z otcom dosiahnutého príjmu u zamestnávateľa v roku 2022. Úvaha súdu o nezohľadnení výšky príjmu otca za obdobie 1-4/2023 bola v rozhodnutí dostatočne vysvetlená a podložená zisteniami súdu o tom, že podľa zaobstaraných údajov zo Sociálnej poisťovne, otec od roku 2021, vždy v mesiacoch máj a november každého kalendárneho roku dosiahol výrazne vyšší príjem, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňoval výšku jeho príjmu za daný kalendárny rok. Súdom prvej inštancie zvolený postup, kedy pri rozhodovaní (24.05.2023) vzal za základ výšku priemerného mesačného príjmu dosiahnutého otcom v roku 2022, je potom plne akceptovateľný, pričom týmto súčasne dospel k podloženému objektívnemu údaju o tom, aký príjem je v schopnostiach otca možné dosahovať. Pokiaľ otec namieta neuvedenie spôsobu prepočtu jeho priemernej brutto mzdy za rok 2022 na priemernú netto mzdu je treba ako podstatnú okolnosť uviesť, že výška brutto mzdy dosiahnutá otcom v roku 2022 bola zistená šetrením v Sociálnej poisťovni a táto nebola medzi rodičmi sporná. Určenie čistej mzdy, t.j. mzdy ktorá je zamestnancovi vyplatená po znížení brutto mzdy o preddavky na všetky druhy poistného a preddavku na daň (19%) je už dlhodobo možné (v prípade potreby) zistiť použitím verejne prístupnej kalkulačky na výpočet čistej mzdy na portáli verejnej správy, a to bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania. Pre úplnosť je treba dodať, že v odvolacej argumentácii otec vo vzťahu k jeho priemernej čistej mzde za rok 2022 a ustálenia jej výšky nevzniesol žiadne vecné námietky (okrem absencie uvedenia prepočtu brutto mzdy na netto mzdu). K námietkam otca týkajúcim sa posúdenia jeho výdavkov, najmä na splátky hypotéky za kúpu bytu a úveru na kúpu 7 ročného ojazdeného motorového vozidla Fiat Freemont (po refinancovaní do jedného spoločného úveru v sume 78 477 eur s mesačnou splátkou 330,44 eur) plne odkazuje na záver prvoinštančného súdu prezentovaný v ods. 21 rozhodnutia.

33. Pokiaľ ide o majetkové a zárobkové pomery matky, z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, má pridelený dvojizbový sociálny byt v G., pracuje ako pomocný skladník na skrátený úväzok v spoločnosti F. K.. s priemernou netto mesačnou mzdou za rok 2022 vo výške cca 80 eur mesačne a súčasne vykonáva živnostenskú činnosť s predmetom upratovacie služby (čistenie budov), v ktorej za rok 2021 podľa doloženého daňového priznania dosiahla príjem 6 460 eur, výdavky 4 314 eur. Matka v konaní uvádzala výšku jej čistého príjmu vo výške 600-700 eur mesačne, ktorú výšku súd prvej inštancie akceptoval, nezohľadňujúc tvrdenia otca poukazujúceho na užívanie motorových vozidiel matkou, patriacich inej obchodnej spoločnosti. Na argumentáciu otca o účelovosti matkou deklarovaných majetkových a zárobkových pomerov neprihliadol, keďže táto bola len v rovine úvah a žiadna skutočnosť vyplývajúca z vykonaného dokazovania ani k takejto úvahe nesmerovala.

34. Pri určovaní podielu rodičov, v akom sa majú podieľať na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí je treba napokon uviesť, že v konaní nebolo možné neprihliadať na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo o tom, že otec sa na výžive maloletých detí okrem výživného v zásade inak nepodieľa, deti u otca neprespávajú, otec nefinancuje iné potreby maloletých detí, netrávi s nimi dovolenky, nezabezpečuje starostlivosť o ne v čase, kedy sú choré a v čase prázdnin (podľa jeho vyjadrenia zákonný nárok na dovolenku na zotavenie využíva v čase svojej práceneschopnosti), nepodieľa sa na príprave maloletých detí do školy. Uvedené znamená, že matka výraznú časť svojho finančného plnenia na výžive maloletých detí vyvažuje práve svojou osobnou starostlivosťou o ne.

35. Pokiaľ otec v konaní a aj v odvolaní poukazuje na (bližšie neoznačenú) ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti spolu, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20% až 30% z jeho čistého príjmu, odvolací súd s poukazom na obsah pojmu ustálená rozhodovacia prax konštatuje, že nemá vedomosť o rozhodnutiach spadajúcich pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v ktorých by bol takýto právny názor prezentovaný. Zdôrazňuje však, že pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na takúto prax pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou (aktuálne podloženou Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, schválenou ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, majúcej pre určenie výšky výživného odporúčací charakter), jedná sa o ich úvahu, ktorá však musí vychádzať z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom ( a nasl. ). V prejednávanom prípade na jednej strane určená výška zvýšeného výživného na obe maloleté deti (250 eur a 235 eur mesačne) ani neprekračuje hranicu 30% z ustáleného príjmu otca, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní a na strane

druhej súčasne zohľadňuje všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, s porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Odvolací súd napokon ako nemajúcu podklad v zákonnej úprave nezohľadnil ani argumentáciu otca o tom, že „pri maloletých deťoch vo veku 13 a 10 rokov bez zistenia špecifických/zvýšených výdavkov, je dôvodné použitie 25% z príjmu povinného rodiča, a to práve pre možnosť zvyšovania výživného v budúcnosti a zachovania priestoru pre tento účel“.

36. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 09.01.2023 (t.j. od podania návrhu matky), následne postupoval správne, keď otcovi uložil povinnosť uhradiť zročné výživné, ktoré mu vzniklo do 24.05.2023, podľa s poskytnutím možnosti otcovi nedoplatok na výživnom splácať v určených mesačných splátkach. Súd prvej inštancie výšku zročného výživného za rozhodné obdobie správne ustálil ako rozdiel medzi výživným, ktoré mal otec podľa rozhodnutia uhradiť a platieb, ktoré za rovnaké obdobie na výživu a iné potreby maloletých detí uhradil.

37. K námietke otca, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k zvýšeniu výživného a zročného výživného správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

38. Pokiaľ otec v odvolaní uvádza, že konanie má inú vadu konania (ktorú však bližšie nekonkretizoval) je treba uviesť, že za vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je treba v zmysle považovať akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody (napr. nesprávne realizovanie manudukčnej povinnosti súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami, posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu). Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd existenciu inej vady konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie v posudzovanej veci nezistil.

39. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne podľa potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa C.m.p. v spojení s .

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).