Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
efd/395536.d7aa0e.pdf
PDF · 147.59 KB
No categories available
2Tost/7/2015
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 7/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti
obžalovanému RNDr. J. V. a spol., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na neverejnom
zasadnutí dňa 14. apríla 2015 v Bratislave, o sťažnosti krajského prokurátora v Trnave proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11. novembra 2014, sp. zn. 1 T 2/2003, takto
rozhodol:
Podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 napadnuté
uznesenie sa zrušuje a Krajskému súdu v Trnave sa ukladá, aby o veci znovu konal
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave na neverejnom zasadnutí uznesením z 11. novembra 2014,
sp. zn. 1 T 2/2003, podľa § 231 Tr. por., s použitím § 223 ods. 1 Tr. por. a § 11 ods. 1 písm. h/
Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 trestné stíhanie obžalovaných RNDr. J. V. a P.
P., stíhaných pre spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, §
250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
ako štatutárni zástupcovia S. (ďalej len S.) Nitra, napriek tomu, že nemali oprávnenie
na realizáciu bytovej výstavby v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra
vložka č. 10014/N a nedisponovali potrebnými peňažnými prostriedkami na financovanie
bytovej výstavby, v období od 04.04.1998 do 31.03.1999 v Nitre spoločne po predchádzajúcej
vzájomnej dohode aj s M. Z., nar. X. v O., občanom Č., trvale bytom L., okres K., Č.,
uzatvorili alebo z ich pokynu boli uzatvorené s jednotlivými členmi S. Nitra ako fyzickými
osobami zmluvy o zriadení a vedení vkladu člena S. a zmluvy o zriadení a vedení účelového
Bytového rentového vkladu S., pričom záujemcom o byty osobne alebo z ich pokynu
prostredníctvom zamestnancov S. Nitra uvádzali, že nimi poukázané peňažné prostriedky -
vklady budú uložené na termínovanom účte, budú úročené 5% úrokovou sadzbou a budú
použité po vydaní stavebného povolenia na výstavbu konkrétne prideleného bytu, ako aj to, že
S. Nitra má k dispozícii stavebný pozemok, projektovú dokumentáciu, zabezpečené finančné
zdroje a ukázali im prospekty, fotografie a videozáznam bytov, o ktorých tvrdili, že ich S.
Nitra už v minulosti postavilo v Prievidzi a Bojniciach, čo sa však nezakladalo na pravde.
Na základe takto uzatvorených zmlúv, ktoré v rozpore s ich obsahom odkazovali
na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka a nasl. o zmluve o pôžičke, jednotliví členovia
S. Nitra poukázali na účet S. Nitra č. X., vedený v P., a. s. pobočka Nitra príslušné peňažné
prostriedky v sumách od Sk 56.680,40 do 327.030,-v presvedčení, že sa jedná o sumy
predstavujúce 20 % z predbežnej ceny ich konkrétneho už prideleného bytu z plánovanej
výstavby S. Nitra, avšak obžalovanými neboli dodržané podmienky uzatvorených zmlúv,
nikdy nebola uskutočnená žiadna bytová výstavba a poukázané peňažné prostriedky, následne
použili v rozpore s pôvodne deklarovaným účelom, na prevádzkové náklady S. Nitra a iné
účely, čím spôsobili poškodeným J. S. škodu vo výške 85.919,--, R. Š. škodu vo výške
167.100,--, K. P. škodu vo výške Sk 167.100,--, K. V. škodu
vo výške 167.100,--, Ing. K. B. škodu vo výške 167.100,--, M. K. škodu vo výške Sk
113.349,--, K. V. škodu vo výške Sk 56.680,40--, D. S. škodu vo výške Sk 327.030,--, I. B.
škodu vo výške Sk 114.000,--, L. M. škodu vo výške Sk 128.464,--, R. K.
vo výške Sk 167.100,--, Ing. J. J. škodu vo výške Sk 114.630,--, J. V. škodu vo výške
167.100,--, P. F. škodu vo výške 167.100,--, P. K. škodu vo výške Sk 167.100,--, P. D. škodu
vo výške Sk 167.100,--,Ing. L. Z. škodu vo výške Sk 270.660,--, Mgr. Ľ. M. škodu vo výške
Sk 167.100,--, PaedDr. A. S. škodu vo výške Sk 167.l00,--, I. M. škodu vo výške Sk
167.100,--, E. K. škodu vo výške Sk 90.000,--, R. Š. škodu vo výške Sk 167.100,--, H. K.
škodu vo výške Sk 114.630,--, M. J. škodu vo výške 167.100,--, Ing. J. O. škodu vo výške Sk
240.000,--, Ing. I. K. škodu vo výške SK 115.000,--, P. K. škodu vo výške Sk 210.000,--, R.
Š. škodu vo výške Sk 167.100,--, Ing. J. B. škodu vo výške Sk 167.100,--, S. N. škodu vo
výške 167.100,--, D. R. škodu vo výške Sk 167.100,--, S. K. škodu vo výške Sk 167.100,--, T.
J., rod. H. škodu vo výške Sk 114.630,--, Z. F. škodu vo výške Sk 115.000,--, G. S. škodu vo
výške Sk 114.630,--, J. L. škodu vo výške 167.100,--, M. T., rod. S. škodu vo výške 114.630,-
-, I. K. škodu vo výške Sk 167.100,--, J. K. škodu vo výške Sk 167.100,--, I. O. škodu vo
výške 167.100,--, M. D. škodu vo výške Sk 167.100,--, M. M. škodu vo výške Sk 167.100,--,
A.. S. škodu vo výške 167.100,--, S. M. škodu vo výške Sk 167.100,--, Ľ. P., rod. J. škodu vo
výške Sk 114.630,--, Mgr. R. M. škodu vo výške Sk 167.100,--, M. N. škodu vo výške Sk
200.000,--, Z. K. škodu vo výške Sk 167.100,--, M. S. škodu vo výške 167.100,--, R. P. škodu
vo výške 270.660,--, D. K. škodu vo výške Sk 167.100,--, P. S. škodu vo výške Sk 167.100,--,
Ing. M. R. škodu vo výške 167.100,--, A. M. škodu vo výške Sk 167.100,--, N. M. škodu vo
výške Sk 114.630,-- a Ing. A. S. škodu vo výške Sk 146.930,--, čo predstavuje spôsobenú
škodu v celkovej výške Sk 8.967.502,40,--,
zastavil, keďže tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť krajský prokurátor v Trnave,
ktorú odôvodnil nasledovne:
Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorá rozhodne o jeho občianskych
prácach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Porušenie tohto práva však samo osebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania a článok 6
uvedeného Dohovoru ani neuvádza výslovný dôvod pre zastavenie trestného stíhania. Dôvody
pre zastavenie trestného stíhania treba chápať ako zákonom predpokladaný a presne
stanovený zásah do zásady oficiality a legality, ktoré patria medzi základné zásady trestného
konania a nemôžu byť dané na úvahu súdu o „možnosti“ alebo „nemožnosti“ zastavenia
trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku účinného do 31. decembra
2005 ako to vyvodil Krajský súd v Trnave.
Právna prax a judikatúra súdov Slovenskej republiky je doposiaľ jednotná
a vo viacerých prípadoch riešila právne následky porušenia práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zmierňovaním represívnych ustanovení zákona, ale nie zbavením
sa zodpovednosti rozhodovať o vine a treste. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2006, sp. zn. 1 Tz 2/2006,
ktorý v dôvodoch konštatuje, že zastavenie trestného stíhania podľa § 11 ods. 1 písm. h/
Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 odôvodnené Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd je jednoznačným porušením zákona v prospech
obvineného.
Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 zakotvuje, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení protokolu číslo 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra
1998 v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná nie je výslovne stanovená, je však riešená
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota
začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať
na zložitosť prípadu, správanie osôb, ktoré mali prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu akým
štátne orgány záležitosť prejednávali.
S poukazom na hore uvedené aj keď k podstatným prieťahom v dĺžke konania došlo
z dôvodov na strane súdu (čo súd konštatuje na č.l. 6 uznesenia) má za to, že vec mala byť
aj po zmene senátu prejednaná a spravodlivo rozhodnutá.
Krajský prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 149
ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 napadnuté uznesenie zrušil a Krajskému súdu
v Trnave uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Obaja obžalovaní vo vyjadreniach podaných prostredníctvom obhajcov navrhli
sťažnosť prokurátora zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v znení
účinnom do 31. decembra 2005 poukazujúc na ústavnú akceptovateľnosť zastavujúceho
uznesenia krajského súdu, pričom možnosť takého postupu ilustrovali viacerými
rozhodnutiami súdov Českej republiky.., Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v jednom
prípade aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a tiež súdov v Belgicku a Nemecku
a rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 147 ods. 1 Tr. por. v znení
účinnom do 1. januára 2006 správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť krajského prokurátora je dôvodná.
Zdôrazniť treba podstatnú okolnosť, že článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je tou medzinárodnou zmluvou v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
v znení účinnom do 1. januára 2006, ktorá by prikazovala zastaviť trestné stíhanie z dôvodu
neprimeranej dĺžky konania. Legitimizovať postup v napadnutom uznesení s odkazom
na rozhodovaciu prax napr. nemeckého spolkového ústavného súdu je nenáležité, pretože
rozhodnutie o zastavení trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania tu vychádza z iného
právneho základu a síce vnútroštátnej úpravy obsahujúcej mechanizmus reparácie
neprimeranou dĺžkou konania vzniknutej ujmy okrem iného aj zastavením trestného stíhania.
Rozhodnutia, na ktoré poukazuje krajský súd v napadnutom uznesení predstavuje
exces z konštantnej rozhodovacej praxe v riešenej otázke. Teraz rozhodujúci sťažnostný senát
najvyššieho súdu odkazuje na aktuálnu judikatúru. Ide o rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 18. marca 2012, sp. zn. 5 To 14/2009, uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 10 v čiastke 1/2011.
Tu je podrobne vysvetlená dotknutá problematika a okolnosť, že neprípustnosť trestného
stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v inom ustanovení Dohovoru ani v inej medzinárodnej
zmluve, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Dĺžka konania však môže byť dôvodom
pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Poukázať treba aj na to, že súd koná
v zmysle článku 2 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a pokiaľ nemá právny titul
na zastavenie trestného stíhania, je povinný vec prerokovať a rozhodnúť. Odklony v konaní
alebo nevykonanie dokazovania (napr. pri vyhlásení o uznaní viny) sú postupy prípustné len
pri splnení zákonných podmienok.
V tomto smere zodpovedá filozofia zákona princípom spravodlivosti v zmysle
trestnoprávnej ochrany spoločenských záujmov na základe zákona.
Bez ďalšej duplicity argumentácie vo vzťahu k podanej sťažnosti, písomnému
vyjadreniu obžalovaných a najmä označenému judikatórnemu rozhodnutiu treba konštatovať,
že najvyššiemu súdu nezostávalo nič iné ako napadnuté uznesenie podľa § 149 ods. 1 písm. b/
Tr. por. v znení účinnom do 1, januára 2006 zrušiť a Krajskému súdu v Trnave uložiť,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 14. apríla 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Libuša Jánošíková