Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/2/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v B., IČO:

X., zastúpenej advokátskou kanceláriou T. so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ

advokát M., proti žalovanému V., bývajúcemu v K. za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporcu Z., so sídlom v P., IČO: X., o zaplatenie 3.744,05 EUR s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 23. januára 2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 23. januára 2013 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd

prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) dňa 15. 11. 2011 sa žalobkyňa domáhala voči

žalovanému zaplatenia sumy 3.744,05 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Okresný súd rozhodol o uplatnenom nároku platobným rozkazom

z 25. júna 2012 č. k. -26, ktorým uložil žalovanému povinnosť,

aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni žalovanú sumu

s príslušenstvom a náhradu trov konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti nemu odpor.

Platobný rozkaz bol žalovanému doručený 3.7. 2012, pričom sám proti nemu odpor nepodal.

V priebehu tzv. rozkazného konania Z., so sídlom v P. (ďalej len „Združenie“)

oznámilo písomným podaním doručeným okresnému súdu 13. 3. 2012, že vstupuje do

konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Ďalším písomným podaním, doručeným

okresnému súdu 4.7. 2012, podalo proti platobnému rozkazu odpor.

2

Súd prvého stupňa uznesením zo 4. septembra 2012 č. k. -36 odpor

Združenia proti platobnému rozkazu odmietol. Odmietnutie odporu odôvodnil tým, že bolo

podané neoprávnenou osobou, keďže žalovaný sám odpor nepodal. Vychádzal z právneho

názoru, že v zmysle prvá veta je oprávnenou osobou na podanie odporu

iba odporca. Združenie takouto osobu nie je. Nemá preto oprávnenie takýto procesný úkon

urobiť.

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie

Združenia uznesením z 23. januára 2013 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa

o odmietnutí odporu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že prvostupňový súd s podaným odporom proti platobnému

rozkazu vedľajším účastníkom riadnym spôsobom nenaložil. Bez ďalšieho tento odpor síce

aplikujúc ustanovenie , avšak v rozpore s a najmä

v rozpore s článkom 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/E.HS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo

európskeho práva, podľa ktorého súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo

vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenou Smernicou rady 93/13/EHS,

odmietol. Takýmto zúženým výkladom ustanovenia prvostupňový

súd porušil citované ustanovenie Smernice rady 93/13/EHS a odporcovi ako spotrebiteľovi

neumožnil riadne aplikovať , ktorým procesným predpisom sa zaručuje zvýšená

ochrana spotrebiteľa, teda ex lége vedľajšieho účastníka, ktorý v predmete svojej činnosti má

ochranu práv spotrebiteľa.

Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“) proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne

dovolanie. Vyčítal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke aktívnej

legitimácie Združenia podať odpor proti platobnému rozkazu v súvislosti s otázkou vzniku

účinkov jeho vedľajšieho účastníctva v konaní. Uviedol, že účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel,

teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len

sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd

rozhoduje o návrhu platobným rozkazom, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť až

včasným podaním odporu žalovaným. Až po takomto úkone žalovaného sa môže naplniť

3

zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva. Pokiaľ v tejto veci Združenie v štádiu skráteného

konania oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného,

nenastali týmto oznámením účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a preto ani nemohlo

byť oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Navrhol preto, aby

mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo zrušené a vec vrátená

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Žalovaný ani Združenie sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal

generálny prokurátor ( ) v lehote jedného roka ( ) proti

rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté

uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) v rozsahu podľa v spojení s O. s .p. a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

4

V preskúmavanej veci je z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého

uznesenia zrejmé, že odvolací súd vychádzal z názoru, že vedľajšie účastníctvo Združenia

v tzv. skrátenom konaní vzniklo, a že opačný výklad odporcovi ako spotrebiteľovi

neumožňuje riadne aplikovať ustanovenie , ktorým procesným predpisom sa

zaručuje zvýšená ochrana spotrebiteľa. Dovolací súd takéto právne posúdenie veci odvolacím

súdom nepovažuje za správne. V súvislosti s prijatou novelou

vykonanou účinnou od 1. januára 2015 poznamenáva, že právne

treba predmetnú vec posúdiť podľa (jeho ustanovení

upravujúcich vedľajšie účastníctvo) v znení účinnom do 31. decembra 2014. Rozhodujúce

procesné úkony (oznámenie o vstupe do konania a odpor) boli totiž vedľajším účastníkom

urobené 13.3.2012, resp. 4.7.2012, t.j. pred 1. januárom 2015 a ich právne účinky, keďže

úkony nastali pred účinnosťou novely, zostávajú zachované.

V zmysle ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu

( ). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého

z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93

ods. 4 ).

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom

konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje

konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší

účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto

motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku

konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté

jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle

5

ustanovenia daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia („Do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno vyvodiť, že tretia

osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje

do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú

vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel

vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie

, pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že

účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže

naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však

neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv.

skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz

(od 1. januára 2015 s výnimkou prípadov, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom). Skrátené konanie v porovnaní

s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa

realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu

rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“.

Pokiaľ žalovaný v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa

vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom

a žaloba sa doručuje až spolu s platobným rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej

veci), a teda žalovaný v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak

zásadne procesne účinným spôsobom urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje

do konania na jeho strane ako vedľajší účastník.

Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového

konania vo vlastnom (užšom) zmysle slova zásadne až včasným podaním odôvodneného

odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie.

Až po takomto procesnom úkone urobeného žalovaným sa stáva uplatnený nárok sporným

(odporuje mu) a teda môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať

v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv

(v prípade vedľajšieho účastníctva podľa ) prípadne aj svojich vlastných

6

práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov

(v prípade vedľajšieho účastníctva podľa ). Možnosť rýchlej a účinnej

obrany žalovaného proti platobnému rozkazu v podobe podaného odporu je realizáciou jeho

zodpovednosti za naplnenie zásady "vigilantibus iura" (nech si každý chráni/stráži svoje

práva).

V posudzovanej veci vyššie uvedené znamená, že oznámením Združenia, že vstupuje

do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného)

konania, účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva nenastali. Vylučuje to zmysel a účel

inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania.

Neprichádzalo preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom

(spravidla nebude prichádzať do úvahy ani po 1. januári 2015, lebo citovaná novela

v ustanovení § 93 ods. 5 pripustila možnosť podania odporu vedľajším účastníkom len

v prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkom a vedľajším účastníkom).

V posudzovanej veci v otázke účinkov vzniku vedľajšieho účastníctva právnickej

osoby založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného zákona

v tzv. skrátenom konaní teda platí právny názor vyslovený Najvyšším súdom už v uznesení

z 10. októbra 2012 sp. zn. a následne aj v uzneseniach z 21. októbra 2013

sp. zn. a z 30. októbra 2013 sp. zn. (dostupné

na www.najpravo.sk - judikatúra).

Realizáciou ochrany spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní

ustanovenie , podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej

sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz,

ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor

dôvodne podal proti nemu mimoriadne dovolanie ( v spojení s

písm. c/ ). Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( a O. s. p v spojení s ).

7

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane v spojení s

ods. 2 ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015

JUDr. Ivan Machyniak, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková