Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/194/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K., bývajúceho v S.,

v dovolacom konaní zastúpeného J., advokátkou so sídlom v K., proti žalovaným

1/ T., bývajúcej v K., v dovolacom konaní zastúpenej J., advokátom so sídlom v K., 2/ D.,

bývajúcej v S., 3/ T., bývajúcemu v P. o zaplatenie 7 162,72 Eur (215 784 Sk) s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. mája 2013

sp. zn. takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. mája 2013 sp. zn. zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 16. februára 2006 č.k. -158 v spojení

s opravným uznesením z 2. februára 2007 a v spojení s uznesením zo 7. februára 2007 uložil

žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71 928 Sk s príslušnými úrokmi z omeškania

a žalovanému 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 143 856 Sk s príslušnými úrokmi

z omeškania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanej 2/, ako aj

nad 9 %-né úroky z omeškania zamietol. Žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a na účet okresného súdu nahradiť

trovy konania štátu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanej 2/. Za základ

svojho rozhodnutia vzal zistenia, že žalobca počas pobytu v K. uskutočneného

na pozvanie otca žalovaných T., ktorý zomrel X., využil možnosť kúpy osobného motorového

vozidla typu M., že vozidlo kúpil z vlastných peňažných prostriedkov (otec žalovaných T.,

kúpu osobného vozidla pre žalobcu iba sprostredkoval), že jeho prepravu na S. uskutočnil na

vlastné náklady a že po uplynutí blokačnej doby jedného roka mu malo byť vozidlo formálne

2

odpredané za symbolickú cenu jednej koruny. Tieto zistenia mal preukázané

predovšetkým z výsluchu žalobcu, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise Okresného

súdu Košice I sp. zn. , z výsluchu svedka I. a ďalších okolností, ktoré

vyšli v konaní najavo svedčiacich v prospech tvrdení žalobcu. Na základe uvedených zistení

dospel k záveru, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu a nie

otca žalovaných. Táto vec bola preto v rozpore so zákonom pojatá do dedičstva po nebohom

T. a nesprávne pripadla žalovanému 3/ s povinnosťou vyplatiť žalovanú 1/ v pomere jednej

tretiny z hodnoty vozidla. Keďže žalovaný 3/ v priebehu konania vozidlo predal, pripustil

uznesením žalobcom navrhnutú zmenu žaloby (žalobca sa pôvodne domáhal určenia, že on je

výlučným vlastníkom vozidla) a uložil žalovaným 1/ a 3/ povinnosť zaplatiť mu peňažné

plnenie pozostávajúce z kúpnej ceny vozidla v sume 6.842,50 kanadských dolárov (CAD),

z manipulačného poplatku pri jeho preprave v sume 140 CAD a z dopravných poplatkov za

prepravu v sume 1.010 CAD. Právne vec posúdil ako majetkový prospech získaný

žalovanými 1/ a 3/ plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol (§ 451 ods. 1 a 2

). Žalobu smerujúcu proti žalovanej 2/ zamietol pre nedostatok jej vecnej pasívnej

legitimácie v konaní (žalovanej 2/ nepripadol v dedičskom konaní žiaden podiel na vozidle).

Na námietku premlčania vznesenú žalovanou 1/ neprihliadol, keď dospel k záveru, že

k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo úmyselne, v ktorom prípade platí 10 ročná

objektívna premlčacia doba ( ). Rozhodnutie o trovách odôvodnil zásadou

zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní ( ).

Krajský súd v Košiciach konajúc znovu (po zrušení Najvyšším súdom SR)

o odvolaniach žalovaných 1/ a 3/ a žalobcu (jeho odvolanie smerovalo len proti uzneseniu

o trovách konania) po zopakovaní a doplnení dokazovania rozsudkom zo 7. júla 2010 sp. zn.

a uznesením z 20. septembra 2010 sp. zn. v spojení

s opravným uznesením z 10. novembra 2010 sp. zn. , rozsudok okresného

súdu v znení opravného uznesenia zmenil tak, že žalobu zamietol, osobitným

uznesením žalovaným priznal náhradu trov konania a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť

štátu ním platené trovy. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z dôvodov rozhodnutia okresného

súdu nie je zrejmé, čo vlastne zistil, keď tvrdí také okolnosti, ktoré si navzájom protirečia (že

vozidlo bolo vo vlastníctve žalobcu, resp. že bolo pre neho kupované).

Na podklade dovolania, podaného žalobcom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd dovolací uznesením z 21. novembr a 2012 sp. zn. (po druhý krát)

3

rozsudok krajského súdu zo 7. júla 2010 sp. zn. a uznesenie Krajského súdu

v Košiciach z 20. septembra 2010 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

z 10. novembra 2010 sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spôsob, akým odvolací súd postupoval v rámci

hodnotenia dôkazov, nezodpovedá ustanoveniu Následne nemôžu byť preto

správne jeho skutkové zistenia, ku ktorým dospel a ani právne závery, ktoré z týchto vadných

skutkových zistení vyvodil. V rozhodnutí uviedol aj iné dôvody potrebné z hľadiska ďalšieho

konania.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. mája 2013 sp. zn. , konajúc

v intenciách zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu postupom bez nariadenia pojednávania

podľa , rozsudok okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami potvrdil

a rozhodol, že o trovách odvolacieho konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že skutkové zistenia prvostupňového súdu sú založené na

hodnotení dôkazov, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 132

, že v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

alebo vyšli najavo inak, nie je logický rozpor a teda, že výsledok hodnotenia dôkazov

zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §§ 132 až 135

. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci uviedol, že okresný súd použil na vec správny

právny predpis a aj ho správne vyložil. Považoval preto rozsudok súdu prvého stupňa

za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná 1/. Navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti

a dôvodnosti dovolania uviedla, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom v zmysle Nesprávny postup odvolacieho súdu

spočíval v tom, že zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu nebolo jej právnemu zástupcovi J.

doručené predtým, než Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. mája 2013 sp. zn. 5

Co 4/2013 znova o odvolaní rozhodol, hoci žalovaná 1/ splnomocnila uvedeného advokáta

plnomocenstvom z 11. marca 2011 na zastupovanie v dovolacom konaní. Jej právny zástupca

sa až po doručení tohto rozsudku, z jeho odôvodnenia, prvýkrát dozvedel, že o žalobcom

podanom dovolaní bolo už medzičasom uznesením najvyššieho súdu rozhodnuté. Žalovaná 1/

(jej právny zástupca) sa preto nemala možnosť k zrušujúcemu uzneseniu najvyššieho súdu

nijako vyjadriť (či už na pojednávaní alebo písomnou formou).

Žalobca považoval dovolanie podané žalovanou 1/ za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal predovšetkým

prípustnosť dovolania proti napadnutému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že je prípustné a súčasne i dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v ,

ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada

dovolací súd z úradnej povinnosti ( veta druhá ).

Žalovaná 1/ v dovolaní netvrdila, že v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a ; existencia vád tejto povahy ani nevyšla v dovolacom

konaní najavo.

Zostávalo teda posúdiť, či konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadou

uvedenou v ustanovení , existenciu ktorej dovolateľka v dovolaní

výslovne namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237ods. 1 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 28. novembra 2013 sp. zn.

, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR pod číslom 141, ročník 2014, zošit 10 zaujal právny názor, podľa ktorého ak bolo

rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní zrušené dovolacím súdom, je odvolací súd povinný

ešte pred svojím ďalším rozhodnutím o odvolaní doručiť účastníkovi zrušujúce rozhodnutie

a vytvoriť mu procesnú možnosť reagovať v primeranej lehote na situáciu, ktorá vznikla

zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Porušenie týchto povinností odvolacím súdom má

za následok odňatie možnosti účastníka pred súdom konať ( );

(pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Uvedený právny názor

platí obdobne aj v prípade, ak zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu nebolo doručené pred

ďalším rozhodnutím krajského súdu advokátovi účastníka, hoci bol účastníkom

splnomocnený pre dovolacie konanie. V takomto prípade nepostačuje, ak zrušujúce uznesenie

najvyššieho súdu bolo doručené len účastníkovi konania ( prvá veta ).

Účastník totiž má právo, aby sa včas dozvedel o dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia

najvyššieho súdu ním zvolený zástupca a aby sa tomuto zástupcovi vytvorila procesná

možnosť so znalosťou veci v mene účastníka reagovať na situáciu vzniknutú zrušením

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa dovolacieho súdu v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/ potom, ako Krajský súd v Košiciach

rozsudkom zo 7. júla 2010 sp. zn. znova vo veci samej rozhodol, splnomocnila

na zastupovanie v dovolacom konaní advokáta J. plnomocenstvom z 11. marca 2011 (č.l. 370

spisu). Odvolací súd mal preto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.

novembra 2012, ktorým bol uvedený rozsudok krajského súdu zrušený, predtým, než vo veci

znova o odvolaní žalobcu rozhodol, doručiť v zmysle veta prvá

zástupcovi žalovanej 1/ a nie priamo účastníčke konania. Týmto nesprávnym postupom

odvolací súd znemožnil žalovanej 1/ (jej právnemu zástupcovi) včas sa dozvedieť dôvody

rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré ho viedli k zrušeniu rozsudku krajského súdu. Zástupca

žalovanej 1/ tak nemal reálnu možnosť v konaní pred odvolacím súdom v jej mene reagovať

na skutkové a právne závery uvedené v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu a vyjadriť sa

k nim. Žalovaná 1/ bola teda vylúčená z možnosti, a to treba zdôrazniť, so znalosťou veci

skutkovo a právne v ďalšom konaní argumentovať a tak ovplyvniť výsledok konania vo svoj

prospech. Odvolací súd preto zaťažil konanie vadou v zmysle

Navyše treba dodať, že uvedený procesný postup odvolacieho súdu vykazuje znaky

zmätočnosti.

Rozsudok nadobúda účinky zaručujúce mu jeho nezmeniteľnosť a zároveň i záväznosť

za predpokladu, že bol riadne doručený účastníkom a že ho už nemožno napadnúť riadnym

opravným prostriedkom ( ). Obdobne, aj v prípade uznesenia, nastáva jeho

6

záväznosť (ak sa uznesenie nevyhlasuje), okamihom jeho doručenia účastníkom konania

( ). Pritom v zmysle veta prvá platí, že ak má účastník

zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

To znamená, že v takomto prípade účinky doručenia rozhodnutia nastávajú až okamihom jeho

doručenia splnomocnenému zástupcovi účastníka. Bez takéhoto účinného doručenia

rozhodnutie zásadne nemôže nadobudnúť ani právoplatnosť. Uvedené sa v zmysle

ustanovenia vzťahuje aj pre konanie na dovolacom súde.

Ak v danej veci krajský súd nedoručil zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu

zástupcovi žalovanej 1/, ale priamo účastníčke konania (viď č.l. 383 spisu), účinky doručenia

nenastali a teda uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nenadobudlo právoplatnosť. Nemohlo

preto dôjsť ani k účinnému zrušeniu rozsudku krajského súdu označeného vo výroku

uznesenia najvyššieho súdu. Keďže procesný následok vyplývajúci z výroku rozhodnutia

najvyššieho súdu nenastal (rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. júla 2010 nebol účinne

zrušený), odvolací súd nemohol o veci ďalej konať a znovu o odvolaní žalobcu rozhodnúť.

Ak tak urobil, postupoval zmätočne v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Žalovaná 1/ teda opodstatnene namietala, že konanie pred odvolacím súdom je

postihnuté vadou v zmysle Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací

súd musí vždy prihliadať ( ) a pre ktorú musí napadnuté rozhodnutie vždy

zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou,

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Ivan Machyniak, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková