Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/2/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu v 1. rade B., bytom P., B.

a žalobkyne v 2. rade L., bytom J., B., obaja zastúpení JUDr. E., advokátkou, so sídlom P., B.,

proti žalovanému JUDr. A., M., P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu S., so sídlom M.,

B., IČO: X., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -375 z 19. novembra

2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -375 z 19. novembra 2013

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -375 z 19. novembra 2013 uložil

žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu S., so sídlom M., B., IČO: X. povinnosť

vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty nehnuteľnosť – byt č. X. na 5. poschodí na K.

č. X. v B., bytový dom súp. č. X., okres B. X., obec B. – mestská časť K., katastrálne územie

K., zapísaný na liste vlastníctva č. X., vydaného Katastrálnym úradom B., Správou katastra B.

X. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania nerozhodol s poukazom

na to, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

2

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej aj „žalobcovia“) sa

žalobou z 25. marca 2004 domáhali vylúčenia bytu č. X. na K. č. X. v B. (ďalej aj „byt č. X.“

alebo „byt“), zapísaného na liste vlastníctva č. X. (ďalej aj „LV č. X.“) a vydaného

Katastrálnym úradom B., Správou katastra B. X. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S., so

sídlom M., B., IČO: X. (ďalej aj „úpadca“ alebo „S.“) z dôvodu, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu, ktorý bol žalovaným správcom konkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj

„správca“) zahrnutý do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu

neoprávnene, pretože ku dňu vyhlásenia konkurzu a ani počas trvania konkurzu byt nebol vo

vlastníctve úpadcu. Žalovaný v konaní namietal, že predmetný byt bol na základe absolútne

neplatnej Zmluvy o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 a 30. 04. 2002 prevedený na

spoločnosť A., spol. s r.o., z dôvodu ktorého považuje aj všetky následné prevody predmetnej

nehnuteľnosti za neplatné. Ako dôvod absolútnej neplatnosti žalovaný uviedol, že právny

úkon týkajúci sa prevodu nehnuteľnosti na spoločnosť A. spol. s r. o. svojim obsahom

a účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, pretože dlžník S. podľa ust. § 269 ods.

2 (ďalej aj „Obch. zák.“) uzavrel dňa 18.7.2001 s veriteľmi P., a. s.

a M., a. s. zmluvu, ktorou sa zaviazal, že od jej podpisu bude realizovať všetok svoj

bezhotovostný platobný styk týkajúci sa polyfunkčného objektu výlučne cez bežný účet č. X.,

resp. účet č. X., pričom dlžník poškodil svojich veriteľov tým, že na spoločnosť A., spol. s r.

o. previedol súbor nehnuteľností, za ktorý mu nebola zaplatená žiadna odplata.

Rozsudkom č. k. -171 z 10. apríla 2008 krajský súd rozhodol tak, že

žalovanému uložil povinnosť vylúčiť predmetnú nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty

úpadcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd odvolací) rozsudkom č. k. 1Obo

81/2008, -211 z 22. apríla 2009 rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 10. apríla 2008 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd dovolací) na základe

mimoriadneho dovolania rozhodol uznesením č. k. -316 z 27. novembra

2012, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -171 z 10. apríla

2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , 1Obo 85/2008-

211 z 22. apríla 2009 v napadnutej potvrdzujúcej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na

ďalšie konanie.

3

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 24. septembra 2003 bol na

majetok dlžníka S. vyhlásený konkurz. Dňa 17. 02. 2004 správca zaradil do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu byt č. X., bezpodielovými spoluvlastníkmi ktorého sú žalobcovia na základe

Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníctva domu z 22. 07. 2002, uzavretej medzi

nimi ako nadobúdateľmi a spoločnosťou P. spol. s r. o., B. ako prevádzajúcim. Žalobcovia

v lehote určenej vo výzve konkurzného súdu podali dňa 25. 03. 2004 podľa ust. § 19 ods. 2

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„ZKV“) žalobu o vylúčenie bytu č. X. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Vyššie uvedené

skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli, rovnako ako medzi nimi nebolo sporné ani

uzavretie Zmluvy o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002 medzi S.

a spoločnosťou A., spol. s r. o., Zmluvy o postúpení práv a povinností medzi spoločnosťou

A., spol. s r. o. a spoločnosťou P. spol. s r. o. a uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu

a spoluvlastníctva domu z 22. 07. 2002 medzi spoločnosťou P. spol. s r. o. a žalobcami.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -356 z 20. októbra 2009

bola zamietnutá žaloba správcu konkurznej podstaty úpadcu S. voči žalovaným B. a L.,

ktorou sa správca domáhal určenia vlastníckeho práva k bytu č. X.. Rozsudok Okresného

súdu Bratislava IV bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

396 z 12. mája 2010, pričom dovolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu voči tomuto

rozsudku bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS

SR“) č. k. -294 z 1. decembra 2010.

Spornou otázkou v tomto konaní podľa názoru krajského súdu bola namietaná

absolútna neplatnosť právneho úkonu – Zmluvy o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002

a 03. 04. 2002, ktorou boli postúpené práva a povinnosti zo S. na spoločnosť A., spol. s r. o.,

ako aj neplatnosť všetkých, následne uzavretých zmlúv, týkajúcich sa prevodu bytu č. X..

Krajský súd sa ako otázkou predbežnou zaoberal otázkou vlastníctva k predmetnému

bytu, keďže žaloba o určenie vlastníckeho práva, vedená na Okresnom súde Bratislava IV,

ktorou sa žalovaný správca domáhal určenia vlastníckeho práva k bytu č. X., bola zamietnutá

4

z dôvodu, že správca konkurznej podstaty úpadcu nepreukázal naliehavý právny záujem na

podanej určovacej žalobe.

Krajský súd posúdil Zmluvu o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 a 03. 04.

2002 ako platnú, v súlade s ust. (ďalej aj „“), pretože

obidve zmluvy boli uzavreté slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, bol v nich presne

určený predmet zmluvy a prejavená vôľa účastníkov takúto zmluvu uzavrieť. Ďalej

konštatoval, že je pravdou, že po uzavretí zmluvy o postúpení práv a povinností, vzhľadom na

reťazenie ďalších udalostí týkajúcich sa predmetného bytu, mohli u žalovaného vzniknúť

pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Takéto

podozrenie správcu však malo viesť k podaniu žaloby, ktorou by sa správca v zákonnej lehote

domáhal odporovateľnosti právnych úkonov. Takáto žaloba zo strany správcu však podaná

nebola.

Podľa názoru krajského súdu neobstojí námietka absolútnej neplatnosti Zmluvy

o postúpení práv a povinností, uplatnená správcom z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

V konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by Zmluvami o postúpení práv

a povinností z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002 na strane S. a spoločnosti A., spol. s r. o. došlo ku

konaniu, ktoré by obchádzalo zákon, bolo s ním v rozpore alebo bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Účastníci týchto zmlúv v nich jasne prejavili svoju vôľu realizovať obchodný prípad

prevodom práv a povinností k výstavbe predmetného bytu, pričom skutočnosť, že tieto práva

a povinnosti boli následne postúpené na ďalšie štyri spoločnosti, vrátane spoločnosti P. spol. s

r. o., sama o sebe ešte nemôže byť dôvodom na posúdenie týchto zmlúv ako absolútne

neplatných z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Ako na pojednávaní uviedol svedok R.

(konateľ spoločnosti A., spol. s r. o.), tento mal vedomosť o tom, že časť odplaty za

postúpenie práv a povinností na spoločnosť P. spol. s r. o. mala byť použitá na čiastočnú

úhradu záväzkov voči S..

Po vykonaní dokazovania krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je

potrebné a spravodlivé poskytnúť právnu ochranu žalobcom, ktorí dňa 22. 07. 2002 riadne

uzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníctva domu so spoločnosťou P. spol.

5

s r. o. a ktorí v čase jej podpisu mohli v otázke preukázania vlastníckeho práva vychádzať len

z výpisu z katastra nehnuteľností, v ktorom bola ako vlastník bytu uvedená spoločnosť P.

spol. s r. o. Žalobcovia v čase podpisu kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetného bytu,

nemohli mať reálnu vedomosť o tom, že medzi S. a veriteľmi P., a. s. a M., a. s. bola uzavretá

nejaká zmluva, keďže ani na výpise z LV k predmetnému bytu neboli uvedené žiadne ťarchy,

a preto ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti a ostražitosti žalobcovia nemohli mať

vedomosť o tom, že by kupovaná nehnuteľnosť mohla mať právne alebo iné vady. Žalobcovia

podpísali kúpnu zmluvu v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľností a zaplatili kúpnu cenu,

ktorá bola porovnateľná so všeobecnou cenou určenou znaleckým posudkom č. 74/2002.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd posúdil namietanú Zmluvu o postúpení práv a povinností

z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002 ako platnú a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nadobudli

vlastníctvo k predmetnému bytu na základe riadne uzavretej zmluvy z 22. 07. 2002, krajský

súd konštatoval, že nadobudnutie vlastníctva k bytu žalobcami bolo v konaní riadne

preukázané. Keďže predmetný byt v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu už

úpadcovi nepatril a úpadca tento byt nenadobudol ani v priebehu konkurzného konania,

krajský súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vylúčiť predmetný byt zo súpisu

majetku konkurznej podstaty úpadcu.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej

lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd nesprávne vyhodnotil všetky skutočnosti

a vykonané dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu a tým dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Odvolateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že Zmluvy o postúpení práv

a povinností z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002, uzavreté medzi S. a spoločnosťou A., spol. s r. o.

sú platné, pretože boli uzavreté v súlade s ust. . Naopak, podľa jeho názoru pri

uvedených zmluvách nedošlo k prejaveniu vážnej a slobodnej vôle nadobudnúť odplatne

nehnuteľnosti spoločnosťou A., spol. s r. o., čo vyplynulo aj z výpovede svedka R. na

pojednávaní súdu dňa 29. 10. 2013, ktorý uviedol, že celú obchodnú transakciu dohodol

a zorganizoval dnes už nebohý J., pričom on ako štatutár spoločnosti iba podpisoval zmluvy

a príjmové pokladničné doklady a s relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa prevodov

6

nebol oboznámený. Právne úkony R. preto v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako

slobodné a vážne. Krajský súd sa tiež nezaoberal preukazovaním, či štatutárne orgány S.

konali vo veci prevodu nehnuteľností na spoločnosť A., spol. s r. o na základe prijatého

uznesenia členskej schôdze, čo v predchádzajúcich konaniach tvrdil svedok JUDr. P. –

podpredseda S., pričom súd akceptoval tvrdenie tohto svedka bez toho, aby túto skutočnosť aj

preveril. Úmyslom, vôľou a cieľom zúčastnených osôb podľa názoru odvolateľa nebolo

odplatne previesť nehnuteľnosti na spoločnosť A., spol. s r. o., ale ich „darovanie“ štyrom

spoločnostiam spôsobom „tunelovania úpadcu“ cez nastrčenú nemajetnú jednoosobovú

spoločnosť, a to fiktívnymi úkonmi a zhodným organizovaným konaním personálne

prepojených osôb. Išlo teda jednoznačne o pripravené „tunelovanie úpadcu“ a bezodplatné

nadobudnutie nehnuteľností určeným osobám s úmyslom poškodiť S. a jeho veriteľov

a profitovať z takto nepoctivo nadobudnutých nehnuteľností s cieľom znemožniť správcovi

konkurznej podstaty úpadcu uplatňovanie pohľadávok na zaplatenie ceny nehnuteľností od

ich nadobúdateľov. Uvedené prevody neboli iba v rozpore s dobrými mravmi, ale aj so

zákonom, pričom došlo aj k podvodnému konaniu. Aj keď sa v trestnom konaní

nepreukázalo, že konateľ R. sa pri uvedených prevodoch dopustil trestného činu, avšak

z výsledkov dokazovania v trestnom konaní vyplýva, že dôvod na vedenie trestného stíhania

bol daný voči J., ktorý však pred začatím trestného konania bol zavraždený. Uskutočnenie

prevodov nehnuteľností za sumu cca 35 miliónov SK, bez overenia platobných možností

nadobúdateľa A., spol. s r. o. túto sumu zaplatiť a bez akéhokoľvek zabezpečenia tohto

záväzku, ako aj následné okamžité „darovanie“ týchto nehnuteľností ďalším pripraveným

subjektom, a to bez ohľadu na to, že A., spol. s r. o. odplatu v dohodnutej výške a lehote

nezaplatila, je zjavným úmyselným a organizovaným tunelovaním úpadcu. Skutočnosť, že

JUDr. P. ako štatutár S. následne zabezpečil nahradenie dovtedajšieho záložného práva

k prevádzaným nehnuteľnostiam záložným právom k iným nehnuteľnostiam bez toho, aby S.

obdržalo akúkoľvek úhradu za prevedené nehnuteľnosti je jasným dôkazom toho, že od

počiatku vedel, že S. nikdy žiadnu odplatu za prevedené nehnuteľnosti neobdrží. Po výmaze

záložného práva v katastri nehnuteľností boli nehnuteľnosti prevedené v rovnaký deň

zmluvami na ďalšie subjekty, čo krajský súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, avšak práve

táto skutočnosť preukazuje, že išlo o vopred pripravený „scenár“ bezodplatného získania

nehnuteľností a takýto úkon nemožno považovať za úkon v súlade s dobrými mravmi.

7

Zároveň je zjavné, že pri týchto úkonoch nebola prejavená vážna a slobodná vôľa zmluvných

strán a pre absenciu tejto rozhodujúcej náležitosti právneho úkonu sú tieto úkony aj z tohto

dôvodu neplatné pre rozpor so zákonom. Je pravda, že zmluvným stranám nie je zákonom

zakázané prevádzať nehnuteľnosti aj bezodplatne, avšak vôľa previesť nehnuteľnosti

bezodplatne musí byť v zmluve jednoznačne vyjadrená, a nie zastretá nevážnym prejavom

vôle. Je neprípustné, aby subjekt, ktorý je zadĺžený, bez možnosti splatiť svoje dlhy iným

spôsobom, než predajom svojho majetku, „daroval celý svoj majetok“ tretím osobám. Takéto

nepoctivé konanie nemožno hodnotiť inak, ako konanie, ktoré nie je v súlade s dobrými

mravmi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu

trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie.

K odvolaniu žalovaného zaslali žalobcovia písomné vyjadrenie. Uviedli, že napadnutý

rozsudok krajského súdu považujú za zákonný, ale aj súladný s

(ďalej aj „Ústava SR“) a ústavným princípom o spravodlivosti súdneho konania podľa článku

46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej aj „Dohovor“). Požiadavka, aby neexistovali dva protichodné názory o tej istej

otázke – o vlastníckom práve žalobcov alebo žalovaného – je zabezpečená tým, že rozsudok

o určovacej žalobe pôsobí v posudzovanom prípade prejudiciálne voči neskoršej žalobe na

plnenie (ust. ). Ak v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp. zn. bola žaloba správcu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému

bytu voči terajším žalobcom zamietnutá, tak žalovaný správca nemal právo tento byt zapísať

do konkurznej podstaty úpadcu ako vlastníctvo úpadcu, pretože by išlo o reparáciu

právoplatného rozsudku inými prostriedkami, než upravuje platné právo (§ 228 a nasl., resp.

a nasl. ).

Ochrana legitímneho očakávania – ústavný princíp vyplývajúci z

SR, ako integrálnej súčasti základného práva podľa čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru

8

našla správnu reflexiu vo výklade aplikovaných noriem jednoduchého práva krajským súdom,

ktorý žalobe žalobcov voči žalovanému správne vyhovel. Krajský súd sa tiež správne zaoberal

otázkou dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalobcami, ktorí vychádzali

z dôvery v kataster nehnuteľností, v ktorom bol byt evidovaný na predávajúceho (nie na

úpadcu), pričom aj celé vkladové konanie bolo pod dohľadom štátu, resp. katastra

nehnuteľností, ktorý pri prevode posudzoval platnosť kúpnej zmluvy.

V závere vyjadrenia žalobcovia poukázali na to, že v prípade ich neúspechu v konaní,

t.j. ak by ich nehnuteľnosť bola zahrnutá do konkurznej podstaty, by už nikdy viac nedostali

späť peniaze, ktoré vyplatili predávajúcemu titulom kúpnej ceny bytu. Takýto právny stav by

postihol toho, kto konal podľa platného práva a spoliehal sa na to, že štátnymi orgánmi

evidované vlastnícke vzťahy sú v súlade s platným právom, čo je stav zjavne neudržateľný

a v rozpore s princípom právnej istoty, resp. dôvery občana v platné právo.

S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ust. ),

prejednal vec v rozsahu odvolania podľa ust. , bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že sú splnené zákonné

podmienky na jeho zrušenie.

Predmetom konania je vylučovacia (excízna) žaloba, ktorou sa žalobcovia v zmysle

ust. § 19 ods. 2 ZKV domáhajú, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu sporný

byt č. X., zapísaný na LV č. X.. Otázku týkajúcu sa vlastníckeho práva (prípadne iného práva)

k vylučovanej veci v konaní podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV súd posudzuje len ako otázku

predbežnú.

Z obsahu spisu vyplýva, že konkurz na majetok dlžníka S. bol vyhlásený uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 24. 09. 2003, pričom žalovaný správca zaradil

sporný byt do súpisu konkurznej podstaty úpadcu dňa 17. 02. 2004 na základe domnienky, že

9

prevod predmetnej nehnuteľnosti z úpadcu na prvého nadobúdateľa – spoločnosť A., spol. s r.

o. je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože právny úkon bol urobený v rozpore so

zákonom, zákon obchádza a zároveň bol urobený aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže

dlžník S. podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. uzavrel dňa 18.7.2001 zmluvu s veriteľom 1/ - P.,

a. s. a veriteľom 2/ - M., a. s., ktorou sa zaviazal, že od podpisu zmluvy bude realizovať

všetok svoj bezhotovostný platobný styk týkajúci sa polyfunkčného objektu výlučne cez

bežný účet č. X., resp. účet č. X., pričom dlžník (t. č. úpadca) mal poškodiť veriteľov tým, že

bezodplatne previedol súbor nehnuteľností na spoločnosť A., spol. s r.o., ktorá ich následne

previedla na ďalšie spoločnosti, vrátane spoločnosti P. spol. s r. o., od ktorej predmetný byt

nadobudli žalobcovia.

V predmetnom konaní žalobcovia poukazovali na to, že byt nadobudli do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu

a spoluvlastníctva domu, ktorú dňa 22. 07. 2002 uzavreli ako nadobúdatelia so spoločnosťou

P. spol. s r. o., B. ako prevádzajúcim, ktorý v čase podpisu zmluvy bol v príslušnom katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetného bytu a ktorému za byt zaplatili kúpnu cenu

v sume 2 800 000 Sk. Žalobcovia podanou žalobou žiadajú vylúčiť predmetný byt zo súpisu

konkurznej podstaty úpadcu s poukazom na to, že žalovanému správcovi konkurznej podstaty

úpadcu neprislúcha vlastnícke právo k predmetnému bytu. Vo vyjadrení k odvolaniu zároveň

žalobcovia namietli, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 18C

21/2008 bola právoplatne zamietnutá žaloba správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. A.

voči nim, z dôvodu ktorého žalovaný správca nemal právo predmetný byt zapísať do súpisu

konkurznej podstaty úpadcu a zároveň že v posudzovanom prípade rozsudok o určovacej

žalobe pôsobí prejudiciálne voči neskoršej žalobe na plnenie (ust. ).

K vyjadreniu žalobcov odvolací súd uvádza, že sa s ním nestotožňuje, pretože sporný byt bol

do súpisu konkurznej podstaty úpadcu zapísaný dňa 17. 02. 2004, t. j. predtým, ako JUDr. A.

bola dňa 13.03.2008 podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde

Bratislava IV, pričom o uvedenej žalobe bolo právoplatne rozhodnuté až v máji 2010 po tom,

čo rozsudok Okresného súdu Bratislava IV bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -396 z 12. mája 2010 (dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok proti tomuto rozsudku bolo následne odmietnuté uznesením NS SR sp. zn. 5Cod

10

211/2010 z 1. decembra 2010.) Z ust. § 19 ods. 1 ZKV vyplýva, že ak existujú pochybnosti

o tom, či vec patrí do podstaty, táto sa zapíše do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch

uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú jej

zaradenie do súpisu. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na to, že rozsudok o určovacej žalobe

vydaný Okresným súdom Bratislava IV pod č. k. -356 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -396 z 12. mája 2010 nie je záväzný pre

Krajský súd v Bratislave v predmetnom konaní o vylúčenie spornej nehnuteľnosti zo súpisu

konkurznej podstaty úpadcu- pokiaľ ide o posúdenie prejudiciálnej otázky ohľadne

vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pretože žaloba o určenie vlastníckeho práva

podaná správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. A. bola zamietnutá z procesného

dôvodu, konkrétne pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu – JUDr. A. na

podanej určovacej žalobe v zmysle ust. ) a rozhodnutie v tejto veci preto nebráni

tomu, aby si súd v konaní o vylúčenie spornej nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty

úpadcu sám prejudiciálne posúdil otázku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,

nakoľko v konaní o vylučovacej žalobe je súd v zmysle ust. § 19 ods. 2 ZKV oprávnený

prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva (prípadne iného práva) k vylučovanej

veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu

správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu. Výsledkom takého konania nie je určenie vlastníckeho práva žalobcov, ale

výrok, ktorým súd buď zamietne vylučovaciu žalobu alebo rozhodne o vylúčení veci zo

súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ku ktorej žalovaný správca nepreukáže vlastnícke právo

(prípadne iné právo) a neosvedčí tak správnosť svojho postupu pri zapísaní tejto veci do

súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sporný byt č. X. spolu so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu bol vo vlastníctve

úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok (24. 09. 2003) alebo že by ho úpadca

nadobudol počas konkurzu. Naopak, žalobcovia v konaní preukázali, že sporný byt

s príslušenstvom nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníctva

domu, uzavretej dňa 22. 07. 2002 so spoločnosťou P. spol. s r. o., B. za dohodnutú kúpnu

cenu 2 800 000 Sk, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 14. 10. 2002 pod č.

11

V X./X. Katastrálnym úradom v B., Správou katastra B. X.. Zápis vkladu vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností (v danom prípade v prospech žalobcov) platí a je záväzný pre

každého, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Žalovaný v konaní namietal absolútnu neplatnosť Zmlúv o postúpení práv a povinností

z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002, uzavretých medzi dlžníkom S. a spoločnosťou A., spol. s r. o.

pre rozpor so zákonom, jeho obchádzanie a rozpor s dobrými mravmi tvrdiac, že v zmluve

z 18. 07. 2001 sa dlžník S. zaviazal, že od podpisu uvedenej zmluvy bude realizovať všetok

svoj bezhotovostný platobný styk, týkajúci sa polyfunkčného objektu, výlučne cez bežný účet

č. X., resp. účet č. X., avšak napriek uvedenému záväzku dlžník previedol celý súbor

nehnuteľností Zmluvami o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002 na

spoločnosť A., spol. s r. o., ktorá nehnuteľnosti následne previedla na ďalšie spoločnosti,

pričom k poškodeniu veriteľov úpadcu malo dôjsť z dôvodu, že úpadca za prevod

nehnuteľností neobdržal žiadnu odplatu. Žalovaný tiež namietal, že Zmluvy o postúpení práv

a povinností neboli uzavreté slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 ods.

1 , pretože predmetom týchto zmlúv bolo „darovanie“ súboru nehnuteľností spoločnosti

A., spol. s r. o. a následne ďalším spoločnostiam. Zmluvné strany nemohli slobodne a vážne

prejaviť vôľu nadobudnúť súbor nehnuteľností odplatne, keďže išlo o vopred pripravený

„scenár“ bezodplatného získania nehnuteľností. Okrem toho tiež namietal, že prevod

nehnuteľností zo strany S. nebol realizovaný na základe uznesenia členskej schôdze, ale

svojvoľného konania JUDr. P. – podpredsedu S., čím sa krajský súd nezaoberal, keďže len

akceptoval tvrdenie JUDr. P., že prevod nehnuteľností bol realizovaný na základe uznesenia

členskej schôdze S..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že súd posúdil Zmluvy

o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002 ako platné v súlade s ust. § 37

ods. 1 , pričom konštatoval, že zmluvy boli uzavreté slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, bol v nich presne určený predmet zmluvy a prejavená vôľa účastníkov takúto

zmluvu uzavrieť. Ďalej krajský súd konštatoval, že je pravdou, že po uzavretí Zmluvy

o postúpení práv a povinností, vzhľadom na reťazenie ďalších udalostí, týkajúcich sa

predmetného bytu, mohli u žalovaného vzniknúť pochybnosti o platnosti predmetných zmlúv

12

z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Takéto podozrenie správcu však podľa názoru súdu

malo viesť k podaniu žaloby o odporovateľnosť právnych úkonov, ktorá však zo strany

správcu nebola podaná. Neobstojí potom námietka absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení

práv a povinností, uplatnená správcom z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. V konaní

nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by Zmluvami o postúpení práv a povinností

z 27. 03. 2002 a 03. 04. 2002 došlo na strane S. a spoločnosti A., spol. s r. o. ku konaniu,

ktoré by obchádzalo zákon, bolo v rozpore so zákonom alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Skutočnosť, že práva a povinnosti boli následne postúpené na ďalšie štyri spoločnosti, vrátane

spoločnosti P. spol. s r. o. sama o sebe nemôže byť dôvodom na posúdenie týchto zmlúv ako

absolútne neplatných z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Ďalej krajský súd tiež konštatoval,

že svedok R. na pojednávaní súdu uviedol, že mal vedomosť o tom, že časť odplaty za

postúpenie práv a povinností na spoločnosť P. spol. s r. o. mala byť použitá na čiastočnú

úhradu záväzkov voči S..

Vyššie uvedené závery krajského súdu považuje odvolací súd za predčasne vyslovené,

bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu veci. NS SR ako súd dovolací v uznesení

č. k. -316 z 27. novembra 2012 uložil Krajskému súdu v Bratislave ako

súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach preukazujúcich, či išlo o platné

alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami v 1. a 2. rade a posúdenie

predbežnej otázky, či sa pri celom súbore zmlúv, ktorými bol prevedený majetok úpadcu na

tretie osoby, jednalo o absolútne neplatný právny úkon. V danej veci zostalo dokazovaním

nepreukázané tvrdenie žalovaného, že absolútna neplatnosť uvedených prevodov spočívala

v zhodnom a účelovom konaní osôb podieľajúcich sa na týchto transakciách, na základe

organizovaného, vopred pripraveného, tzn. úmyselného konania osôb, konajúcich v súčinnosti

s vtedajšími štatutárnymi zástupcami úpadcu, ktorých cieľom bolo poškodiť žalovaného

a jeho veriteľov.

Predmetom konania tak, ako už bolo vyššie konštatované, je vylúčenie sporného bytu

č. X. s príslušenstvom zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý žalovaný správca zahrnul

do uvedeného súpisu na základe domnienky, že prevod sporného bytu z úpadcu na prvého

nadobúdateľa je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, jeho obchádzanie

13

a rozpor s dobrými mravmi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva,

že tento posudzoval platnosť Zmlúv o postúpení práv a povinnosti z 27. 03. 2002 a 03. 04.

2002. Byt č. X. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu

bol však len predmetom prevodu na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností z 03. 04.

2002. Zmluva o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 sa týkala prevodu iných bytov

a nebytových priestorov, ktoré nie sú predmetom tohto konania, preto aj posudzovanie

platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností z 27. 03. 2002 krajským

súdom bolo nad rámec žalobcami uplatneného nároku a žalobného petitu, ako aj žalobcami

uplatneného inštitútu vylúčenia veci-bytu č. X. zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu podľa

ust. § 19 ods. 2 ZKV. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní preto bude zamerať svoju

pozornosť na skúmanie platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností

z 03. 04. 2002. Uvedená zmluva bola uzavretá medzi S. ako stavebníkom 1 a spoločnosťou

A., spol. s r. o., Bratislava ako stavebníkom 70. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie časti

práv a povinností zo stavebníka 1 na stavebníka 70, ktoré stavebníkovi 1 vyplývajú zo zmluvy

o výstavbe a ktoré sú špecifikované v článku 1 bode 2 zmluvy a týkajú sa troch bytov (vrátane

sporného bytu č. X.). Z článku 3 (záverečné ustanovenia) bodu 8 zmluvy z 03.04.2002

vyplýva, že stavebník 70 dlhuje ku dňu podpísania tejto zmluvy stavebníkovi 1 čiastku

6 182 162 Sk, ktorú stavebník 70 zaplatí stavebníkovi 1 najneskôr do 15. 04. 2002. Táto

pohľadávka bola cedovaná na P., a. s., B., filiálku B. a musí byť zaplatená výlučne na účet č.

X.. Z posledného odseku preambuly zmluvy ďalej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že

v súlade s článkom XI. ods. 10 zmluvy o výstave môžu účastníci tejto zmluvy, t. j. stavebník

1 a stavebník 2 (ktorým je P., a. s., B.) až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na

stavbu „Polyfunkčný bytový objekt s garážami č. 6 – Dlhé diely“ postúpiť práva a povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o výstavbe, resp. ich časť na tretiu osobu a v súlade s týmto

ustanovením postupuje stavebník 1 časť svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy o výstavbe na

stavebníka 70. V spise sa nenachádza zmluva o výstavbe, ktorú mal stavebník 1 uzavrieť dňa

25. 10. 2001 so stavebníkom 2, a preto nie je zrejmé, či postúpenie práv a povinností

vyplývajúcich zo zmluvy o výstavbe (resp. ich časť) na spoločnosť A., spol. s r. o., B. bolo

uskutočnené v súlade s článkom XI. ods. 10 zmluvy o výstavbe. Z článku I. (predmet

zmluvy) vyplýva, že predmetom zmluvy z 03. 04. 2002 bolo postúpenie časti práv

a povinností týkajúcich sa nehnuteľností špecifikovaných v bode 2. citovaného článku.

14

Z tvrdenia žalobcov, ako aj Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníctva domu z 22.

07. 2002 vyplýva, že žalobcovia ako nadobúdatelia mali nadobudnúť sporný byt od

spoločnosti P. spol. s r. o., B., ktorá podľa článku I. bodu 1 uvedenej zmluvy mala byť

výlučným vlastníkom sporného bytu, ktorý mala nadobudnúť ako stavebník. Uvedené

skutočnosti rovnako nie je možné overiť zo strany odvolacieho súdu, pretože z obsahu

spisového materiálu nie je zrejmé a v konaní nebolo ani zisťované, kto vlastnícke právo

k spornému bytu nadobudol originálnym spôsobom a kedy. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva

bytu a spoluvlastníctva domu z 22. 07. 2002 sa javí, že by to mala byť spoločnosť P. spol. s r.

o., B., ktorá podľa tvrdenia svedka R. (konateľa spoločnosti A., spol. s r.o.) mala za prevod

nehnuteľností zaplatiť spoločnosti A., spol. s r.o. kúpnu cenu 10 007 465 Sk na základe

výdavkového pokladničného dokladu a príjmového pokladničného dokladu z 10.04.2002

(fotokópie ktorých sú založené v spise na č.l 367), z ktorej časť mala byť zaplatená dlžníkovi

S.. V konaní preto bude potrebné zistiť, či dohodnutá odplata (resp. jej časť) za prevod

nehnuteľností na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností z 03.04.2002 bola zaplatená

S.. Došetrenie skutkového a právneho stavu a predloženie relevantných listinných dôkazov je

dôležité pre riadne zistenie skutkového a právneho stavu krajským súdom vo vzťahu

k predmetnému bytu č. X.. Z doteraz vykonaného dokazovania, ako aj obsahu spisového

materiálu vyplýva, že v čase uzavretia Zmluvy o postúpení práv a povinností medzi S.

a spoločnosťou A., spol. s r. o. dňa 03. 04. 2002 predmetom uvedenej zmluvy nebol sporný

byt, ktorý bol predmetom prevodu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu

a spoluvlastníctva domu z 22. 07. 2002, ale len časť práv a povinností týkajúca sa

rozostavaných nehnuteľností - bytov č. X., X. a X. so spoluvlastníckymi podielmi na

spoločných častiach a zariadeniach domu. Z obsahu spisu tiež nevyplýva, kedy bol predmetný

byt dokončený, kedy bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie a kto bol prvým

vlastníkom bytu. Konkurz na majetok dlžníka S. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu

v Bratislave dňa 24. 09. 2003, pričom správca zaradil sporný byt do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu dňa 17. 02. 2004. Podľa zavkladovania Katastrálnym úradom v Bratislave,

Správou katastra Bratislava IV žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu č. X. dňom 14.

10. 2002 (kedy nastali právne účinky vkladu).

15

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní preto bude riadne zistiť skutkový a právny

stav vzťahujúci sa k spornému bytu č. X. (od postúpenia práv a povinností na základe Zmluvy

o postúpení práv a povinností z 03. 04. 2002 po jeho skolaudovanie a nadobudnutie

vlastníckeho práva originárnym spôsobom a zápis v katastri nehnuteľností, vrátane

predloženia relevantných listinných dôkazov preukazujúcich uvedené skutočnosti) a ďalej

zaoberať sa námietkou žalovaného týkajúcou sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu-

Zmluvy o postúpení práv a povinností z 03.04.2002, uzavretej medzi S. a spoločnosťou A.,

spol. s r.o., pričom dôkazné bremeno spočíva na žalovanom správcovi, ktorý musí preukázať

svoje tvrdenie, že Zmluva o postúpení práv a povinností z 03. 04. 2002 bola uzavretá

v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom, resp. zákon obchádza, ako aj správnosť svojho

postupu, v rámci ktorého predmetný byt č. X. zapísal dňa 17. 02. 2004 do súpisu konkurznej

podstaty úpadcu. Z doteraz vykonaného dokazovania nemožno bez ďalšieho nepochybne

vyvodiť, že by úpadcovi svedčilo právo vlastnícke (prípadne iné právo) k spornému bytu č.

X., ktoré by osvedčovalo správnosť postupu žalovaného správcu pri zapísaní spornej

nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci predčasne rozhodol bez riadneho zistenia

skutkového a právneho stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa ust. zrušil a podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého krajský súd vo vyššie

naznačených smeroch doplní dokazovanie, jeho závery právne vyhodnotí a vo veci opätovne

rozhodne.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o náhrade trov odvolacieho

konania (ust. ).

Uznesenie bolo členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

prijaté pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

16

V Bratislave, 28. apríla 2015

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová