Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7f7/394445.c5dbc6.pdf
PDF · 119.28 KB
No categories available
7Cdo/194/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 194/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. S., bytom: J.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou GRUJBÁR, s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50,
917 08 Trnava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radovan Grujbár, proti
ţalovanej: I. B., bytom: A., zastúpenej JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom so sídlom Nám.
SNP 2, 917 01 Trnava, o zaplatenie 15.572,12 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 18 C 197/2008, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave zo dňa 30. októbra 2013, sp. zn. 24 Co 219/2012-272, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej
kancelárie GRUJBÁR s.r.o., zriadený v T. č. účtu: X. náhradu trov dovolacieho konania
v sume 328,38 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) rozsudkom zo dňa
30. októbra 2013, sp. zn. 24 Co 219/2012 potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny rozsudok Okresného súdu Trnava z 18. apríla 2012 č. k. 18 C 197/2008-229
ktorým súd prvého stupňa zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 5.069,78 € s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania od 5. mája 2008 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Ďalej
zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 1.370,32 €. Súd prvého
stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, ţe ţalobca spolu s bývalou
manţelkou zo spoločných prostriedkov – z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva – uskutočnili rekonštrukciu bytu, vlastníčkou ktorého je ţalovaná, rovnako
ako mal za preukázanú aj skutočnosť, ţe zo strany ţalovanej ako prenajímateľky bytu došlo
k udeleniu súhlasu s vykonaním rekonštrukcie, neprotestovala proti nej a nemala ani ţiadne
námietky a je zrejmé, ţe prinajmenšom dala súhlas k rekonštrukcii konkludentným spôsobom.
Súd prvého stupňa konštatoval, ţe dospel k záveru, ţe návrh ţalobcu je dôvodný v sume
5.069,78 €, čo predstavuje polovicu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda
hodnota bytu ţalovanej po zohľadnení opotrebovania veci ţalobcom ku dňu 18. februára
2008, do ktorej doby ţalobca v byte býval a do ktorej doby teda aj vec opotrebovával. Súd
prvého stupňa uviedol, ţe priznal ţalobcovi polovicu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila
hodnota bytu z dôvodu, ţe rekonštrukcia sa vykonávala počas manţelstva ţalobcu a jeho
bývalej manţelky a na rekonštrukciu boli pouţité finančné prostriedky patriace
do ich bezpodielového spoluvlastníctva, polovica teda podľa súdu prvého stupňa patrí bývalej
manţelke ţalobcu. Súd prvého stupňa tak návrh vo zvyšku zamietol. Ţalobcovi priznal
zo sumy 5.069,78 € aj úrok z omeškania v sume 8,5 % ročne, ktorá úroková sadzba bola
platná v čase predmetného vzťahu, a to od 5. mája 2008, od ktorého dňa sa ţalovaná dostala
do omeškania na základe písomnej výzvy zo strany ţalobcu na zaplatenie.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie účastníkov konania ako
vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním správne zistil skutkový stav, ţe
navrhovateľ spolu s bývalou manţelkou uskutočnili rekonštrukciu bytu, ktorého vlastníčkou
je ţalovaná, zo spoločných prostriedkov – z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Rovnako sa odvolací súd stotoţňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, ţe
mal za preukázané, ţe zo strany ţalovanej došlo k udeleniu súhlasu s vykonaním
rekonštrukcie. Ďalej v napadnutom rozsudku uvádza, ţe súd prvého stupňa daný právny vzťah
aj nárok ţalobcu správne posúdil podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zmeny
na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. To podľa
odvolacieho súdu znamená, ţe ak mal zistený konkludentný súhlas s rekonštrukciou, ale
nedohodli sa na úhrade nákladov zo strany ţalovanej, potom mohol ţalobca ako nájomca
poţadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci (investície).
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie z dôvodov podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., pretoţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237
písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť konať pred súdom a ďalej podľa § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa ţalovanej súd prvého stupňa ako aj odvolací súd pouţili správne ustanovenie zákona,
ale nesprávne ho vyloţili a postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva
ţalovanej na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo
na spravodlivý postup podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ţalovaná ďalej uviedla, ţe má za to, ţe pokiaľ je postup súdov v rozpore
s cit. článkami, je potrebné konštatovať, ţe sa jedná o postup súdov smerujúci k zmätočnému
rozhodnutiu s tým dôsledkom, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/. Zároveň poukázala na ustálenú judikatúru súdov
(napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10 Co/15/2011-405), kde malo
byť konštatované, ţe s poţiadavkou na spravodlivý proces, ako aj na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia,
ale aj napr. existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými
zisteniami, ako aj vnútorná protirečivosť jednotlivých častí odôvodnenia. Ţalovaná uviedla,
ţe je nesporné, ţe medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov v predmetnom
konaní je extrémny nesúlad. Ţalovaná ţiada, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho
súdu tak, ţe ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu zaplatiť ţalovanej všetky trovy
konania. Zároveň ţiada o odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu v spojení
s rozsudkom súdu prvého stupňa.
Ţalobca vyjadrením k dovolaniu ţiada dovolanie zamietnuť a zaviazať ţalovanú
zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 377,94 € (2x 18,93 + 2x 8,04 €).
Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok
pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243
O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné, ak smeruje proti
takému jeho rozhodnutiu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k
záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale
sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. (t.j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).
Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup
súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať
a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe
z dôvodov existencie extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami
odvolacieho súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a teda z dôvodu
porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. riadne a presvedčivo
odôvodniť rozsudok ako aj z dôvodu porušenia práva ţalovanej ako účastníka konania
na spravodlivé súdne konanie, t.j. z dôvodu ţe napadnutým rozsudkom odvolací súd odňal
ţalovanej moţnosť konať pred súdom.
Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/
O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poţiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pritom
treba dospieť k záveru, ţe s tam uvedenými poţiadavkami je v rozpore nielen úplný
či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď
právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali
byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom
práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť
náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom
miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať
jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto poţiadavky dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa a spĺňa ho aj rozsudok prvostupňového súdu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Oba súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, opísali
priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania, citovali právne predpisy, z ktorých vyvodili svoje právne závery.
Odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnil v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p.,
poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania a náleţitú
pozornosť venoval právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozhodnutia tak spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Ţalovaná svoje dovolanie odôvodnila tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. (t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2 Cdo 112/2001, sp.zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov
je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým
moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň
je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi
niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe
(ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania
neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn.
3 Cdo 174/2005, sp.zn. 4 Cdo 165/2003). I keby podľa názoru dovolateľov išlo o nesprávne
právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť
by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,
či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či
zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy
aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci
nešlo). Keďţe dovolanie ţalovanej nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť
k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný ţalobca v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 377,94 € (2 x 180,93 € + 2 x 8,04 €
reţijný paušál). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu
právnu sluţbu, ktorú poskytol ţalobcovi, a to vyjadrenie k dovolaniu. Sadzbu tarifnej odmeny
určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych sluţieb v sume
320,34 €, čo s reţijným paušálom (8,04 €) predstavuje spolu 328,38 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. apríla 2015
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová