Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-134-2021.pdf
PDF · 196.71 KB
Case nature
Subarea
15Co/134/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: E.W. S. C. E. W. X. V. I. U. Á. , W. H. X.X.XXXX, M. F. Ž., Y. Č.. XX, v 2. rade: K.. U. Y. C. Á. A. K. V. , W. H. X.X.XXXX, M. F. M. W. U., S. Č.. XX, obaja zastúpení spoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o., IČO: 36 856 380, Bratislava, Einsteinova č. 21, za ktorú koná JUDr. Martin Dočár, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ahoj, IČO: 52 223 132, Bratislava, Sliačska č. 13105/2, zastúpený spoločnosťou Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, Bratislava, Radvanská č. 21, za ktorú koná Mgr. Lukáš Opett, PhD., o návrhu žalobcov v1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. júna 2021, č.k. 64 C 10/2021 -104, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. júna 2021, č.k. 64 C 10/2021 -104,
- vo výroku I. m e n í tak, že návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, z a m i e t a ,
- vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 28.6.2021, č.k. 64 C 10/2021 -104, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť prechod a prejazd žalobcov v 1., 2. rade peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez časť pozemku registra C KN parcelné č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 1.806 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto, vymedzenom geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoviteľa PEMAPA spol. s r. o., IČO: 50 536 338, Bratislava, Račianska č. 33, (ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia) ako pozemok C KN parcelné č. XXXX/XX o výmere 94 m2, za účelom výstavby stavby oboch žalobcov v zmysle rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48, zo dňa 27.5.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2020, a to až do vydania kolaudačného rozhodnutia stavby povolenej rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 27.5.202, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48; uložil žalobcom v 1., 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania práva vyplývajúceho z vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu a prechodu, či už peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez pozemok registra C KN parcelné č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. XX/ XXXX, úradne overenom pod č. XXX/XXXX v prospech vlastníka pozemkov registra C KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, podľa V-XXXXX/XX, zo dňa 31.8.2006, a to až do vydania kolaudačného rozhodnutia stavby povolenej rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo
dňa 27.5.2020, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48; žalobcom v 1., 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. 1.2. Z obsahu uznesenia vyplýva, že obaja žalobcovia sa návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť ich prechod a prejazd peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez časť pozemku registra C KN parcelné č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 1.806 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto, vymedzenom geometrickým plánom č. XX/ XXXX vyhotoviteľa PEMAPA spol. s r. o., IČO: 50 536 338, Bratislava, Račianska č. 33 (ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia) ako pozemok C KN parcelné č. XXXX/XX o výmere 94 m2, za účelom výstavby ich stavby podľa rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 27.5.2020, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2020 s tým, že po dobu platnosti uvedeného výroku sú povinní zdržať sa vykonávania práva vyplývajúceho z vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu a prechodu, či už peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez pozemok registra C KN parcelné č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. XX/XXXX, úradne overenom pod č. XXX/XXXX, v prospech vlastníka pozemkov registra C KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, podľa V-XXXXX/XX, zo dňa 31.8.2006, až do vydania kolaudačného rozhodnutia stavby povolenej rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 27.5.2020, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48. Svoj návrh odôvodnili žalobcovia v 1., 2. rade tým, že sú spoluvlastníci pozemkov v katastrálnom území U., obec Bratislava - Nové Mesto, parcela C KN č. XXXX/X, vinica o výmere 1.009 m2, list vlastníctva č. XXXX; parcela C KN č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 111 m2, list vlastníctva č. XXXX; parcela C KN č. XXXX/X, vinica o výmere 208 m2, list vlastníctva č. XXXX; parcela C KN č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 183 m2, list vlastníctva č. XXXX; parcela C KN č. XXXX/X, vinica o výmere 497 m2, list vlastníctva č. XXXX. Spolu s vlastníctvom vyššie uvedených pozemkov je spojené aj právo užívania cudzej veci - pozemku C KN parcelné č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 1.806 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto, konkrétne právo vyplývajúce z vecného bremena spočívajúce v práve vstupu a prechodu, či už peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez pozemok registra C KN parcelné č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. 20/2005, úradne overenom pod č. 942/2006, v prospech vlastníka pozemkov registra C KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, podľa V-XXXXX/XX, zo dňa 31.8.2006. Pozemok parcelné č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch tzv. priľahlým pozemkom k Polyfunkčnému domu AHOJ so súpisným č. XXXXX (zapísaného taktiež na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto) a je v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ podľa listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto. Správu Polyfunkčného domu AHOJ vykonáva Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov AHOJ, t.j. žalovaný, ktorého predsedom je Ing. Miroslav Lavko. Sú nositeľmi práva stavby „Rodinný dvojdom - 2RD“ na základe právoplatného stavebného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 27.5.2000, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2020. Stavebný úrad v stavebnom povolení konštatoval, že listom vlastníctva preukázali právny vzťah k pozemku C KN parcelné č. XXXX/X na účel príjazdovej komunikácie k stavbe z komunikácie Sliačska. Žalobcovia v 1., 2. rade ďalej uviedli, že problém sa v praktickej rovine prejavil okamžite potom, ako po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia žalobkyňa v 1. rade telefonicky dňa 31.8.2020 oznámila predsedovi spoločenstva Ing. Lavkovi začatie prípravných prác súvisiacich so stavbou (čistenie stavebného pozemku) a informovala ho v tejto súvislosti o využití práva vyplývajúceho z vecného bremena k pozemku C KN parcelné č. XXXX/X a poskytnutiu k tomu nevyhnutnej súčinnosti. Listom zo dňa 1.9.2020 začal žalovaný podmieňovať umožnenie využitia ich práva vyplývajúceho z vecného bremena podmienkami, ktoré nemajú žiadnu zákonnú a zmluvnú oporu, keď požadoval predloženie písomného dokladu s notársky overeným podpisom. Obsahom písomného dokladu mali byť prijaté opatrenia na zabránenie poškodenia majetku v prípade využitia práva prejazdu, špecifikácia konkrétnych strojov, záväzok vyčistenia účelovej komunikácie, záväzok okamžitého zastavenia presunu techniky a uvedenie majetku do pôvodného stavu v prípade spôsobenia škody. Žalovaný bez splnenia uvedenej podmienky im odmietol využitie práva vyplývajúceho z vecného bremena k uvedenému pozemku. Aby nedochádzalo k zvyšovaniu napätia a pritom bolo zabezpečené ich právo k prístupu na ich nehnuteľnosti cez pozemok C KN parcelné č. XXXX/X a právo na realizáciu právoplatne povolenej stavby s prihliadnutím na obavy žalovaného, navrhli mailom zo dňa 16.9.2020 alternatívne riešenie a predložili žalovanému návrh obsahovo štandardnej
nájomnej zmluvy na inú časť pozemku C KN parcelné č. XXXX/X s tým, že po dobu platnosti nájomnej zmluvy sa zdržia využívania svojich práv vyplývajúcich z vecného bremena k tejto parcele. Uvedeným riešením by sa situácia právne elegantným spôsobom vyriešila, dokonca by bola ich užívaním zaťažená omnoho menšia plocha pozemku a vlastníci 58. bytov a 7. nebytových priestorov by nemuseli upravovať a prispôsobovať napríklad parkovanie svojich motorových vozidiel vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce im z ich vecného bremena k dotknutej časti pozemku. Aj keď návrh bol žalovaným mailom zo dňa 21.10.2021 pripomienkovaný a pre nich akceptovateľný, žalovaný nikdy k uzatvoreniu tejto zmluvy nepristúpil. Mailom zo dňa 22.9.2020 bolo z ich strany zaslané ďalšie alternatívne riešenie, návrh zámeny pozemkov, ale žalovaný i v tomto prípade ostal nečinný. Listom zo dňa 21.12.2020 žalovanému vytkli, že zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ je trvalo bránené vo využívaní ich práva vyplývajúceho z vecného bremena. Bez právnej opory vlastníci Polyfunkčného domu AHOJ nerešpektujú svoju povinnosť vyplývajúcu im z vecného bremena a v práve prechodu a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami bránia kladením prekážok, najmä parkovaním motorových vozidiel, výsadbou drevín a krov, osobným bránením a podobne. Žalovanému predložili návrh nájomnej zmluvy na časť pozemku C KN parcelné č. XXXX/X, ktorým by bol zabezpečený prístup na ich pozemky a navrhli i riešenie veci formou odkúpenia časti uvedeného pozemku oproti zrušeniu práva vecného bremena. Vyzvali žalovaného, aby do 31.1.2021 zabezpečil možnosť nerušeného výkonu ich práv v celom ich rozsahu tak, ako vyplývajú z časti „C“ listu vlastníctva č. XXXX (odstránenie prekážok brániacich vo výkone práv vyplývajúcich z vecného bremena, najmä odstránenie motorových vozidiel a iných hnuteľných vecí, odstránenie drevín a krov brániacich vstupu na ich pozemky, odstránenie prekážky na konci účelovej komunikácie brániacej prejazdu motorovým vozidlám a podobne) a uzatvoril kúpnu zmluvu na časť pozemku C KN parcelné č. XXXX/X (pri parcele C KN č. XXXX/X) v rozsahu umožňujúcom prístup motorovým a nákladným vozidlám k ich pozemkom, oproti zrušeniu vecného bremena, alebo uzatvoril nájomnú zmluvu na časť pozemku C KN parcelné č. XXXX/X (pri parcele C KN č. XXXX/ X) v rozsahu umožňujúcom prístup motorovým a nákladným vozidlám k ich pozemkom na dobu 10 rokov, za nájomné 1,- €/kalendárny rok. Tvrdili, že upozornili žalovaného, že ak do 31.1.2021 nebude z dôvodu na jeho strane zrealizované žiadne z vyššie uvedených riešení, bude vzniknutá situácia považovaná za spor a v takom prípade sa s ochranou svojich práv budú nútení obrátiť na príslušný súd. Žalovaný nereagoval a ostal takmer 10 týždňov nečinný. Napriek tomu listom zo dňa 11.3.2021 pripomenuli žalovanému stále aktuálnu alternatívu riešenia - zámenu pozemkov (navrhovanú už dňa 22.9.2020). Mailom zo dňa 12.3.2021 žalobca v 2. rade oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že dňa 18.3.2021 využijú svoje oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena za účelom prejazdu mechanizmu cez zaťažený pozemok a požiadali žalovaného o zabezpečenie nerušeného výkonu tohto práva. Dňa 18.3.2021 im ale nebolo zo strany žalovaného umožnené uplatniť vopred ohlásené právo vyplývajúce z vecného bremena k právu prejazdu motorovými nákladnými a osobnými vozidlami, bolo zabránené zaparkovanými vozidlami vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ. Uvedené skutočnosti sú zdokumentované v notárskej zápisnici spísanej dňa 24.3.2021, č. Nz 7202/2020. Mailom ich právneho zástupcu zo dňa 18.3.2021 bolo žalovanému vytknuté, že napriek tomu, že bol dňa 12.3.2021 vyzvaný k umožneniu výkonu práva vecného bremena, ktoré im vyplýva vo vzťahu k pozemku C KN parcelné č. XXXX/X, prístup nebol zabezpečený. Žalovaný bol opakovane vyzvaný k vykonaniu takých opatrení, ktoré im nebudú do budúcna brániť výkonu práva vyplývajúceho z vecného bremena. Žalovaný nezaujal, s poukazom na list zo dňa 11.3.2021 (návrh zámeny pozemkov), žiadne stanovisko, nepredložil iné konkrétne alternatívne riešenie. Označili preto vyhlásenia o záujme žalovaného o mimosúdne rokovania iba za formálny a právne prázdny krok, ktorý u nich vyvolal presvedčenie, že žalovaný nemá o skutočné riešenie veci žiadny záujem. Vyzvali žalovaného ku konkrétnej odpovedi na navrhovanú zámenu pozemkov s odôvodnením, následne listom zo dňa 26.3.2021 žalovaný odpovedal, že „Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ahoj považuje návrh na zámenu pozemkov za optimálne riešenie“ a priložil grafický návrh, ktorý nie zásadným spôsobom pozmeňuje ich návrh zo dňa 11.3.2021 s tým, že s navrhovaným riešením súhlasili mailom zo dňa 30.3.2021 a požiadali o doručenie návrhu zámennej zmluvy zo strany žalovaného k pripomienkam. Mailom zo dňa 16.4.2021 však žalovaný zrazu prekvapivo oznámil, že zámena pozemkov nie je možná a že na pozemkoch, ktoré mali byť predmetom zámeny, by mali byť vzájomne zriadené vecné bremená. Mailom zo dňa 21.4.2021 ich právny zástupca oznámil žalovanému presvedčenie (vyplývajúce z obsahu komunikácie), že vôbec nekomunikoval s vlastníkmi polyfunkčného domu AHOJ o žiadnom z ich návrhov, označil konanie žalovaného za účelové, bez reálneho záujmu vyriešiť vec dohodou, hoci formálne vôľu deklaruje. Z uvedeného dôvodu pristúpili k prevereniu skutočného záujmu žalovaného uložením podmienky, že ak žalovaným deklarovaná vôľa
ohľadom zriadenia vecných bremien je skutočná, potom nemôže by pre neho prekážkou dočasné uzatvorenie nájomnej zmluvy ako jednoduchšej, prístupnejšej právnej formy. Poukázali na ustanovenie § 7b posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. , z ktorého vyplýva právo spoločenstva uzatvoriť nájomnú zmluvu k tzv. priľahlému pozemku v mene vlastníkov a na ich účet. Inak bude odmietnutie uzatvorenia nájomnej zmluvy žalovaným vnímané ako jednoznačný signál, že ani o iné, zložitejšie formy riešenia, ktoré boli navrhované (napr. zámena, kúpa, vecné bremeno), nie je zo strany žalovaného reálny záujem. Z ich strany bolo k mailu vo forme prílohy pripojené znenie návrhu nájomnej zmluvy v znení s pripomienkami žalovaného dňa 21.10.2020. Žalovaný svoj vlastný návrh nájomnej zmluvy v znení zo dňa 21.10.2021 odmietol uzatvoriť a pokračuje v obštrukciách. Prejavili značnú dávku trpezlivosti a záujmu vec riešiť, no bezvýsledne. Predložili množstvo konkrétnych riešení, všetky boli žalovaným odmietnuté. Uzatvorenie nájomnej zmluvy bolo pre žalovaného prijateľné, návrh konkrétneho znenia nájomnej zmluvy pripomienkoval a očakával jej odsúhlasenie. Keď vyzvali žalovaného k jej uzatvoreniu (list zo dňa 21.12.2021, mail zo dňa 21.4.2021), žalovaný ju odmietol uzatvoriť. Rovnako konal žalovaný aj pri ich návrhu o zámene pozemkov zo dňa 11.3.2021, ktorý prijal ako vhodné riešenie, pripomienkoval, modifikoval, no nakoniec opäť odmietol pristúpiť k uzatvoreniu zámennej zmluvy. Z uvedeného dôvodu je tak nepochybné, že žalovaný koná zjavne v úmysle naťahovať čas a bez záujmu nájdenia konkrétneho riešenia ako alternatívy k ich právu vyplývajúceho z vecného bremena. Od úvodnej komunikácie so žalovaným zo dňa 31.8.2020 uplynulo už viac ako 9 mesiacov. Z ich pohľadu ide o veľkorysý, časový priestor poskytnutý žalovanému k hľadaniu alternatívneho riešenia prístupu k ich nehnuteľnostiam. Poukázali na to, že prístup k pozemkom a k stavbám nie je vyslovene len súkromným záujmom, naopak, Slovenská republika ako demokratický a právny štát povyšuje právo prístupu k pozemkom a stavbám prostredníctvom ustanovenia § 108 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku na záujem verejný. Majú záujem užívať svoje pozemky spôsobom, že na nich zrealizujú stavbu podľa právoplatného stavebného povolenia, ich právo stavby je však zákonom časovo limitované s odkazom na § 67 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. V zmysle podmienok stavebného povolenia (podmienka č. 4) je im ako stavebníkom uložená povinnosť ukončiť stavbu do 36 mesiacov od jej začatia. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2020, od 1.9.2020 je im vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ prostredníctvom spoločenstva bránené v práve užívania cudzieho pozemku, konkrétne v práve vstupu a prechodu, či už peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez pozemok registra C KN parcelné č. XXXX/X a práve stavby v zmysle stavebného povolenia, a to už viac ako 9 mesiacov. Po celý čas sa intenzívne a aktívne snažili so žalovaným komunikovať, navrhovať riešenia a dosiahnuť stav, ktorý by odstránil obavy vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ, žalovaný však nevykonal za celých 9 mesiacov žiadny ústretový krok, komunikoval s nimi iba formálne a bez reálneho záujmu. Je podľa nich zjavné, že jediným úmyslom vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu je mariť ich čas s cieľom dosiahnuť zánik práva stavby uplynutím času, čo vyplýva i z komunikácie žalovaného (mail zo dňa 5.5.2021). Realizovanie stavby bez prístupu k stavebným pozemkom nie je možné. Aby neprišli o svoje právo stavby vyplývajúce zo stavebného povolenia a vzhľadom na neochotu druhej strany riešiť vec mimosúdne, nie je pre nich iná možnosť, ako požiadať súd o poskytnutie predbežnej právnej ochrany a žiadať o bezodkladnú úpravu pomerov v podobe dočasného zabezpečenia prístupu k ich stavebným pozemkom. Konštatovali, že žiadny z vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ z titulu spoluvlastníctva pozemku C KN parcelné č. XXXX/X nevzniesol v rámci zákonom stanoveného časového priestoru v príslušnom konaní námietky proti ich stavbe a nimi deklarovanému skutkovému a právnemu stavu veci. Súčasné obštrukčné správanie sa vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ a žalovaného voči nim je zrejme následkom frustrácie z toho, že ako stavebníci budú zrejme aktívne využívať svoje práva vyplývajúce z vecného bremena, čo pravdepodobne zasiahne do doterajšieho, v podstate nerušeného komfortu a stereotypu správania sa vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ. Chápu, že aktívne využívanie svojho práva vyplývajúceho im z vecného bremena, ako i práva stavby istým spôsobom obmedzí doterajší komfort vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ a žalovaného. Aby však dopad na všetky zúčastnené osoby bol čo najmenší, navrhli konkrétne riešenia. Ako najrozumnejšie riešenie sa javí bezodkladne upraviť medzi účastníkmi konania (stranami sporu, poznámka odvolacieho súdu) pomery umožnením dočasného prístupu k ich pozemkom po inej časti pozemku C KN parcelné č. XXXX/X určeného geometrickým plánom uvedenom vo výrokovej časti uznesenia ako pozemok C KN parcelné č. XXXX/XX o výmere 94 m2. Takéto riešenie podporuje i fakt, že podstata riešenia je v podstate zhodná s návrhom zámeny pozemkov zo dňa 22.9.2020 a dňa 11.3.2021 a návrhom obsiahnutým v nájomnej zmluve zo dňa 16.9.2020, ktoré riešenia boli zo strany žalovaného
čo do podstaty odsúhlasené. Poukázali na mail žalovaného zo dňa 5.5.2021 a dňa 16.4.2021, kde deklaruje záujem vyriešiť vec trvale prostredníctvom vecných bremien práve vo vzťahu k parcelám, ktoré mali byť pôvodne predmetom zámeny. Z uvedeného vyplýva, že aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ a žalovaného je takéto využívanie pozemku nimi akceptovateľné, dokonca aj ako riešenie konečné, trvalé. K podpore navrhovaného dočasného riešenia svedčí i plocha pozemku, ktorá by bola zaťažená, ktorá by bola iba 94 m2 (o dĺžke 16,21 m), čo je niekoľkokrát menej ako pri aktuálne zaťaženej ploche pozemku vecným bremenom. Vhodnosť užívania navrhovanej časti uvedeného pozemku nepotvrdzujú svojimi návrhmi iba vlastníci bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ prostredníctvom žalovaného, ale aj znalecký posudok Doc. Ing. Michala Holíka, PhD., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie dopravné stavby č. 7/2021, zo dňa 29.5.2021. Dokonca samotný aktuálne platný územný plán mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, konkrétne zóny Podhorský pás, je presne na mieste časti pozemku C KN parcelné č. XXXX/X plánovaná výstavba komunikácie funkčnej triedy C1 kategórie MO 9/40 a uvedené konštatoval i príslušný stavebný úrad v stavebnom povolení, pričom je to zohľadnené v ich projektovej dokumentácii v stavebnom konaní. Riešenie, ktoré navrhujú v rámci predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa javí byť ako ideálnym riešením a vlastníci bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ nemusia mať obavu o náhodné poškodenie svojho Polyfunkčného domu AHOJ, príslušnej komunikácie, nebudú musieť meniť svoje parkovacie návyky, pričom dočasne dôjde čo do výmery, k reálnemu zníženiu záťaže uvedeného pozemku. Na druhej strane im bude umožnené realizovať právo stavby a prístupu k stavebným pozemkom jednoduchšie, po časti pozemku C KN parcelné č. XXXX/X, kde je aktuálne platným územným plánom i tak plánovaná komunikácia C1/MO 9/40 a predíde sa ďalším konfliktom s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Polyfunkčného domu AHOJ a žalovaným. Majú k dispozícii časovo obmedzené právoplatné stavebné povolenie a aby zabránili jeho zániku, musia začať realizovať výstavbu. Vypracovanie podkladov k stavebnému povoleniu ich stálo nemalé finančné prostriedky a čas, no bez prístupu k stavebným pozemkom nie je možné stavbu zrealizovať. V prístupe im je účelovo bránené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ reprezentovaných žalovaným napriek tomu, že v príslušnom konaní ako účastníci konania nevzniesli žiadne námietky (ani občianskoprávneho charakteru).
2.1. Súd prvej inštancie uznesenie právne neodôvodnil, len uviedol, že na osvedčený skutkový stav a žalobcami v 1., 2. rade tvrdené skutočnosti aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenia. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. V danom prípade sa obaja žalobcovia formou neodkladného opatrenia snažili vyriešiť sporné susedské vzťahy medzi nimi ako vlastníkmi pozemkov parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu Ahoj (podľa § 9 ods. 7 druhej vety zákona č. 182/1993 Z.z. ich zastupuje vo vlastnom mene žalovaný), ktorí sú spoluvlastníkmi susediaceho pozemku parcelné č. XXXX/X, vo vzťahu ktorému patrí obom žalobcom vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu (peši a osobným alebo nákladným autom) na pozemky v ich vlastníctve. Medzi žalobcami v 1., 2. rade a spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X existuje vzťah osoby oprávnenej z vecného bremena (obaja žalobcovia) a osoby povinnej z vecného bremena (spoluvlastníci parcely č. XXXX/X). Vecné bremeno ako také vždy predstavuje záťaž pre určitú konkrétnu nehnuteľnosť alebo pre jeho vlastníka. Zároveň však platí, že výkonom práva z vecného bremena nesmie byť povinný
zaťažovaný nad dojednanú mieru a zároveň musí byť vykonávané tak, aby povinnému nespôsobil takýto výkon práv vyplývajúcich z vecného bremena škodu, resp. aby takýto výkon nebol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Inak povedané, výkon práva vyplývajúceho z vecného bremena musí povinného zaťažovať čo najmenej. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (sp.zn. 22 Cdo 2647/2004 ) sa povinná osoba z vecného bremena môže brániť jeho výkonu, ak takýto výkon spôsobuje na veci škody, prípadne aj keď zatiaľ žiadne škody nespôsobuje, vyvoláva nebezpečenstvo poškodenia (teda je pravdepodobné, že k poškodeniu príde) a to tak, že urobí opatrenie, ktorým znemožní škodlivý spôsob výkonu práva za predpokladu, že nebude oprávnenému brániť v jeho riadnom výkone, pretože bránenie oprávnenému vo výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena v prípade, ak nepôjde o závažné poškodenie, nie je prípustné. V zmysle uvedeného tiež vyplývalo, že nie je prípustné ani také opatrenie, ktorým by oprávnená osoba nemohla vôbec uskutočniť výkon práva vyplývajúcich z vecného bremena. Mal za osvedčené, že spoluvlastníci parcely č. XXXX/X, resp. žalovaný, zamedzili žalobcom v 1., 2. rade vo výkone práva vyplývajúceho z vecného bremena v celom rozsahu (napríklad dňa 18.3.2021) tým, že na predmetnej parcele boli zaparkované vozidlá, ktoré znemožnili prístup mechanizmov na pozemky žalobcov v 1., 2. rade. Takéto zamedzenie vo výkone práva oboch žalobcov vyplývajúcich z vecného práva považoval za neprípustné. Ak aj mali spoluvlastníci parcely č. XXXX/X, resp. žalovaný, obavy pred poškodením ich majetku, mali urobiť také opatrenia, ktoré by zamedzili škodlivému výkonu práva žalobcov v 1., 2. rade vyplývajúceho z vecného bremena, nie však tým, že obom žalobcom úplne zabránia vo výkone ich práva vyplývajúceho z vecného bremena. Takýmto konaním zo strany spoluvlastníkov, resp. žalovaného, dochádza k zásahu do oprávnených záujmov žalobcov v 1., 2. rade ako vlastníkov susediacich pozemkov. Jedným z takýchto oprávnených záujmov žalobcov v 1., 2. rade je aj výstavba rodinného dvojdomu na pozemkoch v ich vlastníctve v zmysle právoplatného stavebného rozhodnutia, ktoré svoju platnosť podľa § 67 ods. 2 Stavebného zákona stratí, ak sa so stavaním stavby nezačalo do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia. Doteraz od právoplatnosti tohto rozhodnutia (dňa 20.7.2020) uplynulo cca 11 mesiacov, čím sa značne zredukoval čas platnosti tohto stavebného povolenia bez toho, aby obaja žalobcovia začali s výstavbou rodinného domu výlučne z dôvodov na strane žalovaného, resp. spoluvlastníkov parcely č. XXXX/X. Mal potom za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami v 1., 2. rade a spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X, v ktorých mene koná žalovaný, keďže spoluvlastníci tejto parcely doposiaľ neumožnili výkon práva žalobcov v 1., 2. rade vyplývajúceho z vecného bremena s tým, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vnímal predovšetkým z dôvodu časového obmedzenia platnosti predmetného stavebného povolenia. Spôsob navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi oboma žalobcami a žalovaným, resp. spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X sa javil ako veľmi vhodný, rešpektujúci možné obavy žalovaného, resp. spoluvlastníkov z poškodenia ich majetku, keďže sa prístup k pozemkom žalobcov v 1., 2. rade zabezpečí (formou zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na novovytvorenej parcele č. XXXX/XX) bez nutnosti prechodu mechanizmov cez tú časť parcely č. XXXX/X, ktorú jej spoluvlastníci využívajú ako vonkajšie parkovacie miesta, resp. ktorá slúži na prístup k jednotlivým vchodom polyfunkčnej budovy Ahoj, všetko v zmysle geometrického plánu č. 47/2021, vyhotoveného spoločnosťou PEMAPA spol. s r.o., IČO: 50 536 338, v rámci ktorého bola vyčlenená na tento účel časť parcely č. XXXX/X, označená ako parcela č. XXXX/XX o výmere 94 m2, cez ktorú sa potrebné mechanizmy dostanú priamo zo Sliačskej ulice rovno na pozemok parcely č. XXXX/X, resp. k ďalším pozemkom žalobcov v1., 2. rade. Zároveň dôjde i k obmedzeniu existujúceho práva oboch žalobcov vo vzťahu k parcele č. XXXX/X, ktorého výkonu sa obaja žalobcovia budú musieť zdržať, čím sa nastolí stav právnej istoty medzi žalobcami v 1., 2. rade a spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X, pominú obavy spoluvlastníkov z ohrozenia ich majetku (poškodenia prístupovej cesty, stojacich automobilov atď.), keďže žalobcovia v 1., 2. rade budú môcť realizovať právo prechodu a prejazdu len po nevyhnutnej časti predmetnej parcely, a to všetko až do vydania kolaudačného rozhodnutia stavby povolenej rozhodnutím príslušného stavebného úradu. 2.2. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa čl. 4, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a obom žalobcom ako úspešnej sporovej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/ , d/ , g/ , f/ , h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie nariadil vecné bremeno bez toho, aby bol k tomu základ v hmotnoprávnych predpisoch a nariadil to subjektu - osobe, ktorá nedisponuje hmotnoprávnym vzťahom k dotknutému pozemku. Neodkladným opatrením prvoinštančný súd fakticky zriadil vecné bremeno, čo vyplýva i z obsahu nariadenej povinnosti, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 17.). Poukázal na to, že z Občianskeho zákonníka vyplývajú tri možnosti súdu zriadiť vecné bremená, a to podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka pri usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a podľa § 150o ods. 3 Občianskeho zákonníka , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Súd prvej inštancie zriadil neodkladným opatrením vecné bremeno bez právneho základu v niektorej z uvedených troch taxatívnych možností a navyše uložil povinnosť neodkladným opatrením subjektu, ktorý nemá hmotnoprávny vzťah k dotknutej nehnuteľnosti (pozemok parcelné č. 4793/28). Takýto vzťah nevyplýva ani z ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. , ktorý upravuje len jeho „spôsob konania“, ktorý sa uplatní len v prípadoch stanovených zákonom, t.j. v prípadoch spadajúcich pod „správu.“ Ak by aj išlo v prípade povinnosti uloženej neodkladným opatrením o vec správy, nositeľom takejto povinnosti nemôže byť priamo žalovaný pre nedostatok hmotnoprávneho vzťahu k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie potom pochybil pri právnom posúdení, keďže nesprávne interpretoval § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. tým spôsobom, že z neho vyvodil právny základ pre uloženie mu povinnosti a nezohľadnil, že ide o normu riešiacu jeho zastúpenie, nie jeho hmotnoprávne postavenie. K argumentácii prvoinštančného súdu uvedenej v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že zamedzil žalobcom v 1., 2. rade vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zasiahol do ich oprávnených záujmov ako vlastníkov susediaceho pozemku konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 325 ods. C.s.p. , podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože z § 69 ods. 1 a § 70 stavebného zákona vyplýva možnosť predĺženia platnosti stavebného povolenia. Platnosť stavebné povolenie stráca v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona vtedy, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa jeho právoplatnosti. Nesprávnu aplikáciu spomenutej normy vníma v dvoch rovinách. Jednak vo svojom návrhu obaja žalobcovia spájajú výklad tejto normy upravujúcej najneskorší možný začiatok stavby (do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia) s jednou z podmienok stavebného povolenia, ktorou stavebný úrad upravil najneskorší možný moment ukončenia stavby (do 36 mesiacov od jej začatia), od čoho žalobcovia v 1., 2. rade odvodili akúsi naliehavosť svojej situácie. Ide však o dva rozdielne inštitúty v stavebnom práve. Žalobcom v 1., 2. rade ako stavebníkom postačuje, ak so stavbou začnú deň pred uplynutím dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia, stavbu však v tejto lehote nemusia dokončiť (na dokončenie stavby majú ďalšie tri roky). Prvoinštančný súd pochybil, ak od týchto okolností odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (bod 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia), nakoľko na ukončenie stavby majú obaja žalobcovia celkom 5 rokov (2 roky na začatie stavby + 3 roky na jej dokončenie). Navyše je v úplnej moci žalobcov v 1., 2. rade iniciovať stavebné konanie až v momente, keď majú zabezpečené všetky podmienky potrebné pre uskutočnenie stavby, vrátane vysporiadania vlastníckych vzťahov, čím majú praktickú možnosť ovplyvniť začatie plynutia lehoty na začatie stavby. Skutočnosť, že stavebný úrad vychádzal pri vydaní stavebného povolenia z nesprávnych informácií poskytnutých oboma žalobcami o existencii prístupu k ich stavbe, nesmie byť na jeho ujmu. V opačnom prípade by ad absurdum dospeli v stavebných konaniach k momentu, že stavebníci, bez splnenia potrebných hmotnoprávnych predpokladov, docielia vydanie stavebného povolenia, ktorému sa budú musieť ostatní dotknutí účastníci prispôsobovať, pretože „stavebníkov tlačí čas“, čo je nemysliteľné a takto nastavené stavebné konanie bezpochyby nebolo cieľom zákonodarcu. Takémuto účelovému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (čl. 5 C.s.p. ). Dodal, že vlastníci domu Ahoj podali návrh na povolenie obnovy stavebného konania, keďže s nimi stavebný úrad nekonal (nevedeli o existencii stavebného konania) a súčasne stavebný úrad nevyriešil otázku prístupovej cesty k povoľovanej stavbe. Druhé pochybenie pri výklade spomenutého ustanovenia vidí v tom, že súd prvej inštancie normu neaplikoval systematicky s ostatnými normami stavebného práva, keďže žalobca má kedykoľvek počas platnosti stavebného povolenia možnosť požiadať o predĺženie jeho platnosti (už spomenutý § 69 ods. 1 a § 70 stavebného zákona). Skutočnosť, že žalobcovia v 1., 2.rade spomenutú zákonnú možnosť nevyužili, pričom prípravu takejto žiadosti nepovažuje za zložitú, namiesto toho sa rozhodli situáciu riešiť prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo bolo síce ich legitímne právo, ale bolo práve úlohou prvoinštančného súdu poukázať na príslušné ustanovenia stavebného zá- kona a zohľadniť pritom chýbajúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Tvrdenia oboch žalobcov
(bod 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia), z ktorých vychádzal súd prvej inštancie považuje za zavádzajúce, pretože oboma žalobcami navrhovaný prechod a prejazd (parcela č. XXXX/XX) sa vôbec priestorovo neprekrýva s mimosúdne prerokúvanou možnosťou. Ním navrhovaný rozsah sa nezhoduje s rozsahom, ktorý vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia navrhli obaja žalobcovia, ktorý si prvoinštančný súd ako „veľmi vhodný“ osvojil, nehľadiac na oprávnené záujmy vlastníkov domu AHOJ, ktorí majú záujem na ucelenom zazelenenom pozemku pred svojím domom. O vedomosti žalobcov v 1., 2. rade o jeho protinávrhu zo dňa 26.3.2021 svedčí fakt, že právny zástupca oboch žalobcov naň reagoval emailom zo dňa 30.3.2021, v ktorom ho požiadal, aby pripravil zámennú zmluvu v duchu protinávrhu, ktorý navrhol. Hoci neskorší vývoj ukázal, že uskutočnenie zámeny pozemkov je z dôvodov na strane vlastníkov domu Ahoj nemožné, ako alternatívnu možnosť ponúkol zriadenie vecného bremena na pozemkoch v rozsahu návrhu zo dňa 26.3.2021. Považuje za preukázané, že medzi sporovými stranami v danom období mimosúdnych rokovaní nepanoval spor o výmere a umiestnení dotknutého pozemku, ale o právnej forme, ktorá bude pre dané riešenie najvhodnejšia. Žalobcovia v 1., 2. rade však toto riešenie odmietli a ako s novým riešením prišli s nájomnou zmluvou, ktorú pre viaceré nedostatky nemohol akceptovať ani ako prechodné riešenie, následne súdu predložili geometrický plán s navrhovaným miestom prejazdu a prechodu tvrdiac, že ide „v podstate o zhodné riešenie, ktoré boli zo strany odporcu čo do podstaty odsúhlasené.“ Skutočnosť je odlišná, ním navrhovaný priestor sa nachádza mimo priestor vyznačený geometrickým plánom a obaja žalobcovia odmietli doteraz rokovať o riešení situácie vecným bremenom. Argumentácia oboch žalobcov, že ich návrh je v podstate zhodný s návrhom zámeny pozemkov je zavádzajúca, pretože jediné s čím sa návrh žalobcov v 1., 2. rade zhoduje, sú ich vlastné návrhy, ktoré mu v priebehu času predkladali, nereflektujúc jeho protinávrhy. Dodal, že vlastníci domu AHOJ nie sú „vydaní napospas“ riešeniu situácie podľa predstáv žalobcov v 1., 2. rade z dôvodu, že k tejto situácii prispeli obaja žalobcovia svojou dlhodobou nečinnosťou a ľahostajnosťou voči svojím právam a právom chráneným záujmom, ktoré si mali chrániť. Je potrebné rešpektovať oprávnené záujmy vlastníkov domu AHOJ, ktorí majú ako vlastníci právo rozhodnúť sa, na ktorom mieste bude prípadný vjazd na pozemok žalobcov v 1., 2. rade najviac vyhovujúci. Navyše pozemok vlastníkov domu AHOJ nie je jediným možným prístupom k pozemkom oboch žalobcov, ale k napojeniu na komunikáciu môže dôjsť aj cez ulicu Vínna zo severnej časti, napríklad cez pozemok parcela registra „C“ č. XXXX, katastrálne územie U., čo žalobcovia v 1., 2. rade opomenuli spomenúť vo svojom návrhu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nepriamo v bode 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatoval, že neodkladným opatrením bude zabezpečený prejazd mechanizmov na stavbu „Rodinný dvojdom - 2 RD“. V tejto súvislosti poukázal na nesprávne skutkové zistenie prvoinštančného súdu vzhľadom na umiestnenie tohto novovytvoreného príjazdu na mieste parcely č. XXXX/XX a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Stavebné mechanizmy práve naopak nebudú mať za situácie nastolenej neodkladným opatrením zabezpečený prístup k stavbe vzhľadom na skutočnosť, že prístup zriadený neodkladným opatrením sa nenadpája na prístupovú cestu k domu v zmysle projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením, čo zakladá dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. Jedným z dôkazov, ktorý obaja žalobcovia k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložili, bol znalecký posudok č. 7/2021, vyhotovený Doc. Ing. Michalom Holíkom, PhD., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, dopravné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý si súd prvej inštancie osvojil, ale tento znalecký posudok je nepreskúmateľný s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. , pričom nie je z neho zrejmý postup, na základe ktorého sa znalec dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom, ani nijakým spôsobom nereflektuje požiadavku, aby bolo možné preskúmať obsah znaleckého postupu. Znalecký posudok neumožňuje preskúmať jeho obsah, overiť odôvodnenosť postupov, ktoré v znaleckom posudku fakticky absentujú a nie je možné preskúmať, akými úvahami sa znalec pri znaleckej činnosti riadil. Z hľadiska obsahu neodkladné opatrenie fakticky mení prístupovú cestu k povolenej stavbe oboch žalobcov, menia sa tým podmienky stavebného povolenia, teda aj projekt stavebného povolenia, ktorý bol overený a schválený stavebným úradom v stavebnom konaní a predtým vypracovaný osobou s príslušnou odbornosťou. Znalec nie je autorizovaný na vykonávanie dokumentácie zmeny stavieb, ktorá prislúcha v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. zákonom zadefinovaným regulovaným povolaniam, akým je buď stavebný inžinier zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov alebo autorizovaným architektom zapísaným v zozname autorizovaných architektov. Doc. Ing. Michal Holík, PhD. nie je zapísaný ani v jednom zo spomenutých zoznamov. Výsledkom činnosti spomenutých regulovaných povolaní je projekt stavby, nie znalecký posudok. Takýto projekt je následne predmetom jeho posúdenia, resp. overenia stavebným úradom v príslušnom stavebnom konaní v rámci tzv. vybraných činností vo výstavbe. Na základe uvedených skutočností sa domnieva, že znalecký posudok je nezákonným dôkazom, nakoľko
zjavne imituje výsledok činnosti v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. bez to- ho, aby na takú činnosť mal tento znalec príslušné oprávnenie a bez toho, aby výsledok znaleckej činnosti mal vo vzťahu k stavebnému povoleniu akúkoľvek relevanciu. Tento znalecký posudok je potrebné považovať za irelevantný. Záverom namietal, že nariadením neodkladného opatrenia došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, že jeho právo na spravodlivý proces bolo závažným spôsobom porušené, keďže neodkladné opatrenie možno považovať za prekvapivé, trpiace známkami ľubovôle bez toho, aby sa súd prvej inštancie pred jeho vydaním vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, čo zakladá dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť, vysloviť, že Okresný súd Bratislava III. nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie vo veci návrhu žalobcov v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia a konanie zastaviť, alternatívne podľa § 389 ods. 1 , v spojení s § 10 ods. 1 C.s.p. a § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušiť, vysloviť, že Okresný súd Bratislava III. nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie vo veci návrhu oboch žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, konanie zastaviť a po právoplatnosti uznesenia vec postúpiť stavebnému úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317, Bratislava, Junácka č. 1, ako orgánu, do ktorého právomoci vec patrí rozhodnúť; žiadal trovy konania.
4. Žalobcovia v 1., 2. rade k odvolaniu žalovaného v celom rozsahu poukázali na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom dostatočne opísali skutkový stav, na základe ktorého sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia. Uviedli, že správanie sa žalovaného nie je vôbec korektné, keď opomenul spomenúť, že Okresný súd Bratislava III. rozhodnutím zo dňa 25.1.2021, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) 45 C 1/2021 -78, zamietol návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia. Celý problém žalovaného je v zásade iba v tom, že ako účastník stavebného konania zavŕšeného právoplatným stavebným rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48, zo dňa 27.5.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2020, nevyužil možnosť v stavebnom konaní o ich stavbe ako stavebníkov podať námietky. Ostal nečinný a stavebný úrad rozhodol inak než aké boli subjektívne očakávania žalovaného, čo má samozrejme svoje následky. Toto svoje zlyhanie sa teraz snaží žalovaný napraviť námietkami, ktoré mal vzniesť pod zásadou koncentrácie konania práve v stavebnom konaní a namiesto toho ich teraz uplatňuje v iných, najmä v súdnych konaniach. Žalovaný nevie rešpektovať právoplatné stavebné rozhodnutie a má problém akceptovať autoritu orgánov verejnej správy. Z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto vyplýva ich vecné bremeno, ale žalovaný zrejme pozabudol, že predmetné vecné bremeno má občianskoprávny základ. Vecné bremeno nevzniklo na základe žiadneho administratívneho (napr. stavebného) rozhodnutia. Právo využiť cudzí pozemok k prechodu osobnými či nákladnými dopravnými prostriedkami je daný občianskoprávnym titulom a nie je závislé od následného stavebného povolenia. Neobstojí tak žiadna z námietok žalovaného akýmkoľvek spôsobom sa opierajúca o administratívnoprávne normy a rozhodnutia. Napriek tomu sa žalovaný snaží neustále do veci vťahovať práve stavebnoprávne aspekty veci, ktoré sú iba sekundárneho charakteru a ktoré si mal riešiť v stavebnom konaní. Oni sa neodkladným opatrením domáhajú ochrany vlastníckeho práva svojich nehnuteľností, nakoľko v prístupe k nim prostredníctvom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu im žalovaný úplne a dlhodobo bráni. Vecné bremeno tu existovalo dokonca ešte skôr, ako sa ktorýkoľvek vlastník bytu alebo nebytového priestoru polyfunkčného domu AHOJ stal jeho vlastníkom. Žalovaný im bráni v prístupe na pozemok v ich vlastníctve akýmkoľvek spôsobom, preto podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo nevyhnutné dočasne vzájomne upraviť pomery. Bolo na nich, aby predstavili a požiadali o takú úpravu pomerov, ktorá bude v danej situácii najvhodnejšia a najspravodlivejšia. Nie sú povinní podať súdu návrh riešenia podľa subjektívnych predstáv a očakávaní žalovaných. Ich návrhu prvoinštančný súd vyhovel a skonštatoval, že ich návrh sa javí „ako veľmi vhodný“ pre obe strany. Dokonca ide o také riešenie, ktoré vo svojej predchádzajúcej komunikácii čo do podstaty akceptoval ako vhodné aj žalovaný. Súd prvej inštancie rozhodoval o neodkladnej ochrane ich občianskoprávneho práva a jeho ochrane v podobe dočasnej úpravy vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami. O takýchto neodkladných opatreniach je kompetentný rozhodovať súd, nie stavebný úrad. Z uvedeného dôvodu považuje námietku žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdu k rozhodnutiu o danom neodkladnom opatrení za absolútne nesprávnu a účelovú. K odvolacej námietke žalovaného, že prvoinštančný súd svojim rozhodnutím údajne zmenil podmienky stavebného povolenia a jeho projekt dôvodili, že súd prvej inštancie nevstupoval do stavebnoprávnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, iba im umožnil občianskoprávne prístup k ich nehnuteľnostiam dočasne
inak, vzhľadom na svojvôľu žalovaného a potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov. Samotná stavba sa v zmysle stavebnoprávnom nemení. K argumentácii žalovaného v odvolaní o neexistencii právneho titulu k zriadeniu vecného bremena súdom konštatovali, že neodkladné opatrenie je procesnoprávnym inštitútom, nie hmotnoprávnym. Civilný sporový poriadok umožňuje súdu vydať neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery a ako procesnoprávny inštitút ho nie je možné automaticky stotožňovať s hmotnoprávnym inštitútom zriadenia vecného bremena, ako sa to snaží vykladať žalovaný. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak neodkladné opatrenie vydal. Poukázali na skutočnosť, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje „klasické“ dokazovanie, stačí osvedčiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak žalovaný spochybnil niektoré dôkazy (napríklad znalecký posudok pre jeho údajnú nepreskúmateľnosť), súdu prvej inštancie bolo predložených mnoho iných dôkazov podporujúcich dôvodnosť ich nároku. Ak žalovanému nestačí vyjadrenie znalca po osobnej ohliadke miesta, je tu napríklad vyjadrenie samotného žalovaného potvrdzujúce čo do podstaty vhodnosť navrhovaného riešenia, aktuálne platný územný plán mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, konkrétne zóny Podhorský pás, kde je presne na mieste časti pozemku C KN parcelné č. XXXX/X označenom nimi, plánovaná výstavba komunikácie funkčnej triedy C1 kategórie MO 9/40, a podobne. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozdielnu časť uvedenej parcely, ale asi si už nespomína, že zámenu, ktorej predmetom mala byť parcela uvedená pod obr. 2, navrhli žalovanému mailom zo dňa 22.9.2020, neakceptoval ju ale a tak hľadali iné vhodné riešenie. Z dôvodu dodržania zásady primeranosti navrhli takú časť pozemku C KN parcelné č. XXXX/X, ktorá bude rozlohou čo najmenšia a zároveň je táto časť pozemku aj do budúcna určená územným plánom mestskej časti Bratislava - Nové Mesto na zastavanie práve pozemnou komunikáciou. Na aroganciu žalovaného odkazuje i jeho tvrdenie, že na ich pozemok sa dá dostať cez pozemok C KN parcelné č. XXXX, čo nie je pravda, ide o úmyselné zavádzanie súdu, pretože sa jedná o súkromný pozemok, ktorý nie je komunikáciou vo vlastníctve inej osoby, ku ktorému nemajú žiadne zmluvné, vecné právo. Svoj prístup k pozemkom majú zabezpečený výlučne cez pozemok C KN parcelné č. XXXX/X. vďaka právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu a tomu zodpovedajúcej povinnosti vlastníkov pozemku ich právo strpieť. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadali trovy odvolacieho konania.
5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov v 1., 2. rade k jeho odvolaniu uviedol, že v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil vecné bremeno bez toho, aby mal takýto krok oporu v hmotnoprávnych predpisoch, že ho nariadil subjektu, ktorý nedisponuje hmotnoprávnym vzťahom k pozemku zaťaženému nariadenou povinnosťou. Zopakoval argumenty uvedené v odvolaní týkajúce sa podmienok zriadenia vecného bremena, že prvoinštančný súd nesprávne interpretoval § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov. Stotožnil sa s tvrdením oboch žalobcov uvedeným v ich vyjadrení k jeho odvolaniu, že neodkladné opatrenie ako procesnoprávny inštitút nie je možné automaticky stotožňovať s hmotnoprávnym inštitútom zriadenia vecného bremena, ale poukázal na to, že inštitúty procesného práva a procesné právo ako také slúži na realizáciu hmotnoprávnych noriem, nie na ich „suplovanie“. Súd nemôže využívať procesné právo bez toho, aby vzal do úvahy i normy hmotného práva, preto je vylúčené, aby súd na základe oprávnenia, ktoré mu procesné právo priznáva, mu nariadil znášať povinnosť obsahovo totožnú s vecným bremenom bez základu v hmotnom práve. Súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že dôsledkom toho, že zamedzil obom žalobcom vo výkone práv zodpovedajúceho vecnému bremenu, zasiahol do ich oprávnených záujmov ako vlastníkov susediaceho pozemku a zároveň považoval za danú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačne do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia. S takýmto odôvodnením potreby bezodkladnej úpravy pomerov sa nestotožnil, keďže žalobcovia v 1., 2. rade môžu požiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Zopakoval, že stavba musí byť ukončená do 36 mesiacov od jej začiatku, nie odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia. Žalobcovia v 1., 2.rade vo svojom vyjadrení tvrdili, že sa im snaží „neustále do veci vťahovať práve stavebnoprávne aspekty veci, ktoré sú iba sekundárneho charakteru.“ Zo skutočností, ktoré uviedol v odvolaní však vyplýva, že to boli práve obaja žalobcovia, ktorí do veci „vtiahli“ otázky súvisiace so stavebným konaním a dokonca už v prvom odseku svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že im bráni „vo využívaní ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prístupe na pozemky navrhovateľov cez týmto právom zaťažené pozemky a tým vo výstavbe stavby právoplatne povolenej stavebným povolením.“ Samotní žalobcovia v 1., 2. rade sa v časti V. svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolali na stavebné povolenie ako výsledok stavebného konania, ktorým preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú argumentáciu si osvojil i súd prvej inštancie.
Okrem toho je on Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ahoj, ktoré ako subjekt práva nedisponuje hmotnoprávnym vzťahom k pozemku parcelné č. XXXX/X, umožňujúcim bránenie prejazdu tretej osobe. Považuje za nepresvedčivé tvrdenie prvoinštančného súdu uvedené v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že „spoluvlastníci parcely č. XXXX/X, resp. žalovaný zamedzili žalobcom vo výkone práva... tým, že na predmetnej parcele boli zaparkované vozidlá...“, pretože on nevlastní žiadne vozidlá, ani parkovisko a pozemok pod ním, kde parkujú vozidlá pri dome Ahoj a ani nenesie právnu zodpovednosť za spôsob parkovania vozidiel na parkovisku. Zo strany oboch žalobcov tak dochádza opakovane k neprípustnému rozširovaniu aktívnej legitimácie, keďže žalované Spoločen- stvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ahoj nemá s prihliadnutím na definíciu účastníkov v stavebnom zákone a správnom poriadku účastnícke postavenie v stavebnom konaní. Dodal, že zo strany vlastníkov domu Ahoj bol podaný návrh na povolenie obnovy stavebného konania dňa 19.5.2021 (nebolo o ňom doteraz rozhodnuté), keďže s nimi stavebný úrad nekonal ako s účastníkmi konania a nevyriešil otázku prístupovej cesty k povoľovanej stavbe. Tvrdenie žalobcov v 1., 2. rade, že sa snaží napraviť svoje zlyhanie „námietkami, ktoré mal vzniesť pod zásadou koncentrácie konania v stavebnom konaní a namiesto toho ich teraz uplatňuje v iných, najmä v súdnych konaniach,“ je vzťahujúc ho na neho nenáležité (podľa príslušných predpisov mu nepatrilo postavenie účastníka stavebného konania) a vzťahujúc ho na vlastníkov domu Ahoj zavádzajúce (nekonalo sa s nimi ako s účastníkmi stavebného konania, hoci im právne predpisy účastníctvo priznávajú). Zásadným problémom je, že stavebný úrad vychádzajúc z (neadekvátnych) informácií poskytnutých oboma žalobcami, vytýčil v stavebnom povolení prístupovú cestu tak, že sa neprekrýva s rozsahom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vyplývajúceho z geometrického plánu č. 20/2005, z čoho vyplýva, že žalobcovia v 1., 2. rade v čase iniciovania stavebného konania nemali vyriešené všetky otázky relevantné pre stavebné konanie. Nestotožnil sa ani s tvrdením oboch žalobcov, že samotná stavba sa nemení, nakoľko je faktom, že stavebné povolenie upravuje podmienky výstavby, vrátane vedenia prístupových ciest, pričom neodkladné opatrenie mení podmienky výstavby počas celej doby výstavby, čiže stavba sa podstatne mení bez toho aby stavebný úrad preskúmal túto zmenu z pohľadu stavebného práva. Z bodu 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že cieľom neodkladného opatrenia je i zabezpečenie prejazdu mechanizmov na stavbu. Odvolaním napadnutým neodkladným opatrením sa podľa jeho názoru procesne nenáležitým spôsobom rieši situácia žalobcov v 1., 2. rade, keď opätovne ako ilustrácia slúži tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že „Doposiaľ ... uplynulo cca 11 mesiacov ... a to bez toho, aby žalobcovia začali s výstavbou rodinného domu výlučne z dôvodov na strane žalovaného, resp. spoluvlastníkov parc. č. XXXX/X.“ O výlučnosti príčiny je namieste prinajmenšom pochybovať vzhľadom na to, že existujúce vecné bremeno zriadené podľa geometrického plánu č. 20/2005, neposkytuje z dôvodu umiestnenia trafostanice a z dôvodu hrozby poškodenia domu Ahoj ani dostatočný priestor a ani prípustný prejazd stavebných mechanizmov k pozemkom oboch žalobcov; stavebné povolenie obsahuje v rámci svojej grafickej časti (schválený projekt stavby) prístupovú cestu k pozemku žalobcov v 1., 2. rade, ktorá vedie čiastočne cez vecné bremeno podľa geometrického plánu č. 20/2005 a čiastočne cez pozemok parcely č. XXXX/X bez akéhokoľvek právneho titulu oboch žalobcov k jeho užívaniu; on nebol a ani nemal byť účastníkom stavebného konania; vlastníci domu Ahoj mali byť, pričom neboli účastníkmi stavebného konania, preto voči takémuto určeniu prístupovej cesty nemohli v danom čase namietať. K argumentácii oboch žalobcov ohľadne návrhu na zámenu pozemkov konštatoval, že ostatný návrh je zo dňa 26.3.2021, ktorý navrhol rozsah zásahu do pozemku parcely. č. XXXX/X v rozsahu zachytenom na obr. 2 v jeho odvolaní, ktorí obaja žalobcovia akceptovali a tak mal za to, že sporným bol len spôsob, akým želaný stav dosiahnuť, nie rozsah. V odvolaní taktiež poukázal na to, že znalecký posudok, o ktorý sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení opieral, je nepreskúmateľný. Zmenou prístupovej cesty dôjde k zmene stavebnej dokumentácie, musí ju vykonať buď autorizovaný stavebný inžinier alebo autorizovaný architekt, pričom autor znaleckého posudku nie je jedno ani druhé, preto považuje znalecký posudok za nezákonný dô- kaz. Navyše i tento fakt preukazuje, že súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením zasiahol do stavebného povolenia. Podkladom osvedčujúcim dôvodnosť podaného návrhu musí byť náležitý dôkaz. K odkazu oboch žalobcov na aktuálne platný územný plán zóny mestskej časti Bratislava-Nové Mesto uviedol, že posúdiť súlad navrhovaného riešenia s územným plánom nie je súd prvej inštancie oprávnený, táto právomoc je zverená stavebnému úradu. Okrem znaleckého posudku a poukázania na územný plán žalobcovia v 1., 2. rade nepredložili žiaden iný dôkaz osvedčujúci dôvodnosť svojho návrhu. Záverom reagoval na spôsob, akým sa obaja žalobcovia vyjadrujú na margo jeho správania sa a nepovažoval za vhodné, aby žalobcovia v 1., 2. rade hodnotili spôsob akým predkladá svoje vyjadrenia (ten bol napokon vždy korektný) a už vôbec nie, aby na označenie jeho správania používali výrazy ako „má problém akceptovať autoritu orgánov verejnej správy“, či „na aroganciu žalovaného
poukazuje i jeho tvrdenie“. Nestotožnil sa ani s ďalším nevhodným hodnotením oboch žalobcov, že je „nepravdou“, „úmyselným zavádzaním súdu“ a „aroganciou“ jeho tvrdenie, že na ich pozemok sa dá dostať cez pozemok C KN parcelné č. XXXX, nakoľko vychádzal z verejne dostupných informácií, podľa ktorých je uvedený pozemok nezastavaným pozemkom, na ktorom nie je viditeľná fyzická prekážka (na rozdiel napríklad od trafostanice v prípade vecného bremena podľa geometrického plánu č. 20/2005) pre prejazd k pozemkom žalobcov v 1., 2. rade z inej ulice. Ani samotní žalobcovia v 1., 2. rade neuviedli dôvody, pre ktoré by tento pozemok nebol možnou alternatívou, resp. čo reálne bráni dohode pri tejto alternatíve, ale namiesto toho zvolili slovný útok na protistranu. Dal ešte do pozornosti, že voči napadnutému uzneseniu podal i návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (skôr ako odvolanie) a zastavenie konania s tým, aby súd prvej inštancie najskôr rozhodol o návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia s ohľadom na jeho čo najefektívnejšiu ochranu práv a oprávnených záujmov skôr, ako vec predloží odvolaciemu súdu na rozhodnutie o jeho odvolaní a aby absencia spisu nespôsobovala nemožnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť o tomto návrhu. Zotrval na odvolacom návrhu.
6. Žalobcovia v 1., 2. rade k vyjadreniu žalovaného k ich vyjadreniu k odvolaniu žalovaného zopakovali, že v predchádzajúcom vyjadrení poukázali, okrem iného, na uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.1.2021, č.k. 45 C 1/2021 -78, ktorým vlastníkom bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ, bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a celý problém je v zásade iba v tom, že títo vlastníci ako účastníci stavebného konania zavŕšeného právoplatným stavebným rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48, zo dňa 27.5.2020, nevyužili možnosť v stavebnom konaní o ich stavbe ako stavebníkov podať námietky. Zopakovali dôvody uvedené v predchádzajúcom vyjadrení o tom, ako ostali vlastníci bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ nečinní a ako sa snažia toto pochybenie napraviť. Poukázali i na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.8.2021, č.k. 15 Co 71/2021 -216, ktorým bolo vyššie uvedené prvostupňové (správne prvoinštančné, poznámka odvolacieho súdu) rozhodnutie potvrdené, a to najmä bod 12. odôvodnenia, ktorým sa potvrdilo, že konanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ je motivované neochotou rešpektovať právoplatné stavebné povolenie vydané v zákonnom konaní príslušným stavebným úradom, ktorého účastníkom boli aj vlastníci bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ. V spojení s preukázaným faktickým konaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ, ktorým im bránia vo výkone ich práva, považujú vydanie neodkladného opatrenia za zákonné a ako prejav ochrany ich vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov konštatoval, že v súdnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pred Okresným súdom Bratislava III. pod sp.zn. 45 C 1/2021 , v spojení s odvolacím konaním pred Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 15 Co 71/2021 -216, vystupoval žalobca proti nim ako žalovaným, ako spoločenstvo, z titulu výkonu správy s poukazom na bod 3. odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.1.2021, č.k. 45 C 1/2021 -78, pričom vďaka právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 15 Co 71/2021 -216, je medzi stranami už právoplatne rozhodnutá právna otázka, že zastupovanie spoločenstvom v konaní o neodkladnom opatrení týkajúceho sa priľahlého pozemku je výkonom správy spoločenstva. Takto právoplatne rozhodnutú predbežnú otázku je potrebné rešpektovať a uplatniť aj v ďalších prípadných súdnych konaniach. K oprávneniu spoločenstva odkázali na ustanovenie § 7b ods. 1 posledná veta (pravdepodobne zákona č. 182/1993 Z.z. , poznámka odvolacieho súdu). Zotrvali na odvolacom návrhu.
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.1.2022, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 14.1.2022 uviedol, že Mestská časť Bratislava - Nové mesto, ako príslušný stavebný úrad, výzvou zo dňa 7.12.2021, túto k vyjadreniu priložil, vyzvala stavebníkov - žalobcov v 1., 2. rade, aby s okamžitou platnosťou zastavili stavebné práce na stavbe „Rodinný dvojdom - 2RD“, do doby vydania dodatočného povolenia na realizáciu stavby „Prístupová komunikácia k stavbe 2RD, L. ulica“
8. Odvolací súd preskúmal vec [§ 325 ods. 1 , ods. 2 písm. d/ , § 378 ods. 1 , § 379 , § 380 Civilného sporového poriadku , ďalej len C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. )], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
9. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1., 2. rade domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému strpieť ich prechod a prejazd peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez časť pozemku registra C KN parcelné č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 1.806 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie U., obec Bratislava - Nové Mesto, vymedzenom geometrickým plánom č. XX/ XXXX vyhotoviteľa PEMAPA spol. s r. o., IČO: 50 536 338, Bratislava, Račianska č. 33 (ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia) ako pozemok C KN XXXX/XX o výmere 94 m2, za účelom výstavby ich stavby podľa rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 27.5.2020, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2020 s tým, že po dobu platnosti uvedeného výroku sú povinní zdržať sa vykonávania práva vyplývajúceho z vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu a prechodu či už peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez pozemok registra C KN parcelné č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. XX/XXXX, úradne overenom pod č. 942/2006 v prospech vlastníka pozemkov registra C KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, podľa V- XXXXX/XX, zo dňa 31.8.2006, až do vydania kolaudačného rozhodnutia stavby povolenej rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 27.5.2020, sp.zn. 2323/2020/1366/2019 /ÚKSP/HOLV-48. Obaja žalobcovia osvedčili, že spoluvlastníkmi pozemku parcelné č. XXXX/X sú vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v polyfunkčnom dome AHOJ, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U. (č.l. 14 spisu) a že majú zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu a prechodu či už peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez tento pozemok (č.l. 12 spisu).
10. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
11. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia.
12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p. ).
13. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom v bode I., prvý odsek výrokovej časti napadnutého uznesenia, zriadil vecné bremeno bez toho, aby bol k tomu základ v hmotnoprávnych predpisoch, t.j. bez právneho základu.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1., 2. rade majú zriadené vecné bremeno k pozemku registra C KN, parcelné č. XXXX/X, ktoré je evidované na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie U., spočívajúce v práve vstupu a prechodu peši alebo osobnými či nákladnými motorovými dopravnými prostriedkami cez tento pozemok, v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. 20/2005, úradne overenom pod č. 942/2006, v prospech vlastníka pozemkov registra C KN parcelné č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, podľa V-XXXXX/XX zo dňa 31.8.2006 (GP č. 31/2007-Vz 1181/08 ), (GP č. 9/2008-Vz 55/09 ), (GP č. 82/2008-Vz 325/09 ), (GP č. 012/2011-Vz 1546/11 ), GP č. 049/2012-Vz 701/13 ), (GP č.25/2016-Vz 2313/18)-R-5403/2 (č.l. 10, 12, 14 spisu). Obaja žalobcovia tak môžu cez uvedený pozemok prechádzať peši, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, takže za tejto situácie je spôsob súdnej ochrany, akej sa domáhajú žalobcovia v 1., 2. rade v tomto konaní nariadením neodkladného opatrenia,
nadbytočný. K zrušeniu predmetného vecného bremena doteraz neprišlo; na Okresnom súde Bratislava III. sa síce vedie pod sp.zn. 45 C 1/2021 konanie v právnej veci žalobcu: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom dome Ahoj, Bratislava, L. č. XXXXX/X, zastúpený Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov Ahoj, IČO: 52 223 132, Bratislava, Sliačska č. 13105/2, proti žalovaným I. rade: E. S., narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom A., Y. č. XX, v II. rade: K.. U. Y., narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom M. nad U., S. č. XX, o zrušenie uvedeného vecného bremena žalovaných v I., II. rade, vec ale nie je právoplatne skončená. V prípade, ak žalovaný nejakým spôsobom bráni obom žalobcom ako oprávneným z vecného bremena v jeho výkone, môžu sa žalobcovia v 1., 2. rade domáhať inej vhodnejšej ochrany tohto svojho práva.
15. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu uvedeným v bode 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že mal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/X, v ktorých mene koná žalovaný, keďže títo spoluvlastníci doposiaľ neumožnili výkon práva oboch žalobcov vyplývajúci z vecného bremena, pretože v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu z dôvodov uvedených v bode 14. odôvodnenia tohto uznesenia, teda z dôvodu, že obaja žalobcovia majú v súčasnosti vecné bremeno k predmetnému pozemku zriadené. Žalobcovia v 1., 2. rade vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili, že žalovaný im robí problémy a obštrukcie potom, ako nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie (dňa 20.7.2020), na základe ktorého im bola povolená stavba „rodinného dvojdomu s príjazdovou komunikáciou na pozemku parcela č. XXXX/X“, keď nemal záujem o uzavretie zmluvy o zámene pozemkov, nájomnej zmluvy, na uvedenom pozemku kladie prekážky najmä parkovaním motorových vozidiel, výsadbou drevín a krov, osobným bránením a že napriek ich upozorneniu na umožnenie výkonu práva vecného bremena, dňa 18.3.2021 boli zaparkované motorové vozidlá pred bytovým domom súpisné č. XXXXX/X, L. č. X a na priľahlom pozemku (o tejto skutočnosti bola spísaná notárska zápisnica dňa 18.3.2021; č.l. 57 spisu). Ani tieto tvrdenia neodôvodňujú potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z už uvedených dôvodov, pričom sporné otázky medzi stranami sporu týkajúce sa výkonu práva oboch žalobcov z vecného bremena, ako aj prípadnej korekcie rozsahu vecného bremena, sa budú riešiť vo veci samej o zrušenie vecného bremena a samotné strany sporu by mali prispieť svojou aktívnou účasťou k čo najrýchlejšiemu ukončeniu tohto sporu.
16. Nebolo možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie uložil neodkladným opatrením povinnosť subjektu, ktorý nemá hmotnoprávny vzťah k dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko podľa ustanovenia § 9 ods. 7 , veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že obaja žalobcovia návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa 30.6.2021 žiadali o zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa osoby žalovaného tak, aby bol do konania namiesto pôvodne uvedeného žalovaného pripustený žalovaný, ktorým sú Vlastníci bytov a nebytových priestorov polyfunkčného domu AHOJ, Bratislava, Sliačska č. 13105/2 a Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov AHOJ, IČO: 52 223 132, Bratislava, Sliačska č. 13105/2 (č.l. 115 spisu). Odvolací súd má za to, že o tomto návrhu nie je potrebné rozhodnúť, nakoľko, tak ako je uvedené vyššie, spoločenstvo zastupuje jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
17. K výzve Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 7.12.2021, predloženej žalovaným k vyjadreniu zo dňa 13.1.2022, odvolací súd dôvodí, že na tento doklad pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu nemohol prihliadnuť, nakoľko pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p. ), pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebola uvedená výzva vydaná.
18. Záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.3.2005, sp.zn. II. ÚS 78/05 , podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p. ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ S odkazom na uvedené sa preto odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovaného ohľadne platnosti stavebného povolenia vydaného príslušným stavebným úradom žalobcom v 1., 2. rade i vadami znaleckého posudku. 19. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade neosvedčili splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, a preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým nariadil neodkladné opatrenie tak, že návrh žalobcov v 1., 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z vyššie uvedených dôvodov, zmenil ho aj vo výroku II. o náhrade trov konania tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 , § 262 ods. 1 C.s.p.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 , v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalobcov v 1., 2. rade v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p. ).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p. ).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p. ).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p. ).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p. ).