Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/10/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 21. apríla 2015 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti

vyžiadanej osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 1. apríla 2015, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby P. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave uznesením z 1. apríla 2015, sp. zn. , podľa § 15

ods. 2 o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o EZR“) vzal P. B., nar. X. v T., trvale bytom T. - M., B. č. X./X., občana

Slovenskej republiky, v súčasnosti v cele policajného zaistenia Krajského riaditeľstva

Policajného zboru Trnava do predbežnej väzby s tým, že táto mu začala plynúť

31. marca 2015 o 12.29 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil P. B. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú následne

prostredníctvom svojho obhajcu aj bližšie písomne zdôvodnil (č. l. 29, 39 - 40 spisu).

V písomnom odôvodnení podanej sťažnosti pritom poukázal na to, že pri rozhodovaní

o jeho väzbe nebol zabezpečený originál zatýkacieho rozkazu a konalo sa len na základe

návrhu prokuratúry. Má za to, že predbežná väzba je u neho nezákonná,

pretože nie je potrebné zabezpečiť jeho prítomnosť na území Slovenskej republiky - jeho

pobyt je známy, stále sa zdržuje na adrese svojho bydliska a je k dispozícii tak justičným

orgánom na Slovensku ako aj v Rakúsku. Jeho väzba je však nezákonná aj z ďalšieho dôvodu,

a síce toho, že skutky, za ktoré by mal byť stíhaný, sú v napadnutom uznesení neurčité.

V rozhodnutí o predbežnej väzbe v zmysle § 15 ods. 2 zákona o EZR sa totiž musí o.i. skutok

2

presne špecifikovať s tým, že jeho opis musí byť totožný so skutkom uvedeným v európskom

zatýkacom rozkaze. A ako napokon vyžiadaný zdôraznil na záver, keďže skutky uvedené

v uznesení o vzatí do predbežnej väzby a pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz

nie sú identickými trestnými činmi podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a zároveň

nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5, je namieste odmietnutie vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 písm. d/ zákona o EZR.

Považujúc z vyššie uvedených dôvodov predbežnú väzbu za nezákonnú preto

vyžiadaný P. B. navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a jeho

prepustil z väzby na slobodu.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Trnave

15. apríla 2015 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia

o podanej sťažnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, v súlade s

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie tomuto výroku

predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že predmetná sťažnosť nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že dňa 20. marca 2015 bol pod sp. zn.

4St 55/15v Prokuratúrou Korneuburg, Rakúska republika vydaný európsky zatýkací rozkaz

na štátneho občana Slovenskej republiky P. B., a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie

pre trestný čin organizovanej alebo ozbrojenej lúpeže podľa § 125, § 126, § 127,

, a rakúskeho , za ktoré mu hrozí trest odňatia slobody

až na 10 rokov a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v čase medzi 19. májom 2014 a 20. májom 2014 v obci L. spoločným konaním

s ďalšími osobami odcudzil osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, čím spôsobil škodu

vo výške 25 990 eur,

- dňa 31. augusta 2014 v obci P. spoločne s M. H. odcudzil platobný POS terminál,

čím spôsobil škodu vo výške 72 960 eur a úmyselne poškodil pneumatiky na dvoch

policajných autách, čím spôsobil škodu vo výške 270 eur.

3

Vyžiadaný P. B. bol zadržaný dňa 31. marca 2015 o 12.29 hod. v Trnave príslušníkmi

Policajného zboru, ktorí ho riadne oboznámili s dôvodmi zadržania (§ 13 ods. 1 zákona

o EZR).

Keďže si P. B. po poučení obhajcu nezvolil, tento mu bol na podklade návrhu

prokurátorky podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR opatrením predsedu senátu Krajského súdu

v Trnave z 1. apríla 2015, sp. zn. , ustanovený.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trnava podala 1. apríla 2015 o 12.00 hod.

podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR na Krajský súd v Trnave návrh, sp. zn. -13,

na jeho vzatie do predbežnej väzby.

Predmetný návrh sudca krajského súdu preskúmal, a po tomu predchádzajúcom

výsluchu vyžiadaného P. B. vykonaného v prítomnosti tak jeho obhajcu ako i prokurátorky

zistil, že je potrebné mu vyhovieť.

V rámci výsluchu pritom P. B. doslovne uviedol nasledovné (č. l. 29 a nasl.): „Ja ţijem

na Slovenku, zdrţiavam sa stabilne v M., opravujem v M. mám trvalé bydlisko, ale bývam v T.

s deťmi na Š. X., kde som bol aj zadrţaný. Bývam s deťmi a svokrou. Momentálne nikde

nepracujem. Ţijem z toho, čo mi pomáhajú rodičia a občas robím brigády. Tieto brigády

robím na Slovensku - v T. kraji. Na úrade práce nie som evidovaný, dávky v hmotnej núdzi

nepoberám. Dňa 19. mája 2014 som v Rakúsku nebol a dňa 31. augusta 2014 som tieţ nebol

v Rakúsku. Ja nemám ani predstavu z čoho mňa, na základe akých skutočností ma rakúska

strana povaţuje za podozrivého z toho, ţe som v tieto dni mal spáchať predmetnú trestnú

činnosť. O krádeţi vozidla Audi A6 nemám ţiadny poznatok a vôbec nemám ani ţiadny

poznatok ani o odcudzení platobného terminálu. Rovnako tak, pokiaľ ide o poškodenie

pneumatík policajných áut na rakúskej strane. Ja mám deti 14-ročné, je to chlapec a dievča,

a sú to dvojičky. V Rakúsku som bolo naposledy 3-4 mesiace dozadu. Bol som v P.

v tom šoping centre.“

Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej

prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky

zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu nebráni prekážka

podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu s dôvodmi jej zadržania

a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadržaní osoby informujú

4

bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej

osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí

zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej

väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam;

záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky

zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar

nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.

Podľa § 11 ods. 1, veta pred bodkočiarkou zákona o EZR na začatie konania

o európskom zatýkacom rozkaze je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola

vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej bola inak obmedzená osobná sloboda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) účelom

predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky

tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán

štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho

rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR (znenie účinné od 1. decembra 2012) sudca krajského

súdu je povinný do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora

na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej

väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom

konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že sa zadržaná osoba ponecháva na slobode,

súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení alebo obmedzení na zabránenie,

aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní,

ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii

európsky zatýkací rozkaz, sudca krajského súdu rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému

je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,

ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál

5

a i s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel

k takému názoru, že v predmetnom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky

pre vydanie rozhodnutia o vzatí vyžiadaného P. B. do predbežnej väzby.

Vo veci konali príslušné orgány, a to v zákonom stanovených lehotách,

pričom vyžiadaný bol v zmysle zákona poučený, vypočutý a bol mu tiež riadne ustanovený

obhajca.

Okrem splnenia formálnych podmienok treba konštatovať tiež splnenie podmienky

materiálnej, spočívajúcej v existencii takých konkrétnych okolností, z ktorých vyplýva

dôvodná obava zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade

ponechania vyžiadanej osoby na slobode.

V súlade s uznesením najvyššieho súdu z 29. mája 2013, sp. zn. ,

uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 93/2014, je totiž rozhodnutie o vzatí zadržanej (vyžiadanej) osoby do predbežnej väzby

v zmysle vyššie citovaných ust. § 15 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR rozhodnutím fakultatívnym,

ktoré okrem splnenia formálnych podmienok vyžaduje aj zistenie existencie takých okolností

(materiálna podmienka), z ktorých vyplýva obava zo zmarenia účelu konania o európskom

zatýkacom rozkaze v prípade, ak by sa toto viedlo voči vyžiadanej osobe na slobode,

t.j. neväzobne.

Okolnosti odôvodňujúce takúto hrozbu zmarenia účelu konania o európskom

zatýkacom rozkaze sú pritom vecou individuálneho posúdenia zo strany konajúcich orgánov

vzhľadom na jednotlivé okolnosti toho - ktorého prípadu, ako i osobné pomery vyžiadanej

osoby a môžu byť zistené nielen v rámci výsluchu vyžiadanej osoby, ale môžu vyplývať

už z obsahu samotného predloženého spisového materiálu.

Zároveň je však potrebné v tejto súvislosti nezabúdať i na osobitosť konania

o európskom zatýkacom rozkaze, či odlišný charakter samotnej predbežnej väzby

oproti tomu, ako je väzba upravená v štvrtej hlave prvej časti .

Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu konajúci krajský súd veľmi správne

poukázal na jeden zo skutkov, pre ktoré sa žiada vydanie vyžiadaného P. B., keď konkrétne

tento mal dňa 31. augusta 2014 v obci P. po odcudzení platobného POS terminálu úmyselne

6

poškodiť pneumatiky na dvoch policajných autách - s najväčšou pravdepodobnosťou

v úmysle, aby po krádeži nebol prenasledovaný, čo treba samotné považovať za celkom

postačujúce pre konštatovanie splnenia materiálnej podmienky väzby v danom prípade

(ide tu o okolnosti majúce pôvod v samotnom stíhanom skutku).

Aj napriek tomu ale nedá najvyššiemu súdu v tejto súvislosti upozorniť aj na ďalšie

konkrétne okolnosti, vyplývajúce z obsahu predloženého spisu a majúce z pohľadu existencie

dôvodnej obavy zo zmarenia účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze v prípade

ponechania vyžiadanej osoby na slobode význam.

V prvom rade potom na to, že z aktuálneho odpisu z registra trestov je zrejmé,

že skutkov stíhaných v Rakúskej republike sa mal vyžiadaný dopustiť v čase plynúcej

skúšobnej doby po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu (k jeho podmienečnému

prepusteniu malo dôjsť 20. septembra 2013 s určením skúšobnej doby na 3 roky). Uvedený

trest bol pritom P. B. uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava z 8. januára 2013, sp. zn.

, a to pre ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., nebezpečné vyhrážanie

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. ako i útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/

Tr. zák. Ďalšie jeho odsúdenie je už zahladené (svedčí však o kriminálnych sklonoch

vyžiadaného).

A ako ďalšie rozhodné okolnosti svedčiace pre „kladné“ rozhodnutie o väzbe

vyžiadaného možno napokon vnímať tiež okolnosti týkajúce sa jeho skutočného bydliska

(odlišného od miesta trvalého pobytu) či neexistencie stabilného zamestnania, vyplývajúce

z jeho výsluchu vykonaného sudcom krajského súdu pred rozhodovaním o vzatí

do predbežnej väzby.

Záverom v tejto súvislosti sťažnostný súd poznamenáva, že obsahom návrhu

prokurátorky vykonávajúcej predbežné vyšetrovanie na vzatie vyžiadaného do predbežnej

väzby nie je ani len zmienka o nejakých okolnostiach, z ktorých by vyplývala potreba

zabezpečenia prítomnosti P. B. na území Slovenskej republiky formou obmedzenia jeho

osobnej slobody, resp. teda ktoré by v jeho prípade opodstatňovali hrozbu zo zmarenia účelu

predbežnej väzby v prípade jeho ponechania na slobode. K existencii materiálnej podmienky

predbežnej väzby sa tu nič nehovorí.

7

Čo sa týka potom námietok vyžiadaného, uplatnených v podanej sťažnosti,

tak tu uvádza najvyšší súd nasledovné:

V predmetnom prípade bolo v súlade s § 15 ods. 2 zákona o EZR o predbežnej väzbe

rozhodované na podklade záznamu v zmysle § 3 písm. l/ zákona o EZR (formulár typu A),

predloženého príslušnou prokurátorkou spolu s návrhom na vzatie do väzby, ktorý

má v zmysle zákona až do doručenia originálu európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké

účinky ako samotný európsky zatýkací rozkaz. K dispozícii okrem zmieňovaného záznamu

bola pritom tiež fotokópia európskeho zatýkacieho rozkazu.

Ak vyžiadaný P. B. poukazoval na to, že pri rozhodovaní o jeho väzbe nebol

zabezpečený originál zatýkacieho rozkazu, tu treba poznamenať, že práve doručenie takéhoto

originálu je zákonnou podmienkou pre podanie návrhu prokurátora na vzatie vyžiadaného

do vydávacej väzby (§ 15 ods. 6 zákona o EZR), pričom tiež treba odkázať na znenie už skôr

citovaného ust. § 15 ods. 1 zákona o EZR, v zmysle ktorého je účelom predbežnej väzby

zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky až pokým orgán štátu

pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu

s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.

Vo vzťahu k ďalšej námietke vyžiadaného spočívajúcej v tom, že predbežná väzba

je u neho nezákonná, keďže nie je nevyhnutné zabezpečovať jeho prítomnosť na území

Slovenskej republiky (jeho pobyt je známy, stále sa zdržuje na adrese svojho bydliska

a je k dispozícii tak justičným orgánom na Slovensku ako aj v Rakúsku), je potrebné uviesť

iba toľko, že táto rovnako neopodstatnená ako tá predchádzajúca, pričom v podrobnostiach

tu sťažnostný súd odkazuje na vyššie uvedené dostatočne vyčerpávajúce zdôvodnenie

ohľadne splnenia materiálnej podmienky väzby.

Pokiaľ ďalej vyžiadaný v podanej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu

upozorňoval na neurčitosť skutkov, pre ktoré sa žiada jeho vydanie do Rakúskej republiky,

tak tu mu opätovne nemožno dať za pravdu. Skutky tak, ako sú popísané v odôvodnení tohto

i napadnutého rozhodnutia, vychádzajú z dosiaľ existujúcich podkladových materiálov

a sú pre účely daného rozhodovania (o predbežnej väzbe) dostatočne určité. Presná

špecifikácia skutkov je nevyhnutnou náležitosťou až prípadného neskoršieho rozhodnutia

o vykonaní.

8

A napokon čo sa týka záverečného v sťažnosti uvedeného tvrdenia ohľadne potreby

odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 písm. d/ zákona

o EZR, tak toto je predčasné, keďže skúmanie existencie dôvodov odmietnutia vykonania

európskeho zatýkacieho rozkazu je vecou ďalšieho konania a uvedené otázky teda budú

predmetom neskoršieho skúmania resp. predbežného vyšetrovania (viď k tomu i ust. § 19

ods. 2 veta druhá zákona o EZR, v zmysle ktorého účelom predbežného vyšetrovania je zistiť,

či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu). Teraz aktuálne

sa rozhoduje „len“ o vzatí vyžiadaného do predbežnej väzby, pre ktoré rozhodnutie boli

splnené všetky k tomu potrebné podmienky.

Ak pritom vyžiadaný popiera spáchania akejkoľvek trestnej činnosti, pre ktorú

je stíhaný v štáte pôvodu, tak toto treba hodnotiť z pohľadu daného rozhodovania opäť

za právne irelevantné, nakoľko súdom Slovenskej republiky neprináleží posudzovať

dôvodnosť podozrenia zo spáchania stíhaných skutkov. Túto otázku sú oprávnené riešiť len

príslušné rakúske justičné orgány a predmetné výhrady môže teda príp. P. B. uplatniť v rámci

svojej obhajoby pred danými orgánmi.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 21. apríla 2015

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová