Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Oboer/204/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a. s., so sídlom

v K., G. IČO: X. zastúpenej JUDr. G. G. advokát, K., B. proti povinnému T. T.,

nar. X. bytom T., o vymoženie 30,21 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove č. k. -73 zo dňa 27. septembra 2012, takto

rozhodol:

Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému na vymoženie sumy 30,21 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť jej

vymáhanú sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice

z 08.03.2010 sp. zn. . Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal okresný súd o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Prešov (ďalej len „exekučný súd“) uznesením

z 19.04.2012 č. k. -22 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky ako zmluvnej

2

podmienky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve z 12.09.2007 (vo Všeobecných poistných

podmienkach časť XV bod 1), majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že

rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, pretože bola vo Všeobecných

poistných podmienkach vopred a jednostranne naformulovaná, v dôsledku čoho povinný

(majúci v právnom vzťahu založenom poistnou zmluvou postavenie spotrebiteľa) nemohol

reálne ovplyvniť jej obsah. Zároveň spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinného, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu,

pričom rozhodcovský súd mohla vybrať len oprávnená bez možnosti povinného podieľať sa

na jeho kreovaní. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka bola už od počiatku

neplatnou podľa , preto rozhodcovský rozsudok vydaný

rozhodcovským súdom, ktorý na to nebol oprávnený, nemôže nikoho zaväzovať.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -73 zo

dňa 27. septembra 2012 napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ods.

2 ) ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom

uznesení exekučného súdu, na ktoré v podrobnostiach poukázal. Podrobne sa vyjadril

k námietke odňatia možnosti konať pred súdom oprávnenej, kde zdôraznil charakter

exekučného konania a to, že všetky skutočnosti relevantné pre rozhodovanie exekučného súdu

sú obsiahnuté v spise a oprávnená tak mala možnosť sa k nim vyjadriť.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená (ďalej aj ako

„dovolateľka“). Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Predovšetkým namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť konať pred

súdom ( ). K odňatiu možnosti riadne konať pred súdom došlo podľa nej

tým, že súdy zamietli žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

bez toho, aby pre vydanie takýchto rozhodnutí boli splnené zákonom stanovené podmienky,

že vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a neumožnili jej tak

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

3

Dovolateľka ďalej vyčítala obom súdom, že svoje rozhodnutia dostatočne

neodôvodnili ( ) a založili ich na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Dovolateľkou napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávnenej preto podľa a nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

4

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v ustanovení Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú

poukazovala dovolateľka a ktorá mala spočívať v odňatí jej možnosti konať pred súdom.

V preskúmavanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie exekučného súdu, vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom

exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre

udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Pri

tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu

pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný

titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom

titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle V tomto štádiu

exekučného konania exekučný súd zásadne nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť

súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s.p .), ale predpoklady pre vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje z hľadiska skutočností vyplývajúcich z listín

predložených oprávneným. Tento záver možno vyvodiť z účelu a zmyslu ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, ktorým je posúdenie splnenia procesných podmienok pre začatie

exekúcie. Medzi tieto podmienky patrí aj podmienka, či exekučný titul bol vydaný orgánom

s právomocou na jeho vydanie. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania

s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania

5

(nevykazujúceho znaky sporovitosti) neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril

účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka

vyplývajúca zo zákona) až doučením upovedomenia o začatí exekúcie. Inak v preskúmavanej

veci bol podstatný obsah rozhodcovskej doložky ako podmienky, od ktorej rozhodcovský súd

odvodzoval svoju právomoc, zrejmý zo samotného exekučného titulu (str. 1), odvolávajúceho

sa v tejto súvislosti na XV. časť Všeobecných poistných podmienok.

Ak teda dovolateľka vyvodzovala existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, išlo o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdov nebola

znemožnená realizácia jej procesných oprávnení. Najvyšší súd tu poukazuje na stanovisko

Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PLz. zo 7. mája 2014 ku

kontradiktórnosti konania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie z ktorého vyplýva, že pre ústavnú konformnosť konania postačuje, ak

je oprávnenému daná možnosť vyjadriť sa k podkladom preskúmania v odvolacom konaní.

Opodstatnenou nebola ani dovolacia námietka oprávnenej o nepreskúmateľnosti

uznesenia odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil.

V spojení s odôvodnením obsiahnutým v uznesení exekučného súdu je z neho zrejmé, z akých

skutočností vyvodil záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, že

bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a že ako neplatná mala za následok nedostatok

oprávnenia rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku.

Dovolací súd sa ďalej aj z úradnej povinnosti zaoberal otázkou, či k odňatiu možnosti

oprávnenej konať pred súdom nedošlo prípadne samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O takýto dôsledok by mohlo

ísť, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti neboli splnené zákonom stanovené

podmienky. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku totiž nevyhnutným

dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke

exekučného konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia, čo by sa rovnalo odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto

6

rozhodnutia však nevyhnutne vyžadovala zaujať stanovisko aj k právnym záverom súdov

v exekučnom konaní. Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc

z obsahu spisu) odvolací súd i exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdili správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t .j. vo

veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený

právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce

zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný

v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva

(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá

právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych

predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu,

ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných

orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý

nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za

zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní

vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov)

rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo

7

spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské

konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona

o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

(§ 21 ods. 2), a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia

rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/),

vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto

ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura

scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony

sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než

spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú

zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto

ustanovenia strácali svoj zmysel – boli by nadbytočné. Ak je však predmetom

rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí. Už

v rozhodnutí sp. zn. dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta

sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od

konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije

možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto

smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť,

a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti

s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu

ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana

spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne

a kvality života občanov.

Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné

právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Slovenskej

republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti

8

komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že

všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez

akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po

podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.

V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že

spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy

uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi

zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že

jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné

poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto

fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako

pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných

podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní

odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto

neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z , Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej právo na náhradu trov

konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (

v spojení s a ). Najvyšší súd SR nepriznal povinnému

náhradu trov, lebo povinný nepodal návrh na ich priznanie ( ).

9

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie hlasovaním v pomere

hlasov 3 : 0 (ustanovenie o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. marca 2015

JUDr. Juraj S e m a n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová