Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/194/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. S., bytom: J.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou GRUJBÁR, s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50,

917 08 Trnava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radovan Grujbár, proti

ţalovanej: I. B., bytom: A., zastúpenej JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Nám.

SNP 2, 917 01 Trnava, o zaplatenie 15.572,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave zo dňa 30. októbra 2013, sp. zn. -272, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej

kancelárie GRUJBÁR s.r.o., zriadený v T. č. účtu: X. náhradu trov dovolacieho konania

v sume 328,38 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) rozsudkom zo dňa

30. októbra 2013, sp. zn. potvrdil podľa ustanovenia ako

vecne správny rozsudok Okresného súdu Trnava z 18. apríla 2012 č. k. -229

ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 5.069,78 € s 8,5 %

ročným úrokom z omeškania od 5. mája 2008 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Ďalej

zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 1.370,32 €. Súd prvého

stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ţe ţalobca spolu s bývalou

manţelkou zo spoločných prostriedkov – z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového

spoluvlastníctva – uskutočnili rekonštrukciu bytu, vlastníčkou ktorého je ţalovaná, rovnako

ako mal za preukázanú aj skutočnosť, ţe zo strany ţalovanej ako prenajímateľky bytu došlo

k udeleniu súhlasu s vykonaním rekonštrukcie, neprotestovala proti nej a nemala ani ţiadne

2

námietky a je zrejmé, ţe prinajmenšom dala súhlas k rekonštrukcii konkludentným spôsobom.

Súd prvého stupňa konštatoval, ţe dospel k záveru, ţe návrh ţalobcu je dôvodný v sume

5.069,78 €, čo predstavuje polovicu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda

hodnota bytu ţalovanej po zohľadnení opotrebovania veci ţalobcom ku dňu 18. februára

2008, do ktorej doby ţalobca v byte býval a do ktorej doby teda aj vec opotrebovával. Súd

prvého stupňa uviedol, ţe priznal ţalobcovi polovicu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila

hodnota bytu z dôvodu, ţe rekonštrukcia sa vykonávala počas manţelstva ţalobcu a jeho

bývalej manţelky a na rekonštrukciu boli pouţité finančné prostriedky patriace

do ich bezpodielového spoluvlastníctva, polovica teda podľa súdu prvého stupňa patrí bývalej

manţelke ţalobcu. Súd prvého stupňa tak návrh vo zvyšku zamietol. Ţalobcovi priznal

zo sumy 5.069,78 € aj úrok z omeškania v sume 8,5 % ročne, ktorá úroková sadzba bola

platná v čase predmetného vzťahu, a to od 5. mája 2008, od ktorého dňa sa ţalovaná dostala

do omeškania na základe písomnej výzvy zo strany ţalobcu na zaplatenie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie účastníkov konania ako

vecne správne potvrdil podľa a v odôvodnení napadnutého rozsudku

uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav, ţe

navrhovateľ spolu s bývalou manţelkou uskutočnili rekonštrukciu bytu, ktorého vlastníčkou

je ţalovaná, zo spoločných prostriedkov – z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového

spoluvlastníctva. Rovnako sa odvolací súd stotoţňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, ţe

mal za preukázané, ţe zo strany ţalovanej došlo k udeleniu súhlasu s vykonaním

rekonštrukcie. Ďalej v napadnutom rozsudku uvádza, ţe súd prvého stupňa daný právny vzťah

aj nárok ţalobcu správne posúdil podľa , keď zmeny

na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. To podľa

odvolacieho súdu znamená, ţe ak mal zistený konkludentný súhlas s rekonštrukciou, ale

nedohodli sa na úhrade nákladov zo strany ţalovanej, potom mohol ţalobca ako nájomca

poţadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci (investície).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie z dôvodov podľa

ustanovenia , pretoţe v konaní došlo k vadám podľa ust.

písm. f/ tým, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom a ďalej podľa

ods. 2 písm. c/ preto, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa ţalovanej súd prvého stupňa ako aj odvolací súd pouţili správne ustanovenie zákona,

ale nesprávne ho vyloţili a postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva

3

ţalovanej na súdnu ochranu v zmysle ako aj právo

na spravodlivý postup podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Ţalovaná ďalej uviedla, ţe má za to, ţe pokiaľ je postup súdov v rozpore

s cit. článkami, je potrebné konštatovať, ţe sa jedná o postup súdov smerujúci k zmätočnému

rozhodnutiu s tým dôsledkom, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/. Zároveň poukázala na ustálenú judikatúru súdov

(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. -405), kde malo

byť konštatované, ţe s poţiadavkou na spravodlivý proces, ako aj na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia,

ale aj napr. existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými

zisteniami, ako aj vnútorná protirečivosť jednotlivých častí odôvodnenia. Ţalovaná uviedla,

ţe je nesporné, ţe medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov v predmetnom

konaní je extrémny nesúlad. Ţalovaná ţiada, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho

súdu tak, ţe ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu zaplatiť ţalovanej všetky trovy

konania. Zároveň ţiada o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu v spojení

s rozsudkom súdu prvého stupňa.

Ţalobca vyjadrením k dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť a zaviazať ţalovanú

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 377,94 € (2x 18,93 + 2x 8,04 €).

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok

pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243

a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti

takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k

záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Vzhľadom na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne

vymenovaných v (t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe

z dôvodov existencie extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami

odvolacieho súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a teda z dôvodu

porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok ako aj z dôvodu porušenia práva ţalovanej ako účastníka konania

na spravodlivé súdne konanie, t.j. z dôvodu ţe napadnutým rozsudkom odvolací súd odňal

ţalovanej moţnosť konať pred súdom.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/

je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poţiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom

treba dospieť k záveru, ţe s tam uvedenými poţiadavkami je v rozpore nielen úplný

či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď

právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i

len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali

byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom

práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť

náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať

jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto poţiadavky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa a spĺňa ho aj rozsudok prvostupňového súdu.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Oba súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, opísali

priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania, citovali právne predpisy, z ktorých vyvodili svoje právne závery.

Odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnil v zmysle ustanovenia ,

poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania a náleţitú

pozornosť venoval právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia tak spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ).

Ţalovaná svoje dovolanie odôvodnila tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2

písm. c/ (t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

, sp.zn. ). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň

je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretoţe

(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania

neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn.

, sp.zn. ). I keby podľa názoru dovolateľov išlo o nesprávne

právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by

ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie,

či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy

aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci

nešlo). Keďţe dovolanie ţalovanej nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

, ). Úspešný ţalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 377,94 € (2 x 180,93 € + 2 x 8,04 €

reţijný paušál). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu

právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobcovi, a to vyjadrenie k dovolaniu. Sadzbu tarifnej odmeny

určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych sluţieb v sume

320,34 €, čo s reţijným paušálom (8,04 €) predstavuje spolu 328,38 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová